NÁMESTOVO. Kotlina pod Babou horou s najprísnejším stupňom ochrany je ohniskom, z ktorého sa do okolitých lesov šíri lykožrút a ničí smrekové porasty. Tvrdia to lesníci, ktorí volajú po zmene.
Vzácne územie vysychá
„Lesník nemôže hospodáriť v bezzásahovej zóne, ktorá je zdrojom rojenia lykožrúta smrekovcového a napáda okolitý zdravý les,“ povedal Jaroslav Regec, vedúci služobného úradu ministerstva pôdohospodárstva, na minulotýždňovom stretnutí zástupcov ministerstva a štátneho podniku Lesy SR. „Výsledkom je enormná energia a finančné náklady na sanáciu B zóny. Život ukazuje, že do roku 2002, dokedy sme spracovávali všetku vetrovú kalamitu, nemali sme taký problém s lykožrútom ako teraz.“
Lesníci uvádzajú, že v Kotline pod Babou horou s rozlohou 117 hektárov po kalamite v roku 2004 ostalo ležať 350 stromov.
„Keby sme ich boli ošetrili odkôrnením, čo by stálo možno 20-tisíc eur, dnes by nebolo napadnutých približne 10-tisíc stromov, do ktorých ochrany investujeme milióny,“ hovorí Jozef Herud, referent ochrany lesa a ekológie námestovského závodu Lesov SR.
„Nechali sme to na samovývoj a výsledkom je, že podkôrnik zničil približne osemdesiat percent 350- až 400-ročných stromov, ktoré bolo treba ochrániť. Sledujeme štádium zániku.“
Hore chránená zóna, na spodku les po ochranných opatreniach. (zdroj: Lesy SR)Príklad z Poľska
Námestovský závod v súčasnosti obhospodaruje približne 26-tisíc hektárov lesa.
„Ide nám o zachovanie zdravých lesov pre našich potomkov,“ argumentujú lesníci, pričom žiadajú o možnosť jemne manažovať vzácne územie. Argumentujú príkladom z poľskej Baranej Gory, kde takisto platí najvyšší stupeň ochrany. „Drevo po kalamite fyzicky odkôrnili a nedali príčinu, aby sa na ležiacich stromoch množil lykožrút,“ povedal Jozef Herud. „Podkôrnik ohrozuje územia, ktoré sa nachádzajú pri bezzásahovej lokalite, čím narúša ich stabilitu. Počet napadnutých stromov v ochrannom B pásme sa počíta na desaťtisíce.“
Vyše deväťdesiat miliónov
Lesníci sa obávajú, že lykožrút zníži zastúpenie smreka, ktorý je najdôležitejšou hospodárskou drevinou. Upozorňujú na to, že jeden napadnutý strom poškodí osem až desať zdravých. „Ten, kto v čistých smrečinách vyhlasuje najprísnejší stupeň ochrany, mal by sa zamyslieť, čo robiť, ak dôjde k nekontrolovanému premnoženiu podkôrneho hmyzu. Buď treba povoliť jemné zásahy alebo vyčleniť dostatok peňazí na ochranu okolitých porastov.“
Podľa lesníkov sa v tejto kôpke sa nachádza štyristotisíc kusov podkôrneho hmyzu. (zdroj: MP SR)
Podľa štatistiky oravskí lesníci od roku 2008 odchytili vyše 90 miliónov lykožrútov, čím zachránili 235-tisíc stromov. „Na rozdiel od poľnohospodárov, nesprávne rozhodnutia v našom prípade majú minimálne osemdesiatročný dosah,“ dodal Herud.
Správa Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, ktorá spravuje chránené územie, sa k problému nevyjadrila. Dôvodom je fakt, že sa jej zástupcovia na stretnutí s témou Zničí lykožrút oravské lesy? osobne nezúčastnili, pretože naň neboli pozvaní.
Príroda nevyhnutne potrebuje aj odumreté stromy Čítajte
