ORAVA. Súčasné vysychanie stromov nadobúda oveľa väčšie rozmery ako po orkáne v roku 2004. Nespôsobuje to však len príroda.
V čase rojenia napadne podkôrny hmyz z jedného stromu ďalších osem až desať stromov. Záchrana porastu je teda jednoduchá. Odstrániť strom z porastu a ošetriť proti škodcom ešte pred ich vyrojením.
„Čo môžeme ovplyvniť, riešme,“ hovorí Jozef Herud, referent ochrany lesa námestovského závodu štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky.
Podnik obhospodaruje 40 percent celkovej výmery lesov na Orave. „Po vetrovej kalamite pred dvoma rokmi bolo vlani extrémne teplo a sucho. Vznikli ideálne podmienky pre podkôrny hmyz. To neovplyvníme. Ale následne nesmie zlyhať človek – hospodár.“
Hmyz sa teraz rojí nie po šiestich týždňoch, ako bežne, ale už po štyroch. Vyrojí sa pravdepodobne aj tretí raz. Niektorí lesní hospodári však hovoria, že už ani nejde o etapy, pod kôrou stromov nachádzajú naraz aj larvy, aj dospelý hmyz.
Lesy na Orave vysychajú. Takto to vyzerá medzi Habovkou a Oravským Bielym Potokom. (zdroj: Lýdia Vojtaššáková)Sucháre musia ísť preč
„Ktoré lokality na Orave sú napadnuté najviac?“ opýtali sme sa na Obvodnom lesnom úrade v Námestove. „Tento stav nie je statický, ale stále sa vyvíja, takže nemožno s jednoznačnosťou uviesť lokality, ktoré sú poškodené viac, a ktoré menej,“ dozvedeli sme sa z úradu. „Tak ako kalamita priebežne vzniká, tak je aj priebežne spracovávaná.“
Pohľad na lesy však svedčí o inom, suchárov nekontrolovane pribúda. Podkôrny hmyz totiž nepozná hranice a lieta si z porastu na porast. Kto alebo čo však zlyhalo, že lesy vyzerajú tak, ako vyzerajú?
Zákon o lesoch okrem iného hovorí, že obhospodarovateľ lesa má prednostne odstraňovať z porastov choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom zvýšenej početnosti biotických škodlivých činiteľov, okrem území s piatym stupňom ochrany.
„Týka sa aj súkromných lesov, ale drobným vlastníkom súčasná legislatíva neumožňuje vyrúbať suchár na svojej parcele,“ hovorí starosta Brezy Ladislav Matejčík. Upozorňuje aj na nesúlad medzi mapami, reálnym stavom a listami vlastníctva. „Ľudia z obce majú napríklad v katastrálnych mapách zhruba 1200 hektárov lesa, ale reálne na listoch vlastníctva len okolo 350 hektárov.“
Biele plochy zarástli
Zákon o lesoch sa nevzťahuje na všetky lesy, ktoré vidíme okolo. Nevzťahuje sa na takzvané biele plochy, ktoré sú v katastri evidované ako orná pôda alebo trvalé trávne porasty, ale rastie na nich les. V mnohých prípadoch aj viac ako 80-ročný.
„Takzvané biele plochy sú poľnohospodárskou pôdou,“ vysvetľuje Mária Olešová, prednostka Okresného úradu v Námestove. „Na uvedených pozemkoch platia ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny a jeho vykonávacieho predpisu.“
Takýchto bielych plôch je na Orave zhruba 10-tisíc hektárov. Na nich vlastníci nie sú povinní zabezpečovať zdravotný stav porastu, ale môžu.
Ak chcú sucháre odstrániť, požiadajú obec o povolenie výrubu stromu mimo lesa. K žiadosti potrebujú doložiť list vlastníctva, kópiu katastrálnej mapy a iné doklady. Obec začne správne konanie, ktoré má svoje kroky a lehoty.
„Vlastník parcely sa k suchým stromom nedostane skôr ako za poldruha mesiaca,“ hovorí Ladislav Matejčík.
Smreky na Orave vysychajú. Lykožrútom prajú aj zákony. (zdroj: Lýdia Vojtaššáková)Tu sa to legálne nedá
K plochám, ktoré ohrozujú existenciu smrekového lesa na Orave, patria najmä súkromné lesy s množstvom drobných parciel. Typickým príkladom je Breza. Starosta Ladislav Matejčík hovorí, že neexistuje spôsob, ako z nich legálne odstrániť sucháre.
Vlastníci lesa si však chcú svoj majetok chrániť.
„Súhlas na ťažbu vraj dostanem len vtedy, keď budem združený v nejakom dielci,“ hovorí jeden z nich. „Ale ja združený byť nechcem. Chcem hospodáriť len na svojom. A zatiaľ, čo mi úradník zabraňuje, aby som si drevo zo svojej parcely zobral, tak mi všetky ostatné stromy začínajú schnúť a znehodnocuje sa mi majetok.“
Aj lesný úrad vidí problém najmä na lesných pozemkoch súkromných vlastníkov, na ktorých v súčasnosti nie je zabezpečené odborné hospodárenie.
„K súčasnému stavu došlo postupne v priebehu niekoľkých rokov v neposlednom rade aj zmenou legislatívy upravujúcej podmienky obhospodarovania lesných pozemkov,“ hovorí Mária Olešová. „Tiež zánikom občianskych združení, ktoré v prevažnej miere zabezpečovali odborné lesné hospodárenie na pozemkoch jednotlivých súkromných vlastníkov.“
Podľa starostu Ladislava Matejčíka je načase, aby sa nad tým zamysleli aj politici. Myslí si, že štát by mohol nejakým spôsobom zabezpečiť, aby bolo možné sucháre z lesa vyviezť. „Nehovorím o obchodovaní s drevom. Hovorím o stromoch napadnutých lykožrútom. Ľudia teraz platia dane za niečo, čo nemôžu využiť ani uchrániť.“
Štát ale v súčasnosti nechce podporovať hospodárenie v rozdrobených lesoch. „Ak chcú ich vlastníci vyrúbať čo i len jeden strom, musia sa združiť a vytvoriť organizáciu s právnou formou subjektivity. Novovytvorená parcela musí mať rozlohu najmenej pol hektára, musí mať lesný hospodársky plán a svojho odborného lesného hospodára. Všetko schvaľuje lesný úrad. Ľudia do takých spolkov nechcú ísť.“
Ladislav Matejčík poukazuje aj na ďalší paradox legislatívy. „Keby sa ale vlastník susednej parcely sťažoval, že som mu náletom lykožrúta z môjho porastu poškodil jeho majetok, tak môžem byť trestne stíhaný. Ale predísť tomu mi legislatíva neumožňuje.“
Lesní hospodári
Námestovský závod štátneho podniku Lesy SR sa ochrane lesa venuje dôsledne. „Na vyhľadávanie stromov napadnutých podkôrnym hmyzom organizuje aj posily.
„Taký strom už nezachránime, ale rýchlo ho musíme spíliť a z lesa odviezť. Každý napadnutý strom asanujeme odkôrnením a na územiach s nižším stupňom ochrany chemicky,“ vysvetľuje Jozef Herud. „Ak by sme v poraste nechali päť suchárov, po prvom rojení napadne hmyz ďalších 50 a po ďalšom až zhruba 500 stromov.“
Martin Ondrík sa ako odborný lesný hospodár stará o lesy urbarialistov v Podbieli, Dlhej nad Oravou a v susedstve hraníc Oravy na Veľkom a Malom Borovom. Aj on kritizuje stav, že porasty na bielych plochách nepodliehajú lesnému zákonu, ale zákonu o životnom prostredí.
„Tým, že sa v minulosti dovolilo nadmerne rúbať stromy na bielych plochách, ale nikto nelikvidoval haluzinu a zvyšky po ťažbe, vyzerajú smrekové porasty tak, ako vyzerajú. Čo môžeme robiť, to robíme. Spracovávame napadnuté stromy a v porastoch umiestňujeme lapáky a lapače na odchyt lykožrúta smrekového. Odborníci hovoria, že týmito návnadami sa dá odchytiť zhruba 20 percent podkôrneho hmyzu. Ja si myslím, že dobrým umiestnením a pravidelným čistením aj 50 percent. Mám také miesta, ale vtedy nebol až taký kalamitný stav. Teraz je to hrôza.“
Urbárske spoločenstvá, pre ktoré pracuje, sú ochotné do lapačov investovať z ekonomických dôvodov. „Drevo na koreni v porastoch má hodnotu 30 až 40 eur za kubík. Keď sa vyrúbe, vytiahne z lesa, dá sa predať po 50 až 60 eur. Keď ostane v lese a uschne, aký má z neho úžitok hospodár? Minimálny.“
Obvodný lesný úrad kontroluje činnosť lesných hospodárov viac-menej sporadicky. „Úrad znížil stavy zamestnancov, tí sú navyše zahltení rôznymi spormi, majú na starosti aj poľovníctvo, množia sa čierne stavby už aj na lesných pozemkoch,“ hovorí Ondrík. „Na najväčšieho nepriateľa lesa – biele plochy, nemá dosah, neumožňuje im to legislatíva.“
Kým štátne lesy aj mnohé urbárske spoločenstvá si zväčša plnia svoje povinnosti, ubrániť les pred náletmi lykožrúta z neobhospodarovaných plôch v takomto rozmachu lykožrútovej kalamity nedokážu. Podľa viacerých lesných hospodárov by mali pomôcť politici a štát rozumnými opatreniami.
Z jedného napadnutého stromu vyletí lykožrút na osem až desať ďalších. (zdroj: Lýdia Vojtaššáková)Lykožrút je už aj v dedine
Zaujímavosťou je, že lykožrút sa dostáva z hory už aj do dediny. „U nás sa teraz objavuje veľké množstvo lykožrúta, ktorý napáda stromy už aj v intraviláne obce, čo nikdy predtým nebolo,“ hovorí starosta Zábiedova Ján Banovčan.
Príčinou môžu byť aj splyňovacie pece na drevo. „Kotly nemôžu spaľovať drevo s vyšším obsahom vlhkosti. Ľudia spília stromy, dovezú si ich domov, drevo zakryjú a nechajú sušiť dva roky. V kôre však môže byť lykožrút a keď sa vyrojí, do lesa je ďaleko, napadne stromy priamo v dedine.“
Zvykneme si
Už dnes vysádzajú lesníci zmiešané lesy. To je trend. Malo by nám záležať na smrekových lesoch? „Smrek bol, je a bude drevinou najvhodnejšou na spracovanie a najekonomickejšou,“ hovorí Jozef Herud. „Všimnite si vysoký záujem o dovoz v krajinách, kde smrekové lesy nemajú.
Cena listnatého dreva je o 40 percent nižšia ako dreva smrekového. Navyše smrek rýchlo rastie.“
Príroda si so všetkým nakoniec poradí. Lykožrút sa vyhubí sám. V určitom štádiu nakladie larvy do stromov, v ktorých už zožrali lyko predchádzajúce larvy. Nové zahynú. „Áno, vieme si predstaviť aj listnatú Oravu. Najmä v zime to bude vyzerať hrozne, ale zvykneme si.“
V pralesoch je to inak
Osobitnou kapitolou sú lesy s najvyšším stupňom ochrany, kde sa v poslednej dobe začala presadzovať bezzásahovosť. V Námestovskom okrese ide najmä o malé pralesy na Babej hore a Pilsku.
„Sú to miesta, na ktorých sme sa rozhodli nezasahovať,“ hovorí Michal Kozoň zo Správy CHKO Horná Orava. „Keď prales uschne, neznamená to, že les skončil. Dočasne len zmenil svoj vzhľad. Musí to spraviť kvôli pôde, kvôli novej generácii lesa, kvôli sebe samému.“
Lesníci však vzhľadom na kritickú situáciu žiadajú výnimky, chcú zabrániť šíreniu podkôrneho hmyzu z chránených území na okolité porasty. To je však už iná téma.
Máme mať strach o naše lesy? Čítajte
