ZÁKAMENNÉ. Prelom júla a augusta prežila časť členov detského divadelného súboru Prvosienka zo Zákamenného v Japonsku. V meste Toyama sa konal Svetový festival detských dramatických umení a deti z Prvosienky sa ho zúčastnili po druhýkrát. Festival v Japonsku patrí medzi tri festivaly na svete, ktoré môžu mať v názve svetový – spolu s festivalom detského divadla v nemeckom Lingene a festivalom amatérskeho divadla v Monaku.
Roztočili to naozaj skvele
Japonci milujú divadelné umenie vo všetkých formách, a bolo to vidieť aj v Toyame. Okrem nás sa na festivale zúčastnili súbory z Európy, Ázie, Severnej aj Južnej Ameriky, Afriky a Austrálie – dohromady z 18 štátov. Okrem zahraničných účastníkov sa predstavilo aj vyše 30 domácich súborov rôzneho žánru – hrali tradičné aj klasické divadlo, balet, moderný aj scénický tanec, a dokonca sme videli aj detský a mládežnícky orchester. Ten hral aj Smoke on the Water od Deep Purple a mladí Japonci to roztočili naozaj skvele. Ale aj ostatné japonské súbory upútali – najmä pokrokom, ktorý urobili za štyri roky. Kým vtedy to boli v podstate rovnaké choreografie s tými istými prvkami, tak tento rok boli naozaj rôzne s originálnymi nápadmi.
Pred chrámom, ktorý patrí medzi 12 najvýznamnejších pamiatok v krajine. (zdroj: Pavol Demko)Na hlavnej scéne
Už úvodné hodinové predstavenie o Snehovej kráľovnej bolo výpravné – či už kostýmami, alebo počtom hercov – pri záverečnej klaňačke sme ich napočítali 172, a to sme ešte všetkých nestihli. Pri takom počte niet sa čo diviť, keď organizátori oznámili počet účastníkov festivalu – skoro 1500 členov súborov a vyše 2500 organizátorov. Adekvátne týmto počtom boli aj priestory, kde sme hrali. Nám sa dostalo tej cti, že sme ako jediní s Ugandou vystúpili na hlavnej toyamskej scéne – v divadle Aubade Hall s kapacitou 2200 divákov. Ďalšie divadlá boli trošku menšie – zmestilo sa do nich okolo 700 osôb. Každé bolo vybavené modernou technikou počnúc osvetlením, ozvučením, projekčnou technikou až po klimatizované priestory.
Náš divadelný súbor uviedol hru Do Krajiny koní, ktorú napísala a režírovala Zuzana Demková na motívy knihy Gulliverove cesty od Jonthana Swifta. Hru už videli diváci v Česku a Kanade a aj v Japonsku mala úspech. Hrali sme síce v slovenčine, ale vďaka veľkoplošnej projekcii a prvkom pohybového divadla mohol porozumieť aj vnímavý divák. Dievčatá podali výborný výkon a zaslúžene dostali dlhotrvajúci potlesk.
Každý si niečo našiel
Okrem poriadnej dávky divadla – predstavenia boli od deviatej ráno do ôsmej večer, nám organizátori pripravili pestrý program. Dva dni boli doobeda workshopy, kde sme sa mohli oboznámiť s hrou na tradičné japonské hudobné nástroje, kresliť japonské písmená, zvýšiť pohybovú zručnosť. Zážitkom bola návšteva národného pokladu Japonska, budhistického chrámu v meste Takaoka a večerného festivalu svetla. Oboznámili sme sa aj s tradičným obradom pitia čaju a ochutnali zelený čaj. Moc nám nechutil. Samozrejme sme neobišli ani obchody, ale aj tam zasiahla globalizácia, pretože väčšina tovaru mala visačku Made in China. Ale každý si niečo našiel, čo mu bude pripomínať dni na najlepšom festivale za posledné roky.
Mestský hrad v Toyame. (zdroj: Pavol Demko)A ozaj – ulice!
Deti mohli spoznať úplne inú kultúru, videli iný spôsob života a množstvo divadelných podnetov. Pre nás, dospelých, bolo úžasné sledovať perfektnú disciplinovanosť Japoncov – či už na pódiu, kde sa niekedy hemžilo štyridsať maximálne šesťročných detí, alebo v bežnom živote na uliciach. A ozaj – ulice! Za celý pobyt sme nenašli ani jeden ohorok od cigarety, ani jednu žuvačku či iné smeti. Neveril som vlastným očiam, keď som videl ako zamestnanci plejú trávnik – pinzetou.
Pohľad z miestneho parku. (zdroj: Pavol Demko)
Odniesli sme si všetci kopec zážitkov a ako povedala jedna členka súboru – je to zážitok na celý život. Nakoniec sme sa ale všetci tešili domov na Oravu. Vari si budeme vážiť to, čo tu máme.
Ďakujeme všetkým, ktorí akoukoľvek formou podporili našu účasť na festivale. Nezabudneme.
