„Poľnohospodárska politika EÚ speje k potláčaniu intenzity rastlinnej výroby v horských oblastiach,“ hovorí predseda PD v Hruštíne Ing. Ladislav Hojo. „Jednou z ciest, akou sa dá na Orave smerovať, je aj zameranie na ekologické poľnohospodárstvo. My sme sa na to dali pred rokom, v súčasnosti sa nachádzame v druhom roku konverzie. Za toto dvojročné obdobie by sa mala pôda i zvieratá „očistiť“ od vplyvov doterajšieho konvenčného typu hospodárenia. V rámci opatrenia č. 5 Plánu rozvoja vidieka sme vypracovali projekt, podľa ktorého popri iných agroenvironmentálnych opatreniach (ochrana biotopov, pôdy pred eróziou) prejde na ekologické hospodárstvo celý náš podnik. Za minulý rok sme zatiaľ nedostali podporu na tento druh hospodárenia, zmluvu o platbe by sme však mali podpísať v týchto dňoch.“
Poľnohospodárske družstvo v Hruštíne je prvé na Orave, ktoré sa púšťa do takéhoto ťažkého projektu. Za dva roky obdobia konverzie totiž v každom prípade stratí na produkcii, ktorej kvantita je podmienená využívaním priemyselných hnojív či pesticídov v rastlinnej alebo antibiotík a iných syntetických liečiv a prípravkov v živočíšnej výrobe.
„Výpadok v intenzite hospodárenia v tomto období vyrovnáva EÚ platbami 6000 Sk/ha ornej pôdy a 3000 Sk/ha trvalých trávnych porastov,“ vysvetľuje predseda. „Po dvoch rokoch konverzie môžeme požiadať o certifikáciu produktov alebo výrobkov a predávať ich pod značkou „BIO“. Podpora na 1 ha ornej pôdy a tvalých trávnych porastov sa v tom čase už zníži len na polovicu. V súčasnosti môžem zodpovedne povedať, že podpora v období konverzie bude pre družstvo vyššia, ako strata z výpadku intenzity hospodárenia.“
Všetky podniky, ktoré sa vyberú cestou ekologického poľnohospodárstve, majú každý rok 100-percentne kontrolovanú rastlinnú i živočíšnu výrobu, Ústredný kontrolný skúšobný ústav pôdohospodársky, pracovisko Dolný Kubín robí každoročné rozbory pôdy. Kontrolu rastlinnej a živočíšnej výroby ústav postúpil ďalej – kontrolnej organizácii Naturalis BIO SK. Nariadenie EÚ upravuje aj aplikáciu hnojív, chémie a krmív.
„Pesticídy povoľujú pravidlá ekologického poľnohospodárstva použiť veľmi zriedkavo, no sú presne špecifikované druhy i okolnosti, za akých ich možno použiť prísne lokálne, v žiadnom prípade nie celoplošne. V živočíšnej výrobe nesmieme používať nielen antibiotiká a syntetické liečivá, ale ani umelé náhrady sušeného mlieka pre teľatá. Jediné liečivá pre nás budú homeopatiká a probiotiká, aj to iba so súhlasom veterinára,“ dodáva predseda.
PD Hruštín postupne „prestavuje“ aj stádo dojníc. Z pinzgauského plemena sa preorientováva na kombinované plemeno fleckfieh. Prvých 15 kusov jalovíc kúpili na neďalekom družstve v Zubrohlave, ktoré má na Orave tradične jedny z najlepších výsledkov živočíšnej výroby. „Po tomto plemene siaha čoraz viac chovateľov na Orave,“ dozvedáme sa od Ladislava Hoju. „Ide o kravy, chované rovnako pre mlieko i mäso.“
Ekologické hospodárenie si vyžaduje aj ekologické osivá...
„Samozrejme. No na Slovensku je tento typ hospodárenia ešte v plienkach, do konca minulého roku bolo v republike len 117 ekologických fariem, aj to nie vždy s celou výmerou pôdy. Preto sme osivá nakupovali hlavne Českej republike, na Slovensku menej.“
Vstupy do ekologického hospodárenia sú teda vysoké. Zodpovedajú tomu aj ceny ekologických potravín a produkcie na trhu?
„Zatiaľ nie. Musíme sa v tom určite orientovať ďalej na západ – na Francúzsko, Nemecko. V tom je výhoda EÚ – ak si dokážeme nájsť odbyt, nikto nás nebude pri vývoze obmedzovať. V súčasnosti ekologické farmy predávajú na Slovensku svoju produkciu za rovnaké ceny, ako produkciu konvenčnú, málokedy za ceny vyššie o 30 %. Napríklad ani mliekarne nedokážu u nás spracovať ekologicky čisté mlieko, museli by jeho spracovanie úplne oddeliť od bežnej produkcie. Prvý ekologický bitúnok však už na Slovensku máme, na Myjave. Ak si dokážeme mlieko spracovať sami na finálne výrobky, môžeme pre ne hľadať miesto na trhu – najmä v turistických centrách, väčších mestách alebo na zahraničných trhoch.“ O PD v Hruštíne sme sa zmienili v minulom čísle našich novín v súvislosti s predajom podielnických listov a trojmiliónovou investíciou. „Hneď mi telefonovalo množstvo členov družstva, boja sa, či sa na družstve neudialo niečo s ich majetkovými podielmi,“ posťažoval sa nám predseda Ladislav Hojo. „Nie je pravda, že by nový subjekt, ktorý vstúpil do družstva, kúpil 51 % majetkových podielov.“ Našu informáciu o podielnickych listov, získanú zo zdrojov blízkych MP SR si teda konfrontujeme aj priamo na družstve. Veď nikto nevloží do družstva len tak mirnichts-dirnichts 3 milióny a nestane sa bez majetkového podielu ani podpredsedom predstavenstva – spýtali sme sa na to predsedu.
„To je pravda. No na členskej schôdzi 23. augusta 2003 prijali členovia družstva viaceré opatrenia na riešenie nepriaznivej finančnej situácie PD v Hruštíne. Jedným z nich bolo, aby sa súčasným členom družstva umožnilo navýšiť svoj členský vklad, prípadne prijať do PD ďalšie fyzické alebo právnické osoby so základným alebo navýšeným členským vkladom. Samozrejme, že v súlade so stanovami družstva má každý člen práva a povinnosti, úmerné výške členského podielu (napr. aj počet hlasov). Tým sme sa dostali zo zlej finančnej situácie. Ak by družstvo bolo nebodaj skrachovalo, z podielov by nezostalo nič, svoje by si odnieslo možno pár veriteľov, prípadne exekútori, správca konkurznej podstaty a možno pár podnikavcov.“
Takže vkladom sa muselo zvýšiť základné imanie družstva a tým aj počet majetkových podielov?
„Áno. Došlo k navýšeniu základného aj vlastného imania družstva. Nedošlo však k predaju ani k znehodnoteniu majetkových podielov členov družstva ani iných oprávnených osôb. Spoločnosť, ktorú sme prijali za člena, má teraz 42 % podiel na základnom imaní družstva (členské vklady) a približne 8%-ami sa podieľa na vlastnom imaní (majetok PD v Hruštíne), a nie 51% majetkového podielu, ako ste písali pred týždňom. Ak by na členské schôdze chodili všetci členovia družstva, stále majú pri hlasovaní navrch. Ani v predstavenstve nemá investor majoritu, sedia tam za neho dvaja z piatich členov. Podielnické listy na našom družstve iba teraz vydávame a pokiaľ viem, nikto pod hlavičkou PD v Hruštíne, ani nikto iný zatiaľ naše podielnické listy neskupuje.“
Ako sme sa dozvedeli, investor z Bratislavy sa na Oravu dostal vďaka svojim agroenvironmentálnym aktivitám. Je pravdepodobné, že aj v spolupráci so samosprávou obce vstúpi do spoločných projektov. Nápad vedenia družstva začať s ekologickým poľnohospodárstvom v ťažkých podmienkach Oravy sa Bratislavčanom pozdával. A tak slovo dalo slovo... a prvá ekologická farma na Orave je na dobrej ceste k certifikácii.
