Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Lykožrút si lieta v začarovanom kruhu a smrekové lesy schnú

Recept je vraj jednoduchý – vyrúbať napadnuté stromy, aby lykožrút nepreletel aj na susedné zdravé. Ibaže na niektorých plochách to nejde, vlastníci môžu z lesa sucháre iba ak ukradnúť. Také sú zákony.

Smreky na bielej ploche nespadajú pod lesný zákon. Smreky na bielej ploche nespadajú pod lesný zákon. (Zdroj: Lýdia Vojtaššáková)

ORAVA. Súčasné vysychanie stromov nadobúda oveľa väčšie rozmery ako po orkáne v roku 2004. Nespôsobuje to však len príroda.

V čase rojenia napadne podkôrny hmyz z jedného stromu ďalších osem až desať stromov. Záchrana porastu je teda jednoduchá. Odstrániť strom z porastu a ošetriť proti škodcom ešte pred ich vyrojením.

„Čo môžeme ovplyvniť, riešme,“ hovorí Jozef Herud, referent ochrany lesa námestovského závodu štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky.

Podnik obhospodaruje 40 percent celkovej výmery lesov na Orave. „Po vetrovej kalamite pred dvoma rokmi bolo vlani extrémne teplo a sucho. Vznikli ideálne podmienky pre podkôrny hmyz. To neovplyvníme. Ale následne nesmie zlyhať človek – hospodár.“ 

Skryť Vypnúť reklamu

Hmyz sa teraz rojí nie po šiestich týždňoch, ako bežne, ale už po štyroch. Vyrojí sa pravdepodobne aj tretí raz. Niektorí lesní hospodári však hovoria, že už ani nejde o etapy, pod kôrou stromov nachádzajú naraz aj larvy, aj dospelý hmyz.

Sucháre musia ísť preč

„Ktoré lokality na Orave sú napadnuté najviac?“ opýtali sme sa na Obvodnom lesnom úrade v Námestove. „Tento stav nie je statický, ale stále sa vyvíja, takže nemožno s jednoznačnosťou uviesť lokality, ktoré sú poškodené viac, a ktoré menej,“ dozvedeli sme sa z úradu. „Tak ako kalamita priebežne vzniká, tak je aj priebežne spracovávaná.“

Pohľad na lesy však svedčí o inom, suchárov nekontrolovane pribúda. Podkôrny hmyz totiž nepozná hranice a lieta si z porastu na porast. Kto alebo čo však zlyhalo, že lesy vyzerajú tak, ako vyzerajú?

Skryť Vypnúť reklamu

Zákon o lesoch okrem iného hovorí, že obhospodarovateľ lesa má prednostne odstraňovať z porastov choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom zvýšenej početnosti biotických škodlivých činiteľov, okrem území s piatym stupňom ochrany. 

„Týka sa aj súkromných lesov, ale drobným vlastníkom súčasná legislatíva neumožňuje vyrúbať suchár na svojej parcele,“ hovorí starosta Brezy Ladislav Matejčík. Upozorňuje aj na nesúlad medzi mapami, reálnym stavom a listami vlastníctva. „Ľudia z obce majú napríklad v katastrálnych mapách zhruba 1200 hektárov lesa, ale reálne na listoch vlastníctva len okolo 350 hektárov.“

Biele plochy zarástli

Zákon o lesoch sa nevzťahuje na všetky lesy, ktoré vidíme okolo. Nevzťahuje sa na takzvané biele plochy, ktoré sú v katastri evidované ako orná pôda alebo trvalé trávne porasty, ale rastie na nich les. V mnohých prípadoch aj viac ako 80-ročný. 

Skryť Vypnúť reklamu

„Takzvané biele plochy sú poľnohospodárskou pôdou,“ vysvetľuje Mária Olešová, prednostka Okresného úradu v Námestove. „Na uvedených pozemkoch platia ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny a jeho vykonávacieho predpisu.“

Takýchto bielych plôch je na Orave zhruba 10-tisíc hektárov. Na nich vlastníci nie sú povinní zabezpečovať zdravotný stav porastu, ale môžu. 

Ak chcú sucháre odstrániť, požiadajú obec o povolenie výrubu stromu mimo lesa. K žiadosti potrebujú doložiť list vlastníctva, kópiu katastrálnej mapy a iné doklady. Obec začne správne konanie, ktoré má svoje kroky a lehoty. 
„Vlastník parcely sa k suchým stromom nedostane skôr ako za poldruha mesiaca,“ hovorí Ladislav Matejčík. 

Tu sa to legálne nedá

K plochám, ktoré ohrozujú existenciu smrekového lesa na Orave, patria najmä súkromné lesy s množstvom drobných parciel. Typickým príkladom je Breza. Starosta Ladislav Matejčík hovorí, že neexistuje spôsob, ako z nich legálne odstrániť sucháre. 
Vlastníci lesa si však chcú svoj majetok chrániť.

„Súhlas na ťažbu vraj dostanem len vtedy, keď budem združený v nejakom dielci,“ hovorí jeden z nich. „Ale ja združený byť nechcem. Chcem hospodáriť len na svojom. A zatiaľ, čo mi úradník zabraňuje, aby som si drevo zo svojej parcely zobral, tak mi všetky ostatné stromy začínajú schnúť a znehodnocuje sa mi majetok.“

Aj lesný úrad vidí problém najmä na lesných pozemkoch súkromných vlastníkov, na ktorých v súčasnosti nie je zabezpečené odborné hospodárenie.

„K súčasnému stavu došlo postupne v priebehu niekoľkých rokov v neposlednom rade aj zmenou legislatívy upravujúcej podmienky obhospodarovania lesných pozemkov,“ hovorí Mária Olešová. „Tiež zánikom občianskych združení, ktoré v prevažnej miere zabezpečovali odborné lesné hospodárenie na pozemkoch jednotlivých súkromných vlastníkov.“

Podľa starostu Ladislava Matejčíka je načase, aby sa nad tým zamysleli aj politici. Myslí si, že štát by mohol nejakým spôsobom zabezpečiť, aby bolo možné sucháre z lesa vyviezť. „Nehovorím o obchodovaní s drevom. Hovorím o stromoch napadnutých lykožrútom. Ľudia teraz platia dane za niečo, čo nemôžu využiť ani uchrániť.“

Štát ale v súčasnosti nechce podporovať hospodárenie v rozdrobených lesoch. „Ak chcú ich vlastníci vyrúbať čo i len jeden strom, musia sa združiť a vytvoriť organizáciu s právnou formou subjektivity. Novovytvorená parcela musí mať rozlohu najmenej pol hektára, musí mať lesný hospodársky plán a svojho odborného lesného hospodára. Všetko schvaľuje lesný úrad. Ľudia do takých spolkov nechcú ísť.“

Ladislav Matejčík poukazuje aj na ďalší paradox legislatívy. „Keby sa ale vlastník susednej parcely sťažoval, že som mu náletom lykožrúta z môjho porastu poškodil jeho majetok, tak môžem byť trestne stíhaný. Ale predísť tomu mi legislatíva neumožňuje.“ 

Lesní hospodári

Námestovský závod štátneho podniku Lesy SR sa ochrane lesa venuje dôsledne. „Na vyhľadávanie stromov napadnutých podkôrnym hmyzom organizuje aj posily.

„Taký strom už nezachránime, ale rýchlo ho musíme spíliť a z lesa odviezť. Každý napadnutý strom asanujeme odkôrnením a na územiach s nižším stupňom ochrany chemicky,“ vysvetľuje Jozef Herud. „Ak by sme v poraste nechali päť suchárov, po prvom rojení napadne hmyz ďalších 50 a po ďalšom až zhruba 500 stromov.“

Martin Ondrík sa ako odborný lesný hospodár stará o lesy urbarialistov v Podbieli, Dlhej nad Oravou a v susedstve hraníc Oravy na Veľkom a Malom Borovom. Aj on kritizuje stav, že porasty na bielych plochách nepodliehajú lesnému zákonu, ale zákonu o životnom prostredí.

„Tým, že sa v minulosti dovolilo nadmerne rúbať stromy na bielych plochách, ale nikto nelikvidoval haluzinu a zvyšky po ťažbe, vyzerajú smrekové porasty tak, ako vyzerajú. Čo môžeme robiť, to robíme. Spracovávame napadnuté stromy a v porastoch umiestňujeme lapáky a lapače na odchyt lykožrúta smrekového. Odborníci hovoria, že týmito návnadami sa dá odchytiť zhruba 20 percent podkôrneho hmyzu. Ja si myslím, že dobrým umiestnením a pravidelným čistením aj 50 percent. Mám také miesta, ale vtedy nebol až taký kalamitný stav. Teraz je to hrôza.“

Urbárske spoločenstvá, pre ktoré pracuje, sú ochotné do lapačov investovať z ekonomických dôvodov. „Drevo na koreni v porastoch má hodnotu 30 až 40 eur za kubík. Keď sa vyrúbe, vytiahne z lesa, dá sa predať po 50 až 60 eur. Keď ostane v lese a uschne, aký má z neho úžitok hospodár? Minimálny.“

Obvodný lesný úrad kontroluje činnosť lesných hospodárov viac-menej sporadicky. „Úrad znížil stavy zamestnancov, tí sú navyše zahltení rôznymi spormi, majú na starosti aj poľovníctvo, množia sa čierne stavby už aj na lesných pozemkoch,“ hovorí Ondrík. „Na najväčšieho nepriateľa lesa – biele plochy, nemá dosah, neumožňuje im to legislatíva.“

Kým štátne lesy aj mnohé urbárske spoločenstvá si zväčša plnia svoje povinnosti, ubrániť les pred náletmi lykožrúta z neobhospodarovaných plôch v takomto rozmachu lykožrútovej kalamity nedokážu. Podľa viacerých lesných hospodárov by mali pomôcť politici a štát rozumnými opatreniami. 

Lykožrút je už aj v dedine

Zaujímavosťou je, že lykožrút sa dostáva z hory už aj do dediny. „U nás sa teraz objavuje veľké množstvo lykožrúta, ktorý napáda stromy už aj v intraviláne obce, čo nikdy predtým nebolo,“ hovorí starosta Zábiedova Ján Banovčan.

Príčinou môžu byť aj splyňovacie pece na drevo. „Kotly nemôžu spaľovať drevo s vyšším obsahom vlhkosti. Ľudia spília stromy, dovezú si ich domov, drevo zakryjú a nechajú sušiť dva roky. V kôre však môže byť lykožrút a keď sa vyrojí, do lesa je ďaleko, napadne stromy priamo v dedine.“

Zvykneme si

Už dnes vysádzajú lesníci zmiešané lesy. To je trend. Malo by nám záležať na smrekových lesoch? „Smrek bol, je a bude drevinou najvhodnejšou na spracovanie a najekonomickejšou,“ hovorí Jozef Herud. „Všimnite si vysoký záujem o dovoz v krajinách, kde smrekové lesy nemajú.

Cena listnatého dreva je o 40 percent nižšia ako dreva smrekového. Navyše smrek rýchlo rastie.“ 

Príroda si so všetkým nakoniec poradí. Lykožrút sa vyhubí sám. V určitom štádiu nakladie larvy do stromov, v ktorých už zožrali lyko predchádzajúce larvy. Nové zahynú.  „Áno, vieme si predstaviť aj listnatú Oravu. Najmä v zime to bude vyzerať hrozne, ale zvykneme si.“

V pralesoch je to inak

Osobitnou kapitolou sú lesy s najvyšším stupňom ochrany, kde sa v poslednej dobe začala presadzovať bezzásahovosť. V Námestovskom okrese ide najmä o malé pralesy na Babej hore a Pilsku.

„Sú to miesta, na ktorých sme sa rozhodli nezasahovať,“ hovorí Michal Kozoň zo Správy CHKO Horná Orava. „Keď prales uschne, neznamená to, že les skončil. Dočasne len zmenil svoj vzhľad. Musí to spraviť kvôli pôde, kvôli novej generácii lesa, kvôli sebe samému.“ 

Lesníci však vzhľadom na kritickú situáciu žiadajú výnimky, chcú zabrániť šíreniu podkôrneho hmyzu z chránených území na okolité porasty. To je však už iná téma.

Prečítajte si tiež: Máme mať strach o naše lesy? Čítajte 

 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 185
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 31 908
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 704
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 181
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 035
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 571
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 928
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 833
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 533
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 698
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Lesy

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Rastliny

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Jedno srdce je v centre mesta.

Ich obsah pomôže aj ľuďom v núdzi.

11 h
Michal Suroviak začal s maratónmi vo veku 45 rokov.

Prvý maratón chcel odbehnúť v Košiciach a študentský sen si aj splnil.

20. jan
Takéto krásne ceny čakajú na najlepších bežcoch.

Oravská bežecká liga už tvorí nový kalendár.

10 h
Novinka v Oravskej Lesnej pomáha v orientácii.

Orientáciu v dedine zlepšili informačné tabule.

24 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

9 h

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

20. jan

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

8 h

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

20. jan

Už ste čítali?