Ale viete, čo sa nazývalo problémom? Nie, spoločnosť nebojovala proti nedostatku liekov. Nebojovala ani proti slabému vybaveniu nemocníc, ani proti plným čakárňam či pomalým sanitkám. Vládni predstavitelia mali iný problém – Boha. Tento cieľ potrebovali vytlačiť aj z nemocníc.
„Sme si vedomí, že výchova k vedeckému svetonázoru je proces dlhodobý, veľmi náročný, ale zároveň jeden z najdôležitejších v podmienkach zdravotníctva nášho okresu,“ odznelo na v marci 1985 na plenárnom zasadnutí Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska v Dolnom Kubíne. Komunisti venovali tejto otázke neustálu pozornosť a ako hovorili, prácu v tomto smere budú neustále skvalitňovať. Patrilo k tomu, okrem iného, aj vylúčenie náboženských prejavov a kňazov z nemocničných zariadení.
A výsledok? Modlitby pacientov, lekárov, zdravotných sestier vznášané za zdravie nemohli komunisti uchmatnúť a tak Boha neporazili.
V roku 1989 prišla Nežná revolúcia a nastala nová doba.
Dnes majú napríklad obe oravské nemocnice vo svojich priestoroch kaplnku a náboženská literatúra je pri prekonávaní chorôb častým spoločníkom pacientov.
Noví a staronoví vládni predstavitelia si teraz konečne dávajú za cieľ vyriešiť v zdravotníctve naozajstné problémy – zle nastavené ceny, neefektívnosť, korupciu, zadlženosť nemocníc a ďalšie, ktoré sa v ňom v ostatnej dobe nakopili.
Tak im, Pán Boh, pomáhaj.
