Na poľskej strane bolo zbojníctvo rozšírené na celom území Západných Karpát. Osobitne v rajóne Beskydu sliezskeho, v okolí Źywca, zo severnej strany Babej hory a na Podhalí.
Hlavný zbojnícky ťah na Oravu smeroval spoza Babej hory. V Západných Beskydách pôsobili slávni zbojnícki harnaśi: Sebastian Bury (odsúdený na smrť v roku 1630) a Martin Potasz-Dzigosik (popravený v roku 1688). V polovici 17. storočia zbojníčili v Západných Beskydách bratia Mateusz, Wojciech a Jan Klimeczkowski.
Rajón Babej hory poskytoval vynikajúce podmienky pre organizovanie, úkryty a zimovanie zbojníckych bánd.
Prichádzali z Poľska
Z babiohorského pásma prenikali na Oravu hlavne poľskí zbojníci. Najbravúrnejšími zbojníckymi výčinmi sa vyznačovala kompánia Józefa Baczyńského zo Skawice. Pôsobila v Beskyde žiwieckom, v rajóne Babej hory a v Gorcach okolo roku 1731. Baczyński zbojníčil najprv s bratmi Giertugowcami - Bartolomejom, Matejom a Petrom, tiež zo Skawice. Robili zbojnícke nájazdy v okolí Wadowíc a Makowa Podhalanského.
Po dolapení a uväznení Giertugowcow stal sa Baczyński harnaśom družiny. Potom svoje pôsobisko presunul na Oravu. Hosťoval u Jána Kovalčíka, brata už odsúdeného Kazimíra, s ktorým sa Baszyński predtým poznal. Baczyńského banda rabovala na Orave i v južnom Poľsku. Bola veľmi dobre organizovaná. Jej podkapitánom bol nejaký Lazarczyk.
Kapitán i podkapitán skončili veľmi neslávne. Baczyńského chytili v roku 1735 spolu s kumpánom Śpiewakom a odsúdili na smrť. Lazarczyka zlapali v Levoči a odsúdili v roku 1736.
Zbojník Pročpak
Na veľkom zbojníckom priestore pôsobila banda Jerzyho Fiedora Proćpaka z Kamesznice - od Trstenej na Orave po Tešínsko na Morave.
O bande bolo počuť v Sliezsku, na Orave aj v Poľsku. Ich prvou obeťou boli podomoví obchodníci v Oravskej Polhore idúci s tovarom z Maďarska do Poľska. Po napadnutí fary v Zawoji za Babou horou ich lup predstavoval len 112 zlotých. Zo zlosti za malý obnos peňazí strčili farára i gazdinú do kade, založili doskami a zaťažili.
Prćpaka s kumpánmi dolapili v roku 1795 a odsúdili na smrť. Obesili ho v roku 1796 spolu s 20 členmi bandy, 41 zbojníkov skončilo v ťažkom žalári a 77 súd odsúdil na bičovanie.
Kravku si odmodlili
V 18. storočí zbíjal pod Babou horou aj lotor a bandita Fioek zo Skawice. V 19. storočí podľa zachovaných tradícií ešte zbojníčili Matysek a Vojtech Gora.
Vlády Rakúsko-Uhorska zbojníkov v Poľsku i u nás prísne trestali. Odsudzovali ich k ťažkému žaláru alebo na smrť. Pred vykonaním rozsudku ich kruto mučili. Potom ich obesili, kapitánov vešali za posledné rebro na hák.
Aj napriek tvrdým trestom boli protizbojnícke opatrenia málo účinné. Ľudia neradi prezrádzali skrýše zbojníkov, báli sa odplaty. Zbojníci boli často v očiach prostých ľudí hrdinami.
Spoza Babej hory prichádzali zbojníci kradnúť gazdom z Rabčíc dobytok ešte aj v 20. storočí. V roku 1933 odviedli jednému roľníkovi kravu. Mali z toho určite výčitky svedomia, pretože okradnutému poslali list tohto znenia: „Szanowny panie gospodarz! My uczynili sobie kare za wasza ukrascóną krówke u Jesusa Christusa w Kalwarii Zebrzydowskiej i u Matki Boskiej w Czenstochowej, w Ludźmierzi i w Śliemieniu. Matka Boska Wam to wynagrodzi. Ze serdecznym pozdrawieniem: zbójowie.“
Vojnové zbojníčenie
Nájazdy na gazdovstvá boli aj v novembri roku 1938, keď bola vyhlásená mobilizácia mužov do 40. roku veku. Vtedy v oravských pohraničných dedinách skoro každú noc ukradli skrývajúci sa zbojníci spoza Babej hory koňa alebo kravu.
Podobné zbojnícke nájazdy boli aj po druhej svetovej vojne v roku 1945. Gazdovi G. ukradli dva ťažké kone, šicí stroj, šatstvo a domácu slivovicu.
Po stopách zbojníkov sa hneď vybrali príslušníci finančnej stráže z Rabčíc a členovia milície. Zbojníkov zastihli na vrchole Babej hory a začali po nich strieľať. Z ukradnutej slivovice podnapití zbojníci zanechali všetok lup a rozutekali sa na všetky strany. Či z ich radov bol niekto zranený alebo zabitý, nevedno. Určite to však bola posledná veľká krádež v Rabčiciach.
Zbojnícka pozostalosť
Pozostalosťou po zbojníkoch sú piesne a povesti v oravskom folklóre. Legendy hovoria o zbojníckych pokladoch v Zbojníckej rokli a v Zbojníckych jaskyniach na Babej hore. Zo zbojníckych peňazí sú vraj ufundované kostoly vo Veľkej Lipnici, v Chyžnom a kostol svätej Anny v Nowom Targu.
S Babou horou sú zviazané aj historky o viacerých Jánošíkoch. Ten ozajstný a prvý bol zo slovenskej Terchovej. Poľskí spisovatelia však vytvorili legendy o viacerých Jánošíkoch. Všetci svojich Jánošíkov situovali do prostredia Babej hory.
Pokračovanie článku
Nájazdoví zbojníci sem chodili z Podhalia 4/6 Čítajte
Séria článkov bola uverejnená v MY Oravských novinách v roku 2009.
