Náš zákonodarný zbor by sa mal v najbližšej budúcnosti zaoberať novou legislatívou, týkajúcou sa zlučovania obcí.
28. apr 2005 o 0:00 (mp)
Základnou filozofiou by malo byť – ako inak - šetrenie výdavkov na samosprávu. Predstavitelia hornooravských samospráv síce nie sú v zásade proti, no nesúhlasia s niektorými argumentmi. Okrem toho, pri zlučovaní „satelitných“ obcí s blízkymi mestami by mohlo dôjsť aj k situácii, že mesto odmietne zlúčenie s obcou alebo obcami, aby nestratilo vlastnú väčšinu v zastupiteľstve municipality – zastupiteľstve zlúčených samospráv. A naopak, malé obce, pričlenené k mestám nebudú mať žiadne záruky, že ušetrené peniaze na správe pôjdu zase len k nim a nie do obce, ku ktorej sa pričlenia. Niečo podobné už zažila stredná a staršia generácia – keď sa približne pred 35 rokmi vytvárali tzv. strediskové obce. V niečom boli prínosom – napríklad pri budovaní vodovodov a kanalizácie - v inom zas občania zlúčenie oľutovali. Niektoré z obcí využili legislatívne možnosti a v minulom desaťročí sa opäť osamostatňovali, iným nová situácia vyhovovala a vyhovuje dodnes. Podľa aktuálneho stanoviska Združenia miest a obcí hornej Oravy je zase splynutie niektorých obcí navzájom či obcí s mestami vďaka približujúcej sa zástavbe vcelku prirodzené. Občania sa však k tomu musia vyjadriť v obecnom referende. Za súhlas by sa však malo považovať aj to, ak sa v dedine nenájde dostatok ľudí do vlastnej samosprávy.
Článok pokračuje pod video reklamou 
