Okrem šoltýsa Mateja Klinovského boli v osade menší zbojníci, ktorí sa zameriavali na salaše a na dobytok na holiach. Ich zbojníčenie sa časovo viaže na dobu existencie Bystrej v rokoch 1643 - 1659.
Medzi obyvateľov Bystrej patrili: Matej Klinovský, Adam Benčiak, Sobek Marčák, Valent Greš, Mikuláš Korytár, Michal Chrapek, Šimon Knap, Tomáš Knap, Stanislav Zapastek, Vojtech Slama, Vojtech Plaček, Stanislav Radek, Ján Slonke, Stanislav Sempek, Mikulaj Myšek a Tomáš Sopúch.
Zbojnícka osada
V zozname obyvateľov Bystrej nachádzame Mateja Klinovského, zbojníckeho hajtmana, syna Jakuba Kohúta z Ústia, ktorý sa v roku 1613 ako šoltýs (zakladateľ alebo sprostredkovateľ osídlenia obce na základe nemeckého a valašského práva) zúčastnil druhej kolonizácie Klina. Jakub Kohút prijal vtedy prímenie Klinovský.
Dve priezviská obyvateľov Bystrej pripomínajú aj rabčických osadníkov: Valent Greš bol zaznamenaný v Rabčiciach v roku 1626 ako Valek Grešík a Sobek Marčák je podľa mena identický s rabčickými Marčákovcami.
Po stránke skutkov proti občianskej bezúhonnosti treba ešte spomenúť rabčickú rodinu Smolkovcov. Matej Smolka bol uvádzaný v súdnych spisoch v Poľsku ako uhorský zbojník. Z toho možno usudzovať, že rodina Smolkovcov zbohatla zo zbojníčenia, keď si dovolila v Rabčiciach zrazu kúpiť polovicu šoltýstva. V roku 1659 už boli na šoltýskej rali v Rabčiciach dvaja Smolkovci: Jakub Smolka a jeho brat Adam Marčák. Čiže Smolkovci a Marčákovci boli z jednej zbojníckej rodiny.
Rozhnevali zemepána
Pretože osadníci Bystrej neodvádzali Oravskému hradu povinné dávky a nekontrolovane rúbali a vypaľovali lesy, správca hradu Štefan Tököli osadu 6. júna 1659 zrušil a Bystriansky chotár odovzdal Tvrdošínu. Po zrušení osady Bystrá sa väčšina osadníkov usadila v Chyžnom.
Matej Klinovský sa presídlil do oblasti Západných Beskýd. Jedna vetva potomkov rodu Klinovských sa usídlila aj v Zuberci, na Pustinskej rali. Pavol Klinovský sa spomína ako pohorelec v súvislosti s veľkým požiarom na raliach Pustinskej, Opidovskej a Stankovskej v roku 1701.
Martin Klinovský odišiel zo Zuberca na Dolnú zem v zamrznutých rokoch 1715 a 1716. Vetva Klinovských sa v Zubrohlave udržala až do roku 1828 Jánom Klinovským. Zuberskí Klinovskí žili už pravdepodobne životom poriadnych pastierov a roľníkov.
Zbojnícky hajtman
Matej Klinovský bol najvýraznejšou zbojníckou osobnosťou Oravy. Zdá sa však, že jeho výčiny sú autormi historických spisov zveličované. Keby bolo pravdou všetko, čo sa o ňom popísalo, zatienil by aj Jánošíka.
Prvýkrát sa Matej Klinovský spomínal v Kline v roku 1637, keď dostal od Oravského panstva do užívania Bobkovskú raľu. So správcom Oravského hradu Štefanom Tökölim mal pre reformačnú angažovanosť dobrý vzťah a jeho syna Juraja prijali na hrad za hajdúcha. V rokoch 1643 - 1659 bol Matej Klinovský obyvateľom Bystrej. Už vtedy bol považovaný za zbojníckeho hajtmana.
Ozbíjal kráľa
Podľa viacerých autorov o zbojníctve vraj Klinovský v noci z 26. na 27. decembra 1655 ozbíjal v Rabčiciach poľského kráľa Jána II. Kazimíra Vasu. Ten vtedy utekal z poľského kráľovského mesta Krakova pred vojskom švédskeho kráľa Gustáva Karola X. cez Žywiec, Oravskú Polhoru - Slanú Vodu a Rabčice smerom na Ružomberok a ďalej do Podolinca na Spiši.
Jeho sprievod doprevádzal vojenský oddiel 300 jazdcov. V sprievode mal byť aj pápežský nuncius Peter Vidoni. Na vozoch bolo údajne aj zlato z poľského kráľovského pokladu.
Zbojnícka družina Mateja Klinovského napadla kráľovský sprievod v chotárnej časti Rabčíc, ktorá sa odvtedy volá Zabijak, a zmocnila sa zlatého kráľovského pokladu. Po okradnutí prišiel Ján II. Kazimír 27. decembra 1655 do Ružomberka, kde prenocoval, 28. decembra 1655 dorazil do Podolinca.
Matej Klinovský údajne časť zlatého pokladu odovzdal panstvu na Oravskom hrade. Poklad neskôr cisárske vojsko previezlo do Viedne.
Pokračovanie článku
Legendy o zbojníkoch sa od pravdy poriadne líšia 6/6 Čítajte
Séria článkov bola uverejnená v MY Oravských novinách v roku 2009.
