Nedeľa, 7. august, 2022 | Meniny má Štefánia

Jaskyňa nesľubuje kvapľovú výzdobu, ale skôr adrenalín

Orava ponúka návštevníkom ďalšiu atrakciu, posvietia si na ňu čelovkami. Jaskyniari otvorili pod Roháčmi prírodný podzemný klenot.

V Brestovskej jaskyni.V Brestovskej jaskyni. (Zdroj: Lýdia Vojtaššáková)

ZUBEREC. Zuberecká chodba, Brodňanského riečisko, Jazierková sieň, Bivaková sieň, Kopečného chodba a Sieň potápačov – tak sa volajú sprístupnené časti podzemia povyše Zuberca neďaleko Múzea oravskej dediny. 

Dve poschodia

Po dlhodobých speleologických a speleopotápačských prieskumoch dosahuje dnes jaskyňa dĺžku zhruba dva kilometre, z toho polovicu však môžu vidieť iba potápači. 
Brestovská jaskyňa nesľubuje pre návštevníkov bohatú kvapľovú výzdobu, skôr adrenalínový zážitok.
Správa slovenských jaskýň sprístupnila na prehliadku trasu dlhú 220 metrov, návštevníci prejdú po nej tam a späť. 
Pred vstupom do podzemia, v ktorom je teplota na úrovni štyroch až šiestich stupňov Celsia, dostanete prilbu a čelovku. Raz máte pod nohami hladinu podzemného potoka, inokedy nad hlavou skalný masív, kde tu vám pri prehliadke pomôže lano. Sprístupnený priestor má dve poschodia, z jedného do druhého prechádzate strmými schodiskami či po stupačkách.

SkryťVypnúť reklamu


Vzhľadom na stiesnenejšie podmienky je vstup do jaskyne obmedzený na maximálne 15 ľudí v skupine a päť až šesť skupín denne. Prehliadka trvá zhruba 50 minút.

Trinásta jaskyňa

Brestovská jaskyňa je trinástou otvorenou jaskyňou, ktorú prevádzkuje Správa slovenských jaskýň. Jej riaditeľ Ján Zuskin vyzdvihol prácu členov Slovenskej speleologickej spoločnosti. „Vďaka nim poznáme bohatstvo v podzemí. Za ostatných 20 rokov máme objavených viac ako tritisíc jaskýň, dohromady ich je na Slovensku vyše sedemtisíc.“
Do technického zabezpečenia a vybavenia Brestovskej jaskyne investovala Správa slovenských jaskýň viac ako stotisíc eur. 
„Vklad, ktorý urobili dobrovoľní jaskyniari a výskumníci, nikto nespeňažil, tak nech má z toho osoh Slovenská republika, nie súkromníci,“ povedal Zuskin. „Táto jaskyňa je špecifická, je veľmi dobrým doplnkom ku službám, ktoré už poskytujeme. Úlohou správy jaskýň je prevádzkovať aj menej ziskové jaskyne, aby sme ľuďom poskytli maximálne uspokojenie. Pokiaľ by sme k prevádzke tejto jaskyne pristupovali čisto ekonomicky a dali vysoké vstupné, zarobila by si na seba viac, avšak naším cieľom je skĺbiť ochranu prírody a environmentálnu výchovu.“
Vzhľadom na obmedzenú kapacitu vstupov a vysoký záujem verejnosti uvažujú jaskyniari s vytvorením rezervačného systému. 

SkryťVypnúť reklamu

Pozostatky doby ľadovej

Brestovská jaskyňa je druhou sprístupnenou jaskyňou v Tatrách. Známejšou doteraz je Belianska jaskyňa na východnej časti horstva. Jedna od druhej sa výrazne líšia. 
„Belianska je staršia, vytvárala sa pred troma až piatimi miliónmi rokov, keď sa Tatry začali len dvíhať,“ vysvetľuje geomorfológ Pavel Bella zo Správy slovenských jaskýň. „Jaskyňa neďaleko Zuberca pod Roháčmi zas dokladuje mladú históriu vývoja Tatier. Vytvorila sa v stredných štvrtohorách.“
Jaskyniari datovali sedimenty v podzemí. „Pred 200- až 300-tisíc rokmi bolo dno jaskyne trocha vyššie a celé priestory vypĺňala voda,“ hovorí Bella. „Keď sa dolina zahĺbila nižšie, hladina vody poklesla. Otvorili sa prvé suché priestory a mohla začať vznikať kvapľová výzdoba.“ 
V porovnaní s inými jaskyňami, ako je napríklad Domica či Demänovská jaskyňa slobody, je výzdoba v Brestovskej jaskyni oveľa chudobnejšia. „Je to jednak tým, že vytvorenie kvapľov si vyžaduje dlhší geologický čas, ale aj tým, že horninové prostredie nad jaskyňou má na to menej vhodný chemizmus ako v iných jaskyniach.“
Brestovská jaskyňa je však vzácna nielen z geologického hľadiska, ale pre jaskynnú faunu. „Hlavne na podzemnom riečisku sa nachádzajú mnohé endemity. Ide o jedinečné živočíchy veľkosti jeden až dva milimetre, najväčšie zhruba dva centimetre. Mnohé tu žili ešte koncom doby ľadovej. Keď sa začalo otepľovať, hľadali chladnejšie prostredie, vchádzali do pôdy a potom sa dostali do jaskyne.“
Brestovská jaskyňa tiež patrí medzi druhovo najpestrejšie podzemné úkryty netopierov na Orave, zatiaľ ich zistili deväť.

SkryťVypnúť reklamu


V jaskyni robia výskum aj geológovia. V spolupráci s jaskyniarmi tam umiestnili prístroje, ktoré sledujú, ako sa Tatry pomaličky dvíhajú. 
Spodná časť jaskyne je vytvorená v druhohorných vápencoch, v hornej miestami vidieť treťohorné karbonátové zlepence. Aj toto rozhranie je zaujímavé pre geológov. 

Príspevok cestovnému ruchu

Obec Zuberec otvorenie Brestovskej jaskyne víta. Pred vstupom do nej vybudovala náučný chodník a na prevádzku poskytla dočasne technické zázemie pri folklórnom amfiteátri oproti Múzeu oravskej dediny. Spolu so Slovenskou správou jaskýň uvažujú o vybudovaní samostatnej budovy pre správu jaskyne. 
„Vždy nám išlo o to, aby sme mohli ponúknuť návštevníkom čo najviac možností trávenia voľného času,“ hovorí starosta Zuberca Vladimír Šiška. „Dnes teda môžu spoznávať krásu prírody nielen na povrchu, ale aj v podzemí.“ 
Ako dodal, Zuberčania poznajú Brestovskú jaskyňu od nepamäti. V histórii slúžila nielen ako prírodný skvost, ale aj ako technická pomôcka. Keď tieklo dedinou málo vody, či už na pohon mlynov, píly alebo elektrárne, tak odrazením vody zo Studeného potoka cez túto jaskyňu dopĺňali vodu v Števkovskom a Suchom potoku. Podobne sa dopĺňal aj prameň pitnej vody Dva smreky. Pri záplavách zas jaskynný systém neprepustil väčší prietok.
Od roku 1979 je Brestovská jaskyňa zapísaná v zozname národných prírodných pamiatok. 

Z histórie objavovania 

Prvé zmienky o jaskyni pochádzajú z druhej polovice 19. storočia od poľských bádateľov. V prvom známom opise jeden z nich konštatoval, že je škoda, že jaskyňa leží na mieste, ktoré nenavštevujú turisti. „Inak by sa tu bolo treba zamýšľať nad akousi plťou alebo lavičkou z dosák.“
V 20. rokoch minulého storočia sa v jednej zo zápisníc Klubu československých turistov objavila správa, že „jaskyňa pri horárni Brestová bola preskúmaná a bolo konštatované, že je ťažko prístupná a nezaujímavá“. 
„Napriek týmto vyjadreniam kapitán Kopečný s vojakmi 1. a 2. horského práporu z Dolného Kubína v lete roku 1924 pracoval dva týždne na vyčistení a sprístupňovaní jaskyne,“ hovorí Vladislav Mikula, predseda oravskej oblastnej skupiny Slovenskej speleologickej spoločnosti. „Vo vzdialenosti 250 metrov od vchodu do jaskyne mal ich postup zastaviť nepreniknuteľný hlboký vodný sifón.“
O prienik ďalej sa pokúšali aj ďalší zanietenci.
Po roku 1945 v Klube československých turistov začala pôsobiť sekcia jaskyniarstva, ktorej členovia začali navštevovať jaskyne nielen na dolnej Orave, ale aj v Roháčoch. 
Prvá mapa vznikla v roku 1958 s dĺžkou 445 metrov a od tohto obdobia sa ustálil jej terajší názov Brestovská jaskyňa. 
„Ďalší prienik do jaskyne sa začal orientovať na potápačský prieskum a k tomu bolo treba vybudovať bezpečný prístup k hlavnému sifónu,“ hovorí Mikula. „V roku 1968 sa uskutočnil prvý speleopotápačský prieskum hlavného sifónu. Potápači zo Žiliny preskúmali prvých 55 metrov s hĺbkou 19 metrov.“
V roku 1974 sa pokúsili o zdolanie sifónu ďalší potápači, z Košíc, Brna i Švajčiarska. Zamerali časť sifónu, ale pre technickú poruchu sa museli vrátiť.
V osemdesiatych rokoch jaskyniari objavili v doline Volariská Čajkovu jaskyňu dlhú 55 metrov a pokračovanie Brestovskej jaskyne smerom k vyvieračke v dĺžke 120 metrov.
V roku 1979 sa konečne podarilo trenčianskym potápačom prekonať 120 metrov dlhý sifón, prekonali aj ďalšie štyri sifóny a objavili nové priestory. 

V máji 1981 sa zamerali priestory za hlavným sifónom. Zdokumentovalo sa ďalších 600 metrov chodieb.
„Prvý zámer sprístupnenia Brestovskej jaskyne vypracovala Správa slovenských jaskýň v roku 1972 a v 1981 až 1985 začali prípravy na jej sprístupnenie,“ pokračuje v predstavovaní histórie jaskyne Vladislav Mikula. „V roku 1984 spracovali jaskyniari základnú mapu podzemia povyše Zuberca, o štyri roky neskôr aj podrobnú mapu.“
Garantom výskumnej činnosti v lokalite bola Správa slovenských jaskýň. V roku 2008 publikovala výsledky bádania v Slovenskom krase č.1. 
Výskum a prieskum tejto lokality však prebieha naďalej. Podarilo sa prepojiť vyvieračku so Závrtom pod cestou a zistiť bočné prítoky.
„Činia sa aj členovia Oblastnej skupiny Orava, ktorí zdokumentovali ďalších 150 metrov nových chodieb, takže systém Brestovskej jaskyne má už dĺžku 2150 metrov,“ dodal Mikula. „Som veľmi rád , že sa aj v Trstenej vytvorila skupina jaskyniarov, ktorí aktívne pracujú na tejto lokalite a pričinili sa o objavenie nových priestorov.“

 

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kde vybavíte žiadosť o hypotéku bez návštevy pobočky?
  2. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  3. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  4. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  5. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  6. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  7. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
  8. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina
  1. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  2. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  3. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  4. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  5. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  6. Tetovanie a piercing - aké zdravotné riziká môžu spôsobiť?
  7. Aké sú vízie slovenských vodičov a architektov?
  8. Toto sú vízie slovenských vodičov a architektov
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 9 134
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 6 823
  3. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 216
  4. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 315
  5. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 5 203
  6. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články 3 986
  7. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 487
  8. First moment: Maldivy, Maurícius či Mexiko na dosah jedným letom 2 458

Blogy SME

  1. Viera Spišáková: Trapas technický
  2. Ľudmila Rábelyová : Prečo tá nenávisť?
  3. Dominika Kislíková: Gazdoráň - nová turistická trasa v NP Poloniny
  4. Otilia Horrocks: Voliči si zaslúžia viac...
  5. Matúš Grznár: Výzva Igorovi Matovičovi k sebareflexii a odstúpeniu.
  6. Ján Škerko: Kolibríky a ruskí orkovia
  7. Marián Kozák: Festival "Európskeho ľudového remesla" v Kežmarku 2022
  8. Štefan Vidlár: Bola jedna rodina
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 53 096
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 25 031
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 9 658
  4. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 6 123
  5. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 5 804
  6. Jana Žilková: Výchova detí v Mongolsku 4 469
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 164
  8. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 3 866
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Jiří Ščobák: Prinesú nám inovácie v bankovníctve niečo dobré? Nie sú základné poplatky v slovenských bankách prehnané?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Domáci futbalisti si zápas zbytočne skomplikovali.


11 h
Turistov je tento rok menej.

Tohtoročné leto sa s predchádzajúcimi nedá ani porovnať.


5. aug
Svadby po pandémii sú uvoľnenejšie.

Svadobné fotografie by aj po rokoch mali vyvolať zimomriavky.


5. aug
Opitý vodič skončil v rukách polície.

Jazdu 47-ročného muža ukončila policajná hliadka.


5. aug

Blogy SME

  1. Viera Spišáková: Trapas technický
  2. Ľudmila Rábelyová : Prečo tá nenávisť?
  3. Dominika Kislíková: Gazdoráň - nová turistická trasa v NP Poloniny
  4. Otilia Horrocks: Voliči si zaslúžia viac...
  5. Matúš Grznár: Výzva Igorovi Matovičovi k sebareflexii a odstúpeniu.
  6. Ján Škerko: Kolibríky a ruskí orkovia
  7. Marián Kozák: Festival "Európskeho ľudového remesla" v Kežmarku 2022
  8. Štefan Vidlár: Bola jedna rodina
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 53 096
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 25 031
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 9 658
  4. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 6 123
  5. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 5 804
  6. Jana Žilková: Výchova detí v Mongolsku 4 469
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 164
  8. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 3 866
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Jiří Ščobák: Prinesú nám inovácie v bankovníctve niečo dobré? Nie sú základné poplatky v slovenských bankách prehnané?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu