Väčšina z nás trávi voľné víkendové dni prechádzkou v lese. Od detstva sme boli na to zvyknutí, vedení našimi najbližšími. Les so stojacimi stromami je blízky nášmu srdcu. Ak sa tam však niečo zmení, alebo nie je na svojom poriadku, vyvolá to v nás zmiešané pocity.
Mnohí z nás majú ten svoj les, ktorý pravidelne a radi navštevujú. Je jedinečný, symbolizujúci detstvo, krásne zelený a plný zdravých stromov. Zo dňa na deň sa však môže stať, že ho niekto vyrúbe, z týždňa na týždeň uschne, napadne ho huba alebo nejaký chrobáčik. Za vyťažením stojí človek. Sme teda právom nahnevaní na osobu, ktorá dovolila na veľkej ploche porast vyťažiť. Je tu aj druhý dôvod. Stále viac počúvame o vyschnutých stromoch, lykožrútovi a tzv. mesačnej krajine so suchými pahýľmi. Chce azda príroda zničiť samu seba? Ako mohla ochrana prírody dovoliť takúto skazu našich lesov?
Základným problémom je, že chápeme les inak ako príroda. Pre lesných hospodárov a laickú verejnosť je les len stromami, akýmsi porastom s drevinami. Nič iné ako stromy a kry neexistuje. V tom ozajstnom lesnom ekosystéme, ktorý sa neriadi príkazmi človeka, je toho oveľa viac. Na podobných miestach sa priamo v pôde odohráva neskutočné množstvo vecí. Žijú tam milióny iných tvorov, ktoré si navzájom stále vymieňajú informácie, živiny a iné látky. Huby, baktérie, chrobáky, dážďovky a drobný hmyz.
Zničí lykožrút oravské lesy? Lesníci varujú Čítajte To všetko by sme mohli zapísať do fascinujúcej lesnej siete. Na rozdiel od internetu a elektrických rozvodov, túto zložitú sieť človek nestvoril a s určitosťou jej ani nerozumie. Pochopiť všetky väzby a vzťahy by človeku dokonca i na jednom hektári trvalo nekonečne dlho. Nemôžeme preto odumreté stromy v lese chápať zle. Lesný ekosystém potrebuje práve tak živé ako aj mŕtve stromy. Každý tretí organizmus, ktorý žije v lese, odumreté drevo v určitom štádiu rozkladu nevyhnutne potrebuje. Všetko so všetkým súvisí. Pre zdravý a fungujúci lesný ekosystém má každý druh a jedinec svoj nenahraditeľný význam.
Les treba chápať ako jeden veľký superorganizmus. V ňom funguje množstvo drobných a aj väčších stvorení. Je to zložitý systém, v ktorom si druhy pomáhajú, ovplyvňujú sa a súťažia medzi sebou. Tieto vzťahy v lese často narúša človek. Preto potrebujeme zákutia, kde všetko bude mať na starosti príroda. Iba tam budeme môcť povedať:„Áno, som v ozajstnom lese.“
Autor: Michal Kozoň
