BOBROV. Ondrej Kružel nie je iba silný vzpierač, ale aj veľký bojovník. Pred štyrmi rokmi sa mal zúčastniť prvých letných olympijských hier v kariére, no pre zistený doping nemohol nakoniec vycestovať. Mal pozitívnu vzorku na anabolický endrogénny steroid. „Bolo to veľmi ťažké obdobie,“ hovorí 27-ročný športovec. „Nemal som vôbec chuť pokračovať. Asi rok som nedržal vôbec činku v ruke. Až potom mi začal chýbať tento šport.“ Rodák z Bobrova sa dostal postupne do starej formy a tento rok mu dal športový osud druhú šancu. V auguste reprezentoval Slovensko na olympiáde v Rio de Janeiro.
O olympijskej dedine
S výpravou odletel Oravčan do Brazílie už 1. augusta, ale jeho súťaž bola na programe až o dva týždne. Spočiatku preto nebýval v olympijskej dedine, ale s atlétmi v kempe 200 km od dejiska. „Chceli sme sa vyhnúť zbytočnému stresu a zhonu. Mali sme tam pokojnejšie prostredie na prípravu.“
V olympijskej dedine bývalo 35-tisíc športovcov. Nie všetci boli spokojní s ubytovaním. „Malo svoje špecifiká, ale ja som v tom problém nevidel. Mal som posteľ, sprchu, WC. Prešiel som už krajiny ako Albánsko a tam to bolo podstatne horšie. Ubytovanie v Brazílii bolo čisté.“ Nie už tak pozitívne hodnotil silák z Oravy stravu. „Varili univerzálne. Prevládala hlavne talianska kuchyňa. Vždy bolo na výber šesť druhov mäsa a nechýbalo veľa ovocia. Boli to pre mňa zvláštne chute. Už som sa tešil na Slovensko.“
V olympijskej dedine sa nachádzala aj nemocnica vo veľkom stane a takisto nechýbali ani obchody. Jedáleň mala kapacitu 5-tisíc ľudí.
Ondrej Kružel pred debutom na olympiáde: Nohy sa mi dosť triasli Čítajte Pred debutom sa dobre vyspal
Výraznými písmenami ostane v pamäti Ondreja Kružela dátum 16. augusta 2016. Vtedy prvýkrát ako športovec súťažil pod olympijskými kruhmi. „Prekvapujúco som noc predtým spal veľmi dobre. To sa u mňa nestáva, lebo vždy stresujem.“ Pohodu preniesol Bobrovčan aj do výkonov. V hmotnostnej kategórii nad 105 kg obsadil konečné 18. miesto. V trhu vzoprel 165 kg a v nadhode pridal 206 kg. Urobil si výkon roka, ale za osobným rekordom zaostal o 13 kg. „Potom, ako mi v tomto roku nevyšli majstrovstvá Európy, to boli veľmi slušné výkony. Som spokojný.“
Člena VSČ Dukla Banská Bystrica veľmi potešila zlatá medaila kolegu Mateja Tótha, ktorý zvíťazil v disciplíne 50 km chôdza. „Pozeral som to iba v televízii. Nemohol som mu fandiť naživo, lebo hodinu nato, ako sa stal olympijským víťazom, som už sedel v lietadle.“
Prvá a vari nie posledná olympiáda
Voľné dni pred odletom využil Oravčan ešte na návštevu Ria de Janeiro. Ako každý turista si pozrel Sochu Krista, známu pláž Copacabana a centrum. „Rio je obrovské mesto. Zaujala ma tam hlavne príroda. Páčili sa mi kopce, ktoré majú iný štýl ako u nás.“ Takisto si našiel aj cestu na športovisko. Na tribúne atletického štadióna sledoval výkony v behu na 400 m, skok do výšky a do diaľky. Slovákov však v akcii nevidel. Z olympiády si ako suvenír doniesol sošku Krista.
Športový sviatok v Brazílii je už minulosťou. Priniesol emócie, smútok, ale i veľa nových zážitkov. „Páčilo sa mi tam všetko, od organizácie až po mesto,“ hovorí Ondrej Kružel. „Vari to nebola moja posledná olympiáda.“ Štafetu od organizátorov prevzalo Tokio. „Moja účasť bude hlavne závisieť od zdravotného stavu kolien.“
