SAMSUN. Marek Tutura prechádza najlepším športovým obdobím. V júli sa stal majstrom sveta vo štvorhre a vo dvojhre získal bronzovú medailu. „Cítim sa najšťastnejší na svete,“ hovorí 20-ročný Dolnokubínčan. „Byť najlepší na svete sa nestáva každý deň. Je to dopriate iba pár ľudom. O bronze som ani nepremýšľal. Konkurencia bola veľmi silná.“
Zažili ceremoniál i chaos na letisku
Majstrovstvá sveta nepočujúcich športovcov sa konajú rovnako ako olympiáda každé štyri roky. Je to sviatok, na ktorý sa teší každý. Šampionát otvoril veľkolepý ceremoniál. „Bol úžasný. Každá krajina mala vlajkonosiča. Keď vyhlásili domáce Turecko, tak som mal husiu kožu. Ľudia na tribúne kričali, povzbudzovali a spievali. Myslel som si, že sa mi sníva.“
Slovenská výprava mala aj šťastie, že sa do dejiska majstrovstiev vôbec dostala. Pri prestupovaní v Istanbule sa v tom čase konal v Turecku štátny prevrat. „Cítili sme na letisku zvýšený rozruch,“ opisuje situáciu Marek Tutura. „Ľudia sa tlačili, boli rozrušení a vystrašení. Nevedeli sme však prečo. Vďaka organizátorom sme do Samsunu odleteli posledným letom. Na druhý deň bolo v televízii plno správ o prevrate.“ Tieto nepríjemné veci v najväčšom meste Turecka však nemali vplyv na svetový šampionát. Športovci sa mohli plne sústrediť na svoje výkony. „Veľmi som sa tešil na prvý zápas. Túžil som po medaile. Bolo mi jedno, akého bude lesku.“ Oravský stolnotenista tomu podriadil aj posledné tri týždne prípravy. Zúčastnil sa kempu v Kysuckom Novom Meste i Košiciach. Trénovali tam trojfázovo, denne až osem hodín.
Cesta za zlatom
Vo štvorhre nastúpil Marek Tutura po boku Thomasa Keinatha, s ktorým minulý rok vyhral majstrovstvá Európy v rakúskom Badene. „Vedeli sme, čo môžeme jeden od druhého očakávať. Posledný mesiac pred šampionátom sme si každý deň písali po anglicky.“
Hneď v prvom kole čakal na slovenskú dvojicu silný pár z Kazachstanu. Medzi družstvami získali v Turecku strieborné medaily. Prvý set Slováci prehrávali 6:9, no doviedli ho do víťazného konca rovnako ako celý zápas. To ich psychicky povzbudilo. V ďalšom kole jasne zdolali Veľkú Britániu 4:0 a taký istý priebeh malo aj semifinále proti Indii.
Vo finále stáli proti Marekovi a Thomasovi chlapci z Litvy, nasadené jednotky turnaja, ktorí získali dokonca aj zlatú medailu na olympiáde. „Povedali sme si, že ich nesmieme nechať hrať od prvej loptičky. Skončilo by to potom zle.“ Súperi sa už poznali z majstrovstiev Európy 2015, kde ich Slováci porazili 3:0 na sety. Rovnaký priebeh mal aj tento zápas. Dvojica z Litvy prehrávala už 0:3 na sety a na spečatenie titulu chýbal Slovákom už iba jeden set. Súper sa však nevzdal a štvrtý set vyhral. V piatom bola hra znova vyrovnaná. Rozhodovali detaily. Za stavu 11:10 mali Slováci mečbal, ktorý aj využili. „Oblapení sme skákali od radosti a kričali majstri sveta. Bol to moment, na ktorý nikdy nezabudnem.“
Historický postup medzi 16 najlepších
V singli si dal mladý Dolnokubínčan za cieľ postúpiť zo základnej skupiny. Keď však spoznal jej zloženie, zdalo sa to byť nerealizovateľné. Do skupiny dostal nasadenú jednotku Gintautasa Juchnu z Litvy, Gaipa Daryonova z Kazachstanu (posledné tri mesiace trénoval v Číne) a Al-Zubayra Esmaila z Jemenu, ktorého nepoznal. „Všetci mi hovorili, že je to skupina smrti. Chcel som však zabojovať a ukázať sa v čo najlepšom svetle.“ Medzi šestnástkou najlepších postúpili iba hráči na prvých dvoch miestach. O osude Mareka rozhodoval posledný tretí zápas s kazašským hráčom. Prvý s nasadenou jednotkou prehral 0:3, no v druhom zdolal neznámeho Jemejčana 3:1.
V rozhodujúcom stretnutí vytiahol Oravčan s trénerom dobre fungujúcu taktiku. „Dohodli sme sa, že budem hrať dlhé výmeny. Videli sme ho v hale a vôbec si nedával regeneráciu. Jeho rameno to nemohlo zvládnuť.“ Taktika klapla dokonale. Po prvom vyhratom sete musel Kazach v tom druhom zápas skrečovať. Stolnotenista z Dolného Kubína sa tak kvalifikoval do ďalšej vyraďovacej časti. „Tešil som sa ako malý chlapec. Postúpiť do osemfinále sa ešte nepodarilo žiadnemu 20-ročnému hráčovi.“

Rada od bratranca
Do ďalších vyraďovacích zápasov vstupoval Marek v pozícii hráča, ktorý môže len prekvapiť. V osemfinále i štvrťfinále mu veľmi pomohla rada, ktorú mu dal bratranec Filip Tutura. V oboch zápasoch využil možnosť ísť na toaletu a potom hral ako vymenený. Najprv v boji o najlepšiu osmičku proti litovskému hráčovi Kestutis Ziziunas otočil zo stavu 0:1 na 3:1. Nakoniec vyhral 4:2 na sety.
Potom o postup do semifinále platila rovnaká taktika aj na Nemca Marka Mechaua, štvorku svetového rebríčka. Po dvoch prehratých setoch si vypýtal Oravčan prestávku. „Cestou na toaletu som si spomenul na zápas Evky Jurkovej na olympiáde o bronz. Tiež prehrávala 0:2 a otočila zápas.“ Marek Tutura slovenskú spoluhráčku dokonale napodobnil. Po krátkej prestávke postupne viedol už 3:2 na sety, ale o víťazovi musel rozhodnúť siedmy set. V ňom nakoniec uspel Oravčan 11:9 a jeho radosť nepoznala hraníc. „Zdvihol som ruky a kričal ku divákom. Cítil som sa ako majster sveta. Tréner ma oblápal ako svojho syna a mne bolo do plaču.“ Dolnokubínčan mal postupom do semifinále už istú medailu. Súboj o tretie miesto sa nehráva. Obaja hráči získajú bronz.
O postup do finále sa stretol so spoluhráčom Thomasom Keinathom. „Thomas je veľký stolnotenista. Veď medzi zdravými bol 50. na svete. Dopredu sa očakávalo, že vyhrá.“ Predpoklady sa naplnili. Marek prehral 0:4 a jeho protivník vyhral celý turnaj.
Rodina fandila aj v Turecku
Priamo v dejisku šampionátu mal 20-ročný majster sveta vo štvorhre podporu rodiny. Mama Zuzana cestovala ako administrátorka a asistentka trénera a sestra Lucia bola sparingpartnerkou. „V hľadisku som ich stále cítil,“ hovorí Marek Tutura. „Otec Miroslav ma zas povzbudzoval na diaľku. Každý deň sme si písali správy. Ďakujem aj ostatným za podporu. Bez vašej pomoci by sa mi to určite nepodarilo.“
Mama sprevádza Mareka už roky po turnajoch. Chýbať nemohla teda ani na svetovom šampionáte. „Od prvého zápasu až po ten posledný som bola vo veľkom napätí a strese. Nedokázala som sa uvoľniť. Pre Mareka bolo veľmi dôležité získať medailu, aby dokázal všetkým neprajníkom, že na to má a že tam patrí.“
Uvoľnenie pre rodinu prišlo až poslednom zápase na majstrovstvách. „Stres opadol a cítila som úľavu. Bola som len veľmi šťastná a hrdá na syna. Zlatá medaila zo štvorhry a bronzová medaila v jednotlivcoch na krku môjho syna mi vohnala slzy do očí, plakala aj Lucka, ktorá nám bola veľkou oporou počas celého šampionátu a hrdá na svojho brata. Vtedy som si uvedomila súdržnosť rodiny a súrodencov.“
Majstrovstvá sveta nepočujúcich športovcov dopadli pre oravského stolnotenistu nad očakávania. Dosiahol životné a nezabudnuteľné úspechy. „Šampionát mi dodal veľa sebavedomia a síl do ďalšej kariéry. Niečo takéto musí človek zažiť len na vlastnej koži. Pre mňa to bola rozprávka. Po týchto medailách mám ešte väčšiu chuť na sebe pracovať a dokázať všetkým, že chcem byť najlepší a byť inšpiráciou pre iných.“
