KRUŠETNICA. Sedenie primátorov a starostov s ministrom životného prostredia Lászlóm Sólymosom zorganizoval poslanec Národnej rady Igor Janckulík. Uskutočnilo sa minulý týždeň v krušetnickom penzióne.
Povodne aj lykožrút
Starosta Rabče Július Piták žiadal viac informácií o výzve na protipovodňové opatrenia. „Európska komisia posudzuje nový vodný zákon,“ povedal minister. „Kým nebude akceptovaný, vyhlasovať výzvu je zbytočné, pretože by bola napadnutá. Jednou z nezrovnalostí je poplatok za vodu používanú na poľnohospodárske účely, ktorý poľnohospodári odmietajú.“
Podľa ministra by malo byť v protipovodňovom balíku 350 miliónov eur. „Peniaze bude treba vyčerpať do roku 2020. Všetky výzvy budú preto vypísané tak, aby bol čas ich vyhodnotiť a uskutočniť jednotlivé projekty, čiže predpokladáme, že každá bude uzavretá do dvoch až troch mesiacov.“
Tvrdošínsky primátor Ivan Šaško sa informoval, či ministerstvo má v prioritách zabrániť hrozbe, ktorá sa šíri na Oravu z tatranských lesov. „Sú na to rôzne pohľady,“ odpovedal minister. „Navrhujeme okrúhly stôl zložený z odborníkov, ktorí bez emócií zhodnotia situáciu a navrhnú akceptovateľné riešenie.“
Nešťastná kanalizácia
Starosta Brezy Ladislav Matejčík vyjadril nespokojnosť s novým zákonom o odpadoch.
Podľa ministra mu treba dať priestor – s cieľom zistiť, čo nefunguje. Novela sa očakáva na jar.
Viacerí starostovia kritizovali financovanie výstavby kanalizácie v obciach pod dvetisíc obyvateľov, považujú ho za nešťastný. „V rámci výstavby kanalizácie prešli vodárne celým katastrom, ale pripojiť sa nemôžeme,“ povedal brezanský starosta. „Ľudia reagujú zle. Ak raz za štyri roky dostaneme na kanalizáciu 50-tisíc eur, čo za ne urobíme?“
Minister pripustil, že peniaze na výstavbu vodovodov a kanalizácií treba rozdeľovať systematickejšie.
Zástupcov samospráv zaujímalo, aký balík bude k dispozícii na likvidáciu čiernych skládok. „Osem miliónov eur,“ spresnil minister. „A na rok ďalších tri až päť miliónov, taký je plán.“
O pomoc žiadajú aj Dolnooravci
Zástupcovia Združenia miest a obcí Dolnej Oravy (ZMODO) adresovali ministrovi list. Upozorňujú, že Aglomerácia Sedliacka Dubová, ktorá okrem spomínanej obce zahŕňa aj Dlhú a Chlebnice, opäť nemôže žiadať európske peniaze na výstavbu kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Ešte v roku 2008 ju vyradili zo zoznamu oprávnených žiadateľov pre vysoké náklady – 8 miliónov eur.
„Vtedajší minister životného prostredia uviedol, že za náklady na transportné potrubie medzi dvoma obcami by sa mohli postaviť čističky v troch až štyroch menších obciach,“ píše Ján Kamas, predseda ZMODO a dlžiansky starosta. „Určite to neplatí na obce v aglomerácii Sedliacka Dubová, lebo sú prakticky spojené.“
Kamas žiada o opätovné zaradenie do zoznamu v rámci operačného programu Kvalita životného prostredia. „Riešiť problematiku v rámci iných programov je nereálne. Program rozvoja vidieka je určený len pre obce do tisíc obyvateľov – čiže v tomto prípade iba pre Sedliacku Dubovú. Integrovaný regionálny operačný program má v rozpočte pre Žilinský kraj obmedzené množstvo peňazí. Dotácia z environmentálneho fondu sa pohybuje v priemere vo výške 100-tisíc eur ročne. Ak by ju aj každá z troch obcí pravidelne dostávala, budovanie kanalizácie a čističky by trvalo zhruba štvrťstoročie.“ Predseda ZMODO sa odvoláva na odborníka na eurofondy Michala Ivantyšyna, ktorý hovorí, že európska smernica, ktorá určuje oprávnenosť obcí čerpať eurofondy na budovanie kanalizácie, je voľná. „Princíp je taký, že tam, kde to má zmysel, tam je možné podporiť budovanie kanalizácie. Slovenské orgány by podľa neho mohli mať oveľa flexibilnejší prístup a brať do úvahy vecnú stránku.“
Nedostatok peňazí
„Všade zrejme počúvate o rovnakých problémoch,“ povedal ministrovi starosta Oravského Veselého Albín Maslaňák. „Máte nejaký akčný plán, ktorý vyhodnotí požiadavky a podnety od zástupcov samospráv? Prekvapíte nás niečím?“
Minister skonštatoval, že najväčším problémom je nedostatok peňazí. „Budeme sa snažiť robiť čo najlepšie, ako vieme, no treba si uvedomiť, že nie je možné urobiť všetkým po vôli.“
