Cyklistická sezóna sa pomaly blíži ku koncu. Pre ôsmich členov Cykloklubu Námestovo vyvrcholila naozaj unikátne. Zúčastnili sa v Rakúsku na Ötztaler maratóne. Trať 240 km sa môže zdať v pohode, no celkové prevýšenie 5500 metrov už nebolo pre víkendových cyklistov. „Zažili sme skutočnú cyklistickú maturitu,“ hovorí Jaroslav Genšor, jeden z účastníkov. „Tam sa nedalo nič podceniť alebo oklamať. Tie kopce vás jednoducho vyfackajú.“
Posledné stúpanie ako očistec
O maratón v Rakúsku je veľký záujem. Každoročne sa prihlási až 18-tisíc účastníkov. Na štart môžu organizátori však pustiť iba štyri tisícky amatérov a 600 profesionálov. „Mali sme šťastie, že nás všetkých vyžrebovali,“ povedal Peter Sitárik, ktorý tam štartoval už pred troma rokmi. „Vedel som, kde mám sily pošetriť. Prvé dva kopce som si preto zvolil miernejšie tempo. Na ostatných dvoch som poriadne zabral.“
Najťažší vrchol počas pretekov čakal na účastníkov práve na konci. Kráľovský Timmelsjoch má nadmorskú výšku cez 2500 m. Aby sa tam cyklisti dostali, museli zvládnuť približne 29 kilometrov stáleho stúpenia s celkovým prevýšením 1759 m.
„Niektorým z nás začalo hore kopcom dochádzať, do čoho sme sa to vlastne pustili,“ hovorí Jaroslav Genšor. „Čakalo nás 2,5 hodiny cyklistického očistca. K tomu mi ešte teplomer ukazoval 32 stupňov. Utešoval som sa, že s pribúdajúcou výškou bude teplota klesať. Úžasní diváci nás polievali hadicami a kričali olé, olé. Jesť mi už nechutilo. Do fľaše kolu s vodou, do úst gél a šliapať vyššie a vyššie.“

Pred troma rokmi aj snežilo
Kto už vyšiel na vrchol Timmelsjocha, čakal ho už potom zaslúžený oddych v podobe zjazdu do cieľa v meste Solden (nadmorská výška 1377 m).
„V určitých miestach sa dala dosiahnuť aj rýchlosť blížiaca sa k stovke,“ povedal Marek Voška, ktorý došiel do cieľa spomedzi oravských vytrvalcov na druhom mieste. Zvládol to za desať hodín a 5 minút. „Na predposlednom kopci som začal pociťovať úbytok síl. Menej som jedol, nechutilo mi veľmi. Takisto sa začínalo prejavovať menej odjazdených kilometrov kvôli zraneniu zadného svalu. Podarilo sa mi však dokrútiť až do cieľa. Stálo to za to aj vďaka partii. Cyklistiku robíme pre radosť.“ Rodák z Vasiľova absolvoval cyklomaratón v Rakúsku už po tretíkrát. Pri druhej účasti v roku 2013 sa museli účastníci vysporiadať s veľmi náročnými podmienkami. „Na štarte pršalo a boli štyri stupne nad nulou. Po zjazde som sa vždy tešil na kopec, že sa zahrejem. Niektoré vrcholy kopcov už boli zasnežené. Na bicykli som si necítil dlane a chodidlá asi tak dve hodiny.“
Najlepší Oravčan išiel po auto
Najrýchlejším mužom spomedzi námestovského cykloklubu bol Peter Sitárik. Náročnú trasu zvládol za 10 hodín a dve minúty. Na občerstvovacích staniciach strávil dokopy 20 minút. „Dva kilometre pred posledným vrcholom som mal mierne kŕče. Nebolo to však nič vážne. V cieli som sa necítil vôbec vyčerpaný.“ Bývalý futbalista z Brezy si čas spred troch rokov vylepšil až o 73 minút. „Mal som veľmi dobrú prípravu. Na dovolenke v Taliansku som odjazdil 750 kilometrov.“ Pre najlepšieho Oravčana čakal v cieli ešte jeden bonus. „Dohodli sme sa v partii, že kto bude prvý, pôjde po auto a príde po všetkých. Čakalo ma tak ešte 15 kilometrov navyše.“
Ako tretí preťal cieľovú čiaru v Soldene Jaroslav Genšor (10 hodín a 33 minút). „S Peťom a Marekom sme si navzájom gratulovali. Neviem, či sa ešte niekedy vyberieme na tento cyklistický Olymp. To ukáže čas a naša chuť.“

Traja do cieľa nedošli
Z osemčlennej partie Oravčanov mali to šťastie dôjsť až do konca piati. Časové limity boli z hľadiska bezpečnosti účastníkov nevyhnutné. Predčasne maratón skončil pre Petra Čierneho, Róberta Hodala a Petra Genšora, ktorý sa však ukázal ako veľký bojovník. Ešte pred samotným presunom na štart mal nepríjemný pád. „Brat v rýchlosti okolo 50 km/h dostal šmyk na bicykli a zastavilo ho až zvodidlo,“ hovorí Jaroslav Genšor. „Mal odreniny, roztrhnutý dres a osmičky na oboch kolesách. Vzdať sa však nechcel a rozhodol sa ísť na trať. Mladí sanitkári mu rany ošetrili a servisné auto vycentrovalo koleso.“
Veľmi dramatický dojazd do cieľa mal Peter Juroš, pred ktorým ešte preťal cieľ v Soldene Ján Kršák. „Okolo siedmej večer sa začalo zaťahovať a mrholiť,“ hovorí Jaroslav. „Potom prišiel silný dážď a na Timmelsjochu bolo vidieť blesky. Peter stále nebol v cieli.“ Cyklisti museli cieľom prejsť do 20.15 h. „Vytrvalo sme na neho čakali. O 20.12 h hlásateľ vyhlásil jeho meno. Vyštartovali sme k cieľovej čiare. Peťo prišiel zmoknutý do nitky, no s rukami nad hlavou. Posledný kopec dokonca bicykel tlačil kvôli kŕčom. Neskutočný výkon.“