DOLNÝ KUBÍN. Od roku 2010 stojí pri ceste na veličnianskej rovni pachový ohradník. Osadili ho tam poľovníci, aby zabránili stretu vysokej a srnčej zveri s autami. Opatrenie sa osvedčilo. „Množstvo zrazenej zveri kleslo o 70 až 80 percent,“ povedal Ján Juráška, hospodár Poľovníckeho združenia Veličná.
Zábrana zabrala
Na ceste smerom z Dolného Kubína do Veličnej v roku 2009 autá zrazili 17 kusov zveri. „Je to hlavná migračná trasa medzi Kubínskou hoľou a Chočskými vrchmi,“ vysvetľuje hospodár. „Vodiči tadiaľ jazdia rýchlo, a keď zver oslnená svetlami ostane stáť, auto nemá šancu sa jej vyhnúť. Zásluhou ohradníka je zver opatrnejšia a vodiči ju skôr zbadajú.“
Pachový ohradník tvoria koly nastriekané penou vo veľkosti tenisovej loptičky. Je napustená pachom predátorov, čo odpudzuje lesnú zver.
Zábrana popri ceste meria približne kilometer, koly sú od seba vzdialené tri až päť metrov. „Ak sme v roku 2009 evidovali 17 zrazených zvierat, po osadení ohradníka ich je podstatne menej. Jelene, srny a mali sme aj jedného diviaka.“
Koncentrát treba dopĺňať
Prvé koly boli drevené. Keďže odhnívali a padali, vlani ich vymenili za plastové. „Aby to malo stopercentný účinok, penu treba každé tri mesiace dopĺňať pachovým koncentrátom,“ pripomína poľovník Miroslav Kluka, ktorý je zároveň odborným lesným hospodárom miestneho urbáru.
Koly stáli do tristo eur, pena 70, koncentrát vyjde ročne okolo sto eur. „Ak má jeleň hodnotu tisíc eur, sú to zanedbateľné náklady. Keďže sme boli na Orave prví, informujú sa u nás nielen poľovníci, ale aj gazdovia, ktorí potrebujú chrániť poľnohospodárske plodiny pred zverou. Zaujíma ich, ako to funguje. Pachový ohradník jednoznačne odporúčame.“
Skutočné čísla sú vyššie
Štatistiku stretov živočíchov s dopravnými prostriedkami v rámci cestnej a železničnej siete pre ministerstvo dopravy od roku 2012 spracováva Výskumný ústav dopravný v Žiline (VÚD). „Cieľom monitoringu je vytvoriť databázu údajov potrebnú pre znižovanie úhynu živočíchov v dôsledku stretov s dopravnými prostriedkami,“ povedala pracovníčka ústavu Gabriela Ligasová.
Podľa polície počet dopravných nehôd zavinených lesnou zverou a domácimi zvieratami na Slovensku klesá, z 255 prípadov v roku 2012 na 197 v rokoch 2013 a 2014. VÚD v roku 2012 evidoval zhruba 11 300 zrazených živočíchov. „O rok neskôr ich bolo bezmála 10 600 a v roku 2014 takmer 11-tisíc,“ spresnila Ligasová. „Uvedené čísla sú však pravdepodobne vyššie, pretože nie všetky zranené a uhynuté živočíchy vodiči nahlásia príslušným orgánom.“
Z hľadiska druhov živočíchov najvyšší podiel v roku 2014 predstavovala srnčia zver (4 502 ks), ďalej zajac poľný (1 684 ks), líška hrdzavá (808 ks), jelenia zver (807 ks), bažant (762 ks) a diviačia zver (677 ks). Chránené druhy tvoria zhruba tridsať percent.
Kritické úseky
Aktuálne dostupným údajom pre Oravu je 137 uhynutých zvierat v roku 2014. Pri spracovaní štatistiky VÚD vychádza z údajov od polície, okresných úradov, ochrany prírody, správcov ciest a poľovných revírov.
„Medzi kritické oravské lokality pre rok 2014 patrí približne kilometrový úsek medzi Malým Bystercom a Dolným Kubínom a rovnako dlhý úsek v katastri Oravskej Polhory od Klobásovského potoka smerom na poľskú hranicu.“
Roky predtým zver končila pod kolesami áut aj pred Párnicou smerom od Kraľovian a na veličnianskej rovni.
„Vyhodnotené kritické lokality by mali byť brané do úvahy ako podkladové údaje pri ich následnom posúdení z hľadiska priechodnosti dopravnej infraštruktúry pre živočíchy,“ informovala Gabriela Ligasová. „Výskyt kritickej lokality môže indikovať prítomnosť migračných trás živočíchov v danej lokalite alebo jej blízkosti. Na základe následne vypracovanej migračnej štúdie by mali byť navrhované opatrenia umožňujúce migráciu živočíchov, tzv. migračné objekty, a opatrenia redukujúce mortalitu, ktoré zabránia alebo sťažia zvieratám vstup na cestu alebo železničnú trať.“