Článok pokračuje pod video reklamou
Z dvoch miliónov, ktoré dostala škola na kapitálové výdavky v decembri minulého roka, je nadstavba konečne aspoň uzatvorená oknami. Na to, aby na hornom poschodí dokončili osem potrebných učební, škola potrebuje ešte 10 miliónov. No zatiaľ sú žiadosti a telefonáty starostu Viktora Borovjaka a riaditeľky na ministerstvo i Krajský školský úrad neúspešné. „Pred dvomi týždňami sme posielali na KŠÚ do Žiliny žiadosť na riešenie havarijného stavu okien a kotolne. Oboje je staré už 43 rokov a obávame sa, že kotolňa môže kedykoľvek „pustiť“ celkom. No podľa nového usmernenia veľa šancí na úspech nemáme, havárie sa údajne môžu riešiť len 100 000 korunami, a to nám príliš nepomôže,“ dozvedáme sa od starostu. Demografická krivka v obci má aj na ďalších šesť rokov rastúcu tendenciu, ďalší prírastok počtu obyvateľstva zaznamenáva obec aj vďaka tomu, že do dediny sa vracajú bývať mladí ľudia, ktorí sa kedysi presťahovali do Námestova, 2 km od centra okresu vzdialený Klin je aj vhodnou lokalitou pre individuálnych stavebníkov z Námestova. Len od posledného sčítania obyvateľstva tu pribudlo okolo 150 ľudí. Od septembra by malo do tunajšej škôlky chodiť 81 detí, a to má obec dve škôlky, na hornom i dolnom konci. Čo na to kompetentní na KŠÚ v Žiline? Odpoveď sme dostali od vedúceho finančného odboru Pavla Kubu: „Čo sa týka rozostavanej školy, kapitálové výdavky by mohlo škole odklepnúť jedine ministerstvo, to nie je naša parketa. Ale havarijný stav je iná vec. Ten musí naša komisia posúdiť priamo na mieste a ak je skutočne taký zlý, odporučíme ho ministerstvu na riešenie.“ Na finančnom odbore MŠ SR sme oslovili vedúceho odboru kapitálových výdavkov Ing. Kosára:
„Minulý aj predminulý rok poskytovalo kapitálové výdavky na rozostavané školy priamo ministerstvo financií, cez nás to len „pretieklo“. Toho roku, po fiskálnej decentralizácii, sú kapitálové výdavky na pleciach zriaďovateľov, teda obcí. Mali by na tento účel využívať svoje príjmy z daní. Preto ministerstvo financií na tento účel nevyčlenilo tentokrát žiadne peniaze. No súčasne viem, že sa predsa len „zbadali“, pretože rozostavané školy nemôžu zostať v takom stave, v akom sú a pracujú na tom.“
Nedali sme sa odradiť, aj na ministerstve financií sme hľadali toho, kto „na tom pracuje“. Dostali sme sa až na sekretariát ministra a podpredsedu vlády, odkiaľ nás nasmerovali na najkompetentnejšiu osobu, Jozefa Mikšu: „Zostal mi teda v ruke Čierny Peter! Aj keď sme hľadali, v súčasnosti ministerstvo financií nemá žiadne zdroje, aby financovalo rozostavané školské zariadenia. Obce a mestá dostali tieto peniaze do rozpočtov v rámci fiskálnej decentralizácie, ale plošne rozptýlené tak, že zrejme ani jedna samospráva z týchto peňazí nedokáže stavby dofinancovať. Kde sa stala chyba? Vláda na svojom rokovaní o štátnom rozpočte na tieto položky myslela, no ministerstvo školstva „zabudlo“ pripraviť pre vládu zoznam rozostavaných stavieb školských zariadení na Slovensku. A tak, aby obce a mestá o peniaze neprišli celkom, „rozhodili“ sa plošne do systému fiskálnej decentralizácie.“ Podľa Jozefa Mikšu majú tento rok starostovia obcí a miest, ktorí majú rozostavané školy a školské zariadenia „búšiť“ s čo najväčšou silou do tých, ktorí sú za to zodpovední na MŠ SR. Aby náhodou nezostali bez peňazí aj na budúci rok.
