KLIN. „Súperov sa nebojím,“ s týmito slovami odchádzal Ľubomír Košút z Klina na medzinárodný Turnaj koscov do ruského mesta Arti, ktoré sa nachádza necelých dvesto kilometrov od Jekaterinburgu.
Sebavedomie skúseného člena Slovenského koseckého spolku po návrate spoza Uralu ešte vzrástlo. V konkurencii takmer 80 koscov získal medzi mužmi 2. miesto. Porazil ho iba slovenský kolega Pavol Milan z Martina. Tretí Slovák z partie obsadil štvrté miesto.
Tristo miliónov kôs
„Dobré to bolo, všetko išlo ako po masle,“ tak hodnotí Oravčan deväťdňový júlový výlet do Ruska. „Vôbec sa nám nechcelo ísť domov, boli by sme ešte ostali.“
Okrem príjemného letu potešil bezproblémový prevoz kôs, ktoré viezli ako batožinu v lyžiarskych vakoch. „Keďže sme nevedeli, do čoho ideme, zobrali sme si iba po jednej kose. Nabudúce určite pribalíme viac kusov.“
Nie náhodou sa Turnaj koscov koná práve v Arti. Výroba náradia v oblasti, ktorá je považovaná za domov ruskej kosy, má vyše dvestoročnú tradíciu.
„Počet kôs, vyrobených v Artinskom závode, dosiahol 8. decembra 2015 číslo 300 miliónov,“ píše sa na webe spoločnosti. „Kosa nie je prežitkom. Ručná práca v prírode prináša úžitok a radosť, navyše je ekologická.“
Každý súťažiaci dostal vlastného rozhodcu. (zdroj: Alexandr Shatokhin)Bodoval aj kroj
Turnaj je malým sviatkom, záujem súťažiacich i návštevníkov z roka na rok stúpa. Majstrov z desiatok ruských regiónov, Bieloruska, Slovenska, Poľska, Rakúska a Nemecka prišlo tento rok povzbudiť päťtisíc ľudí. Organizátori pripravili 80 políčok, širokých 1,80 metra. Muži kosili stometrový pás, ženy polovicu. Každého súťažiaceho mal na starosti jeden rozhodca. Nerozhodovala len rýchlosť, do konečného hodnotenia sa počítal napríklad aj národný kroj.
„V porovnaní so Slovenskom, kde sa kosí 50 metrov štvorcových, to bol takmer štvornásobok,“ hovorí Ľubomír o súťaži. „Kosil som v prvej skupine, kde nás bolo štyridsať. Keďže nebolo príliš teplo, a aj spŕchlo, kosilo sa dobre. Svoju skupinu som vyhral s časom päť minút aj nejaké drobné.“
Nemôžu nás poraziť
Rýchlejší čas dosiahol iba celkový víťaz Pavol Milan z Martina v druhej skupine, ďalší Slovák Pavol Fábro zo Žabokrekov skončil štvrtý.
„Mali sme lepšiu techniku aj kosy. Rusi kosou sekajú, chýba im švih. Kosy nekujú, iba ich brúsia veľkou oslou. Keď sme im dali vyskúšať naše, žasli. Prekvapilo nás, že kosisko majú dlhšie, ale kosu krátku, najviac 75-cemtimetrovú. My kosíme s deväťdesiatkami a dlhšími. S ich kosami a technikou nás nikdy nemôžu poraziť. Takže ktovie, či nás pozvú aj na rok.“
Slováci si prehliadli aj závod v Arti.
„Zaujímavé je, že staré budovy zo 60. rokov zvonka chátrajú, neobnovujú ich ako u nás. Na rozdiel od Rakúska, kde sa vyrábajú tepelne, Rusi kosy lisujú za studena. Veľkým brúsnym kotúčom ich potom ručne brúsia. Dĺžka kosy je od 50 do 75 centimetrov. Mesačne vyrobia tisíce kusov. Nie sú zlé, len ich treba nakuť.“
Záujem o súťaž z roka na rok stúpa. (zdroj: Alexandr Shatokhin)Slováci, bratia
Podujatie sprevádzal kultúrny program, tance, tradičné oblečenie, výrobky aj jedlá.
„Boli tam ľudia z celého Ruska, takže bolo čo obzerať. Aj my sme urobili Slovensku dobrú reklamu. Keď zistili, odkiaľ sme, hovorili Slováci, bratia. Všetci sa s nami chceli odfotiť, nemali sme čas najesť sa. Pozývali nás kade-tade, aj do Jakutska.“
Slovákov prekvapilo, že sa podujatie zaobišlo bez podnapitých ľudí. „Alkohol ani čapované pivo tam nepredávali. Iba plechovkové. Zato čaj a káva išli na dračku. Vodku sme samozrejme ochutnali, ale najviac nám chutil uralský čapák. S výnimkou piva Heineken, Pepsi-coly a Mirindy ponúkali iba vlastné značky. Strava bola chutná, hoci diétnejšia ako u nás. Šaláty pred jedlom, husté polievky, veľa kapusty, kadejaké pirohy. Guľáš podávajú v strede zemiakovej kaše.“
Ženy kosili polovičnú výmeru. (zdroj: Galina Kilina)Do dôchodku v šesťdesiatke
„Ľudia sú priateľskí,“ opisuje miestnych Oravčan. „Na nič si nesťažujú. Dozvedeli sme sa, že robotník zarába najmenej 40-tisíc rubľov, čo je zhruba 550 eur. Ceny sú porovnateľné s našimi alebo nižšie. Do dôchodku idú v šesťdesiatke. Dvakrát do roka sa môžu lietadlom zadarmo previezť po celom štáte a ešte dostanú 20 dní platených kúpeľov. Nič im nechýba.“
Zaujalo aj čisté mesto a široké cesty, po ktorých jazdia autá značiek z celého sveta vrátane Octavií a Fabií, a neskutočný výber v obchodoch.
„Ohorky z cigariet na ulici nenájdete. Na každom semafore je časovač. Vodiči sú tolerantní. Čínsky obchod sme nenašli a v ponuke potravín, oblečenia a obuvi sa nechytáme. Aj v malých potravinách núkajú mnoho druhov chleba a sladkého aj slaného pečiva. Všade sa dalo platiť kartou, dokonca aj v malom kvetinárstve.“
Ak Slovákov znovu pozvú na Turnaj koscov, určite neodmietnu. „Ukázali by sme im viac z nášho majstrovstva. A s kolegami sme sa zhodli, že musíme zobrať aj ženy. Budú chodiť s otvorenými ústami, keď uvidia tie nádherné šaty, topánky a lacné zlato. Takže nám bude treba aj veľa peňazí.“
