DOLNÝ KUBÍN. Radnica pred niekoľkými rokmi získala ocenenie za prepracovaný systém riešenia bývania pre neprispôsobivých občanov a rodiny s finančnými problémami. „Celý princíp, o ktorý sa pričinil Jozef Gruchalák, vedúci sociálneho odboru na mestskom úrade, spočíval v tom, že fungoval stupienkový postup,“ hovorí mestský poslanec Ján Ráclavský. „Kto sa snažil, stúpal hore aj s bývaním. Kto sa nesnažil, zo systému vypadol. Ale toto prestalo fungovať.“
Začiatok konca
Dôkazom slov Jána Ráclavského je ubytovňa Nádej na ulici J. Ťatliaka 1786. Nachádza sa v nej 29 jednoizbových bytov, tri garsónky, priestory komunitného centra, kancelárie terénnych sociálnych pracovníkov, ohrevovňa, hygienické centrum, kočikáreň, práčovňa, sušiareň a sklad. Pred niekoľkými rokmi boli byty obsadené. Do bytovky začali postupne prichádzať rómske rodiny z celého mesta. Nerómske rodiny sa postupne začali vysťahovávať, ostali len tie, ktoré mali problémy s platením nájomného. Aj medzi Rómami sa našli neplatiči. Celkový dlh postupne narástol na viac ako stotisíc eur.
Mesto začalo situáciu riešiť. Bytovke odstavili kúrenie, začalo sa postupné vyprázdňovanie bytov. V tej dobe už každý Dolnokubínčan veľmi dobre poznal Ťatliačku aj s jej problémami. Kto mohol, z tej oblasti sa odsťahoval. Časť obyvateľov Nádeje využilo ponuku mesta a presťahovali sa do mestských bytoviek na Brezovci na ulici Ľudovíta Štúra a Hattalovu. Nepochopiteľne boli medzi nimi aj niektorí neplatiči, ktorí nielenže zanechali dlh na Ťatliakovej, ale začali vytvárať ďalší v novom bydlisku.
Dnes je Nádej takmer celkom opustená. Na prízemí má Zväz protifašistických bojovníkov prenajatú kanceláriu za jedno euro ročne, v ďalšej miestnosti cvičí hudobná skupina. Na druhom a treťom poschodí ostali ešte dve rodiny.
Byty sú zničené
„Som prekvapený, že tam bývajú,“ hovorí Ján Ráclavský. „Podľa mojich informácií tam už dávno nemal byť nik kvôli nevyhovujúcemu stavu budovy.“
Býva tam Renáta a Andrea s rodinami. Renáta má desať a dvadsaťročnú dcéru, Andrea 11-ročného syna a 18-ročnú dcéru. V bytoch majú čisto, deti chodia upravené. Stav bytovky a prázdnych bytov je však katastrofálny. Na balkóny je pre havarijný stav zákaz vstupu už niekoľko rokov. Vylomené dvere, rozbité okná, zničené kúpeľne, kuchynské linky, steny, podlahy. V niektorých sú kopy zapáchajúceho odpadu. „Toto urobili bezdomovci a zlodeji,“ svorne tvrdia obe rodiny.
Mesto vo svojom stanovisku k stavu budovy píše, že byty boli preberané a riadne uzamknuté. „Na každom poschodí sú v mieste vstupu na spoločnej chodby od roku 2014 inštalované kovové mreže, pričom kľúče od nich boli pridelené len príslušným nájomcom. Mreže boli inštalované aj na prízemí stavby, pričom kľúče od nich boli pridelené len príslušným nájomcom. Z dôvodu ochrany majetku boli do iného zariadenia prevezené stroje a zariadenia, práčky, sušičky, ktoré nájomcovia už dlhodobo nevyužívali.“
Mreže tam skutočne sú, ale obe rodiny tvrdia, že na poschodiach ich namontovali na jar tohto roku. „Na hlavný vchod ich dali len pred mesiacom a doteraz na nich nie je zámka,“ hovorí Renáta.
V stanovisku mesta sa ďalej píše, že technický stav stavby je výsledkom dlhodobého intenzívneho užívania v minulosti, jej následného dlhodobého neužívania a pôsobenia poveternostných vplyvov, bez vykonania rozsiahlejších investícií do stavby. Prečo mesto do budovy neinvestovalo, nechránilo ju, a kto je za to zodpovedný, sme sa nedozvedeli.
Približne sto metrov od mestskej bytovky stojí súkromná. Kedysi boli na rovnakej úrovni. Po jej odkúpení nový majiteľ do nej investoval. Vymenil okná, zateplil ju, postavil nový plot, namontoval kamerový systém. Správkyňou je Anna Tittelová. „Každá bytovka musí mať správcu. Keď som tu prišla, okamžite muselo odísť osem neplatičov. Teraz tam bývajú doktori aj riaditeľ. Ale máme aj sociálne rodiny s nízkymi príjmami. Kto chce u nás bývať, musí pracovať. Jedna pani nechcela, ale potrebovala byt, tak nakoniec ustúpila a išla do práce. Človek musí byť na nich tvrdý, ale treba ich aj pochváliť. Aj preto teraz máme čisto, dôchodcovia sa starajú o kvety, pokosili sme si trávnik, deti sa majú kde hrať. Výhovorky, že sa to nedá, u nás neplatia. Poriadok musí byť.“
Vypli im elektrinu
Približne v polovici júna vypli obom rodinám elektrinu. „Prosili sme mesto, aby to nerobilo, že bez elektriny sme hotoví,“ hovorí Andrea. „Volali sme do elektrární v Žiline, kde potvrdili, že platby za elektrinu máme v poriadku. Rozprával s nimi aj pán Gruchalák. Aj tak nás vypli. Vraveli, že budovu chcú uzavrieť a potrebujú, aby sme odtiaľto odišli.“
Rodiny sa dostali do ťažkej situácie. Už tri mesiace nemôžu využívať chladničku, mikrovlnnú rúru, internet, pozerať televízor. Nefunguje im ani bojler na ohrev vody. Andrea a Renáta sú zúfalé. „Kúpeme sa v studenej vode, veci si dávame prať do práčovne, kupujeme sviečky. Uvaríme len toľko, koľko hneď zjeme. Ako budeme kúriť, keď príde zima?“
Radnica zdôvodnila vypnutie elektriny krádežou. „Prvého júna došlo vo vnútri stavby k poškodeniu elektroinštalácie, niekto vytrhol a ukradol káble. Prizvaný odborný pracovník a revízny technik skonštatovali, že rozvody elektrickej energie na prvom a druhom podlaží sú vážne poškodené a navrhol pokračovať v opravách v súlade so spracovaným projektom a odporúčaniami z revíznych správ.“ Hudobná skupina a protifašistickí bojovníci na prízemí elektrinu majú.
Blíži sa koniec augusta a nikto to neopravil. Mesto priznáva, že od roku 2005 vyvíja iniciatívu vysťahovať z prízemia stavby rodiny s maloletými deťmi, ktoré tam bývali v neprimeraných podmienkach.
Treba platiť
Počas návštevy bytovky sme zistili ďalšie dôležité skutočnosti. Obe rodiny v nej bývajú načierno, pretože nemajú platnú nájomnú zmluvu. Tvrdili, že platnosť im skončila minulý rok v decembri. Radnica termín ukončenia nájmu spresnila na 31. marec tohto roku.
Renáta ešte 10. decembra 2015 požiadala o nájom nájomného bytu mesta, pričom mesto jej žiadosti nevyhovelo z dôvodu nesplnenia podmienok, okrem iného aj z dôvodu existencie záväzkov voči mestu po lehote splatnosti. Ku 31. decembru mali obe rodiny evidovanú pohľadávku vo výške mesačného nájomného 65,29 eur, ktoré bolo splatné ku 20. decembru.
Obe rodiny v tomto roku niekoľkokrát žiadali o pridelenie iného bytu. Ani raz neuspeli. Dôvodom boli dlhy voči mestu.
„K dnešnému dňu nemajú uhradené ani nájomné za február, marec, apríl, máj, jún a júl 2016 v sume 65,29 eur za mesiac. Každá rodina tak na nájomnom dlží sumu 457,03 eur. Do 15. apríla 2016 mala Renáta voči mestu aj záväzky z titulu nedoplatku na poplatku za komunálny odpad.“ Pokiaľ tento dlh nevyrovnajú, na byt nemajú nárok.
„Nechápem, prečo iní mali dlžoby a dostali nové byty na Brezovci?“ hnevá sa Andrea. „Prečo nemôžeme aj my. Sme ochotné dlh zaplatiť.“ Poukazuje práve na situáciu do roku 2014, kedy oddelenie sociálnych vecí a rodiny byty prideľovalo aj neplatičom. Dnes to už sleduje komisia, ktorá to nedovolí.
Poslanecký prieskum
Na požiadanie redakcie sa do Nádeje prišli pozrieť dvaja mestskí poslanci Michal Smolka a Ján Prílepok. Obidvaja ostali zhrození. „Vzhľadom na stav ma veľmi prekvapilo, že tu niekto býva,“ hovorí Ján Prílepok. „Informovali nás, že rodiny odtiaľ sú presťahované. Niektoré na Brezovec.“
Zaskočený je aj Michal Smolka. „Som prekvapený, že sme si dovolili vypnúť elektrinu rodinám s deťmi bez akéhokoľvek náhradného riešenia. Za stav budovy by mal niekto niesť zodpovednosť. Aj po vysťahovaní boli byty ďalej devastované bezdomovcami a neprispôsobivými občanmi. Mesto malo okamžite po vysťahovaní ľudí uzatvoriť celé poschodia.“
Obidvaja potvrdili, že mesto v súčasnosti vykupuje pozemky pod budovou. „Stále neviem, čo plánuje. Pozemky vykupujeme, čo je logické, ale ďalšie kroky mi prídu, ako keby sme pripravovali predaj ďalšej zdevastovanej budovy za pár eur.“
Ján Prílepok ho doplnil. „Dlhodobo ma mrzia niektoré veci. Máme zničenú bytovku a obávam sa, že zasa nebude nikto za to zodpovedný. Ale nejde mi o to, za každú cenu niekoho trestať. Ide skôr o to, že si povieme, tu sme urobili chybu a do budúcna to budeme robiť inak. Ale presne toto sa stalo s budovou bývalej základnej školy na Brezovci. A neviem o ničom, čo by sa zmenilo v systémových opatreniach.“
Poslanec Jozef David má tiež obavy z nevýhodného predaja ubytovne. „Pozeráme sa na to, ako sa majetok mesta ničí a potom sa ho krvopotne snažíme predať za akúkoľvek nízku cenu. Mesto by malo svoj majetok zveľaďovať.“
Čo s nimi?
Samospráva teraz musí riešiť ďalší problém. Ako vymôcť dlhy a kde umiestniť neplatičov. Súdy už rozhodli o vysťahovaní niekoľkých. Ale v prípade rodín s deťmi súd mestu uložil povinnosť prideliť im adekvátne náhradné bývanie. A také nemá.
„Už pred jeden a pol rokom som primátorovi navrhol, aby sa táto bytovka zrekonštruovala, urobili malometrážne byty pre neplatičov, ktorých nemôžeme vysťahovať na ulicu,“ hovorí Jozef David.
Podporuje ho Michal Smolka. „V meste je veľký problém so sociálnymi bytmi. Myslím, že netreba veľkú investíciu, aby v Nádeji vznikli byty s nižším štandardom. Ponúkali by podmienky, o ktoré by mali záujem ľudia, ktorí chcú platiť .“
Ján Prílepok upozorňuje na ďalšiu závažnú skutočnosť. „Pre rozhodnutie mesta a nesprávny manažment sa znehodnocuje majetok občanov, ktorí si v okolí dvoch mestských bytoviek na Brezovci kúpili byty. Ich cena klesla práve kvôli neprispôsobivým občanom, ktorým tam mesto umožnilo bývať a ničiť ďalší majetok.“
Bývajú v dvoch mestských bytovkách, za ktoré radnica spláca úver. Takmer nevymožiteľný starý dlh v tom čase nájomných bytov nájomníkov z Nádeje na Ťatliakovej ulici predstavuje voči mestskej spoločnosti Tehos približne 110-tisíc eur. V ostatných nájomných bytovkách v rámci mesta, hlavne na Brezovci narástol na približne 70-tisíc. Tam teraz nastáva situácia spred niekoľkých rokov, ktorá zapríčinila devastáciu Ťatliačky.
„Systém už opäť nie je nastavený tak, aby ľudí motivoval platiť,“ hovorí Michal Smolka. „Niektorí vidia, že sused neplatí, mesto pre nich nemá náhradné bývanie, tak nebudú platiť ani oni.“
Stanovisko mesta
Zástupcovia mesta s tým nesúhlasia.
„Nové VZN o nájomnom bývaní stanovuje podmienky a komisia posudzuje žiadateľov. Musia spĺňať kritériá o výške mesačného príjmu a nesmú mať nedoplatky voči mestu ani Tehosu. Prihliada aj na mieru spoločenského správania a porušovanie domového poriadku. Žiadosti schvaľuje mestské zastupiteľstvo. Výsledkom zmien je postupné znižovanie starých nedoplatkov a zabránenie vzniku nových.“
Súd rozhodoval v 17 súdnych konaní o vyprataní bytu. Šesť stále prebieha na prvostupňovom súde. „Dvaja nájomcovia byt vypratali dobrovoľne, s jedným sa mesto dohodlo.“
Tri prvostupňové súdy mesto vyhralo a nemuselo zabezpečiť bytovú náhradu. Bez rovnakých záväzkov vyhralo právoplatne ďalšie tri súdy. Náhradné bývanie musí zabezpečiť dvom nájomníkom.
„V prípade bytovky na Ťatliakovej ulici je zámerom mesta postupne ukončiť všetky zmluvné vzťahy, vysporiadať pozemky pod bytovkou a pripraviť na diskusiu do mestského zastupiteľstva ďalší spôsob využitia,“ dodala radnica.