BOBROV. Bohu na slávu a veriacemu ľudu na duchovné obohatenie – píše sa na kameni pri vstupnej bráne na kalváriu. Tohtoročný odpust Nanebovzatia Panny Márie sa vďaka nej zaradí k výnimočným.
Inšpirácia z Berlína
Bobrovská kalvária bola postavená v roku 1894. Štrnásť kapličiek dovedie pútnika na vŕšok ku Kaplnke Nanebovzatia Panny Márie z roku 1834. „Všetko má svoj začiatok a koniec,“ hovorí starosta Anton Grobarčík. „Pri kalvárii mi vždy chýbal začiatok. Mnohí pútnici, ktorí sem prišli po prvýkrát a mimo odpustové dni, sa nevedeli zorientovať, pretože stromy zakrývali kaplnky. Pýtali sa, kde je kalvária, a pritom stáli pri nej.“
Pred tromi rokmi preto starosta navrhol správcovi farnosti Jánovi Kekelákovi postaviť na začiatku kalvárie vstupnú bránu.
„Inšpirovala ma Brandenburská brána v Berlíne a keď ma pán farár v tejto myšlienke podporil, pustili sme sa do práce.“
Na základe grafického námetu Antona Grobarčíka dielo navrhla a zhotovila stavebná firma Františka Jendroľa z Klina. K podnikateľovi sa pridali ďalší sponzori. Výstavba trvala tri mesiace. „Na stĺporadí z kameňa stojí socha Panny Márie a na priečelí je latinský nápis, ktorý v preklade znamená, Zdravas, Kráľovná, Matka milosrdenstva. Text navrhnutý generálnym vikárom Antonom Tyrolom korešponduje s rokom 2016, ktorý pápež František vyhlásil za Svätý rok milosrdenstva.“

Všetci sú nadšení
„Na Zelnú sme prišli až okolo obeda,“ hovorí Igor Pavelka z Bratislavy, ktorý má v dedine korene. „Brána sa mi páči, je to architektonický skvost. Počúval som ľudí, tak si ju pochvaľovali a fotili.“
V utorok sme na kalvárii stretli Darinu Kruželovú. „Všetci sú nadšení a aj mne sa veľmi páči.“ Spoločnosť jej robila dcéra Viera, ktorá žije v Čechách. „Zelnú som nestihla, tak som prišla teraz. Máme to tu radi. Vždy, keď prídem domov, vyjdem hore. Do dediny som prichádzala v pondelok okolo šiestej a kopec bol plný áut a ľudí. Keď som za totality robila v strojárňach, všetci vedeli, že 15. augusta žiadny Bobrovec nepracuje, pretože má Zelnú.“

Odpust Nanebovzatia Panny Márie aj tento rok pritiahol do dediny tisíce pútnikov. V sobotu ich prišlo približne šesťtisíc, v nedeľu o dve tisícky viac. Bránu a sochu Panny Márie posvätil emeritný spišský biskup Andrej Imrich pred nedeľňajšou svätou omšou.
„Teším sa z pozitívnych ohlasov,“ hovorí starosta. „Ľudia hovoria, že majú pocit, akoby tam brána bola odjakživa. Naši predkovia nám zanechali kalváriu, na ktorú sme hrdí. Snažili sme sa pridať niečo navyše, aby aj po nás niečo ostalo. Vďaka patrí všetkým, ktorí sa na tomto diele podieľali.“
Prečo Zelná
„Po sobotňajšej sv. omši, kedy sa koná pohreb Panny Márie, pán farár posväcuje bylinky,“ vysvetľujú nám tetušky, ktoré stretávame pred bránou. Mená nechcú prezradiť ani za svet. „Ešte nás skritizujú, že sme dačo zle povedali. Prvej nebolo toľko medikamentov. Ľudia verili, že posvätené zelinky budú mať väčší účinok.“
Rozoberajú aj bránu. Páči sa obom. „Veľmi pekná je, len podklad pod písmom mohol byť biely, čierna mi k Panne Márii veľmi nepasuje,“ hovorí prvá. Druhá oponuje. „Čo by nepasovala, aspoň vynikne písmo, ladí ku kameňu, k námestiu aj ku kostolu. Také miesto na Orave nemá nik.“