BOBROV. „Vieme excelentne vyrábať, ale nevieme obchodovať,“ povedala Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, keď sa počas cesty na výjazdové rokovanie vlády na východ republiky zastavila v Bobrove. Stretla sa tam so zástupcami Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) a poľnohospodármi.
Družstevníci sa nevzdávajú
„Orava by sa nemala orientovať na rastlinnú výrobu, pretože sú tu ťažké podmienky a je ovplyvňovaná počasím,“ povedala ministerka Gabriela Matečná na úvod stretnutia. „Netýka sa to kŕmneho obilia pre dobytok, ktoré je nevyhnutné a niekedy je lepšie si ho dopestovať, ako draho nakupovať od obchodníkov.“
Tomáš Lúchava, predseda Podielnického roľnícko-ob-chodného družstva Bobrov, ministerku stručne oboznámil so zameraním a výsledkami družstva. Pochválil sa 350 dojnicami, každá vyprodukuje ročne približne sedemtisíc litrov mlieka. K nim treba pripočítať ďalších 350 kusov mladého hovädzieho dobytka. „Snažíme sa našu výrobu diverzifikovať. Minulý rok sme zasiali ľan, no úrodu sa nám doteraz nepodarilo predať. Máme 13 hektárov kanadských čučoriedok, no táto činnosť je vysoko stratová, pretože väčšina práce je ručná, čo so sebou prináša vysoké odvody.“
Pomohla by zmena systému
Ministerka prisľúbila poľnohospodárom pomoc. „Obava z likvidácie chovov dobytka sa neukázala pravdivá, ale podporujeme len tie chovy, kde je úžitkovosť, a tých, ktorí robia dobre.“
Medzi nástroje, ktoré by poľnohospodárom mali pomôcť, je pripravovaná podpora zames-tnanosti, nákupu veterinárnych liečiv a podpora pripoistenia. Upozornila, že aj pomoc má svoje limity. „Prísť každý mesiac za ministrom financií s prosbou o peniaze pri súčasnej situácii v zdravotníctve a školstve sa mi zdá nanajvýš netaktné.“
Marián Železník, predseda družstva v Zuberci, poukázal, že poľnohospodári z okolitých štátov dostávajú vyššiu podporu. Ponúkol jednoduchý recept, ako pomôcť chovateľom dojníc. „Dajte nám 50 centov za liter mlieka a nebudeme chcieť ani euro dotácie.“
Marián Kohút, člen predstavenstva SPPK v Žilinskom kraji, vidí možnosť v zmene prideľovania dotácií. „Počas vstupu do Európskej únie pri transformovaní platieb z Únie na Slovensko sa prijal jednoduchý vzorec. Dotácie sú prideľované na hektár pôdy. Kto má viac pôdy, dostane viac peňazí.“
Podľa neho by bolo vyváženejšie, keby polovica prostriedkov smerovala do živočíšnej výroby. „Máme schválený program rozvoja vidieka,“ povedala Gabriela Matečná. „Pravidlá sú nastavené. Nejaká modifikácia je možná v roku 2017, ale to budeme musieť odkonzultovať v Bruseli.“
Problémy s predajom
Ministerka poskytla predbežné výsledky tohtoročnej výbornej žatvy. Pšenice sa urodilo priemerne šesť ton z hektára, repky neuveriteľných 3,95 tony. „Ale to vyvíja tlak na znižovanie výkupných cien. Dnešné sa pohybujú okolo 117 eur za tonu potravinárskej pše-nice, čo robí mimoriadne prob-lémy s efektivitou pri pestovaní.“
Poľnohospodárom odporučila zlepšiť obchodovanie. „Úrodu treba zakontrahovať skôr. V Modre to urobili ešte v čase, keď pšenica rástla na poli a dojednali cenu 150 eur za tonu. Ak neviete obchodovať, urobíme pre vás školenia, alebo si zaplaťte obchodníka. Toto je nevyhnutná cesta.“
Tomáš Lúchava upozornil, že v živočíšnej výrobe to nie je možné. „Cena sa vyvíja a s ňou aj my.“ Poukázal na problém splatnosti faktúr. „Liptovská mliekareň má splatnosť mesiac, ale Hriňovská až päť mesiacov. Iný odberateľ mlieka tu nie je.“
Ministerka sa venovala aj vzťahom medzi prvovýrobcami, spracovateľmi a predajcami. „Priorita je podpora našich domácich čerstvých potravín a snaha urobiť niečo s obchodnými reťazcami. Nerovnomer-né postavenie medzi predajcami a poľnohospodármi treba riešiť. Reťazce nemôžu zjesť celú maržu a vydierať prvovýrobcov.“
Dodala, že toto už nie je problém Slovenska, ale celej Únie. „Napriek všetkým problémom, s ktorými sa slovenské poľnohospodárstvo stretáva, nevidím jeho budúcnosť pesimisticky.“
