ZUBEREC. Brestovská jaskyňa je verným príkladom toho, že do prírody sa oplatí investovať a je potrebné ju zachovať pre ďalšie generácie.
Vyjadril sa tak na slávnostnom otvorení jedinej sprístupnenej jaskyne na Orave minister životného prostredia László Sólymos.
Osoh pre región aj Slovensko
"Atraktívnu jaskyňu pod Roháčmi otvárame len pár dní po otvorení rokliny Kyseľ v Slovenskom raji. Verím, že prispeje k rozvoju cestovného ruchu v regióne," uviedol Sólymos.
Sprístupnenie Brestovskej jaskyne finančne podporilo ministerstvo životného prostredia. Investície do technického zabezpečenia a vybavenia jaskyne si celkovo vyžiadali viac ako stotisíc eur.
Riaditeľ Správy slovenských jaskýň Ján Zuskin víta rozhodnutie, že jaskyňu bude prevádzkovať Štátna ochrana prírody SR. "Dlhé roky tu svoje úsilie vkladali dobrovoľní jaskyniari a výskumníci. Mala by mať z toho osoh celá Slovenská republika, a nie súkromná osoba," skonštatoval s tým, že úlohou správy jaskýň je prevádzkovať aj menej ziskové jaskyne, aby ľuďom poskytla maximálne uspokojenie.
"Pokiaľ by sme k tomu pristupovali čisto ekonomicky a dali vysoké vstupné, jaskyňa by si na seba zarobila viac, avšak naším cieľom je skĺbiť ochranu prírody a environmentálnu výchovu," dodal.
Pre fyzicky aj psychicky zdatných
Väčšinou stiesnené priestory jaskyne dovolili jej sprístupnenie len spôsobom vhodným pre turistov. Pohyb po náročnejšom teréne a strmých schodiskách, roštoch a stúpačkách, viackrát priamo nad hladinou priezračného podzemného potoka, má v návštevníkoch zanechať okrem estetického aj adrenalínový zážitok.
"Tento spôsob sprístupnenia je oveľa šetrnejší voči samotnej jaskyni a tiež zodpovedá moderným trendom a požiadavkám ochrany prírody. U návštevníkov zároveň kladie väčšie požiadavky na fyzickú aj psychickú odolnosť," vysvetlil riaditeľ správy jaskýň.
Turistom a návštevníkom neposvieti v jaskyni na cestu inštalované elektrické osvetlenie. Na hlavách budú mať prilby a vlastné svietidlá. Po viac ako 300 metrov dlhej prehliadkovej trase sa návštevníci dostanú na najvzdialenejšie miesto jaskyne dostupné suchou nohou.
Ďalej smú už iba potápači, ktorí sa podieľali na objavovaní inak nedostupných častí Brestovskej jaskyne skrytých za sifónmi.
Po dlhodobých speleologických a speleopotápačských prieskumoch dosahuje v súčasnosti dĺžka Brestovskej jaskyne 1890 metrov. So zistenými deviatimi druhmi netopierov patrí medzi najvýznamnejšie lokality ich výskytu v Tatrách a na Orave. Nachádzajú sa v nej aj 60.000 rokov staré kvaple.
"Hoci jaskyňa nevyniká sintrovou výzdobou, je zaujímavá najmä rôznorodými tvarmi skalného masívu, ktorých veľkosť, formy a štruktúry povrchov podnecujú ľudskú fantáziu," doplnil Zuskin. Jej vchod sa nachádza oproti Múzeu oravskej dediny v Zuberci.
