Práve som prečítal posledné číslo mestských novín Tvrdošín. Dobrá vec, mesto má vlastné noviny. Mesačník. Tentoraz som však bol prekvapený. Na úvodných stranách nebol venovaný veľký priestor výpisom z ďakovných listov pánovi primátorovi a jeho chvále - aký to je vzácny človek s ľudským prístupom, pomáha ako môže, atď. Dobre, v poriadku. Ale nikdy nikde žiadna kritika? Iba samé pozitívne ohlasy? Ďakujem pekne. V novinách Tvrdošín som NIKDY nečítal žiadnu kritiku na prácu primátora či poslancov mestského zastupiteľstva. Vari je primátor naozaj bezchybný? Alebo sa niekto bojí napísať kritiku, či ju uverejniť? Alebo snáď z občanov Tvrdošína nikto nič kritického nenapísal, nikdy sa nikto proti ničomu neozval? Neverím. Ale chcel by som vedieť pravdu. Viem len to, že autor väčšiny článkov a človek zodpovedný za zverejnenie je jedna a tá istá osoba. Vedúci redaktor, pozerám…
Ďalej ma už v novinách nič neprekvapilo ani neoslovilo. Ďalšia polovica strany (už iba polovica!) je zabitá starou známou kauzou Oravice. Som občanom mesta Tvrdošín a poznám fakty. Viem, že Oravice by mali právoplatne patriť nášmu mestu, ľuďom, ktorým tam pozemky patria, a som toho zástancom. Lenže omieľať to neustále dookola, neustále ďakovačky ľuďom, ktorí sa o to pričinili a také neuveriteľné podrobnosti, to už lezie na nervy aj tým najzarytejším presadzovateľom pravdy. Ďakujem, neprosím si!
Ďalšia skvelá vec, ktorá mi vŕta v hlave. Chváliaci článok o tom, že mesto v minulom roku hospodárilo s prebytkom. Ušetrili sme. Máme rezervu pre prípadné neočakávané situácie. Na prvý pohľad to vyzerá ako potešiteľná vec. Keď však vystrčím hlavu z okna a zrak mi padne na desať rokov rozbité detské ihrisko, tak mi prudko stúpne adrenalín. Chodník vedúci dolu od bytovky č. 10, pomedzi bytovky č. 7. a 8. bol ešte pred pár dňami – samý sneh a ľad. (Samozrejme, nikto to neodstránil, roztopilo sa...) Životunebezpečná strmá zľadovatelá plocha (aj umelú ľadovú plochu už máme!). Všímal som si. Ten chodník bol takmer celú zimu rovnaký. Nebezpečný. Na zabitie. Napriek tomu, že tam prechádza mnoho ľudí. Asi sa to nedá posypať, posoliť. Ale načo, hlavne že hospodárime s prebytkom.
Neviem. Niekto nás tu opíja rožkom. Alebo prechválenými článkami v novinách. Ďakujem Ti, svätý Michael archanjel, za takéto noviny. Sú z dobrého papiera. Často čistíme zemiaky...