Doba bohatierov a rozprávok je za nami. Kde vlastne sú hrdinovia dnes? Všade, len treba občas vypnúť obrazovku a vyjsť medzi ľudí.
Hrdinom v dnešnej uponáhľanej dobe môže byť aj ten, kto si v preplnenej čakárni u lekára dokáže pokojne zaviazať šnúrky na topánkach. My sme ale radšej vymysleli suché zipsy. A čo je ešte horšie – hľadanie hrdinov sme nechali na kamery.
V poslednej dobe sa mi zdá, že kamery lovia skôr u takzvaných osamelých vlkov, akoby vyhľadávali nenápadných hrdinov. A prinášanie informácií o atentátnikoch je nebezpečné. Základná definícia totiž pomenúva terorizmus ako šírenie strachu prostredníctvom opakovaných násilných akcií.
Žiaľ, aj slovenské televízie a internetové portály dávajú všetkým tým teroristickým akciám v metre, na letisku, baroch či školách až príliš veľký priestor.
Aký zmysel malo napríklad aj odvysielanie videa Islamského štátu, v ktorom táto teroristická organizácia okrem iného poukazuje na to, čoho je schopná? Prečo, načo a za čo ho šírili aj slovenské televízie? Až sa bojím pomyslieť si... Presne o to organizovaným teroristom i osamelým vlkom ide – šíriť strach.
Ak nám teda pravidelné celoslovenské spravodajské relácie iných hrdinov neponúknu, hrdinský čin v boji proti terorizmu môže urobiť každý. Sledujme obrazovky s ovládačom v ruke. A ak to nejakému osamelému vlkovi – atentátnikovi či organizovanej skupine teroristov zasa v hlave prepne, prepnime my na iný kanál či iný server.
