ORAVA. Tieto nové kultové miesta však mali často aj osobitné poslanie a dodnes vzbudzujú úctu a obdiv nielen zo strany veriacich. Pozornosť si zvlášť zasluhujú morové stĺpy, ktoré v čase svojho vzniku boli drahou záležitosťou. Financovali ich mecenáši z bohatých rodín.
Morové stĺpy sú najvýznamnejším exteriérovým zobrazením svätcov na Orave. Majú jednoduchú architektúru a výzdobu. „Uplatnili sa na nich prvky barokového umenia, ktoré sa na Oravu dostalo v súvislosti s rekatolizáciou a bolo ovplyvnené Poľskom. Chýbala však jeho charakteristická obrazotvornosť,“ povedala etnografka Oravského múzea Elena Beňušová.
Pripomínajú mor aj rekatolizáciu
Kamenné stĺpy sa začali stavať v 17. a 18. storočí, a to najmä z pieskovca. „Na znak manifestácie viery v katolíckych krajinách, ale aj z vďaky za ukončenie moru, či na ochranu a pomoc,“ vysvetľuje odborníčka. „Slúžili ako verejne prístupný kultový predmet. Jeho estetická funkcia sa začala vnímať až neskôr.“
Ako morové sa označovali aj mariánske a trojičné stĺpy. „Rozšírené boli aj kamenné stĺpy so súsoším korunovania Panny Márie Najsvätejšou Trojicou. V menšom počte sú zastúpené stĺpy súsošia Najsvätejšej Trojice, predstavujúce tri Božské osoby – Otca, Syna a Svätého Ducha. Šírenie mariánskych stĺpov ovplyvnila skutočnosť, že Panna Mária sa stala patrónkou mnohých krajín strednej Európy a pod jej záštitou sa viedol protireformačný boj. Na druhej strane boli darmi za jej pomoc a záchranu pred chorobami, morom, hladom a vojnovým nebezpečenstvom, čoho dokladom sú ich nápisové tabule.“
Na drieku a päte stĺpov sa zvyčajne nachádzali reliéfy ďalších svätcov. „Sv. Roch – ochranca pred morom a chorobami, sv. Barbora – patrónka umierajúcich, sv. Rozália – patrónka a ochrankyňa chorých na mor, sv. Donácius – ochranca pred búrkou a bleskami či sv. Katarína – patrónka kolárov a učenosti.“ Na Orave sa zachovali desiatky takýchto pamätníkov, vo väčšom počte v Námestovskom okrese.
Originál presunuli kvôli ochrane
Ako prvý postavili na Orave stĺp so sochou sv. Floriána v roku 1705 v Trstenej. Pravdepodobne pochádza zo známej kamenárskej dielne Belopotockých z Oravského Bieleho Potoka. „Stĺpy financovali mecenáši z bohatých rodín,“ hovorí Elena Beňušová. Hornooravské lokality boli veľmi chudobné a podľa odborníčky je pozoruhodné, že sa takéto drahé diela šírili aj v takom sociálne slabom prostredí.
Stĺp Svätej Trojice na Príslope z roku 1833 pochádza tiež z dielne Belopotockých. Obidve postavy súsošia sú vytvorené samostatne a holubica nad nimi je pripojená kovaním, držiacim plechovú striešku. Stĺp na horskom priechode je iba kópiou, originál je pri kostole v Hruštíne. Dôvodom ochrany originálu však nebolo počasie, ale vandalizmus.
„Keď Boh Otec prišiel o hlavu, stĺp premiestnili do dediny,“ povedal starosta František Škapec.
K najstarším mariánskym stĺpom na Orave patrí námestovská Immaculata z roku 1758. Stojí na kamennom pilieri s podstavcom a reliéfmi sv. Juraja a Márie Magdalény pri kostole neďaleko nábrežia Oravskej priehrady.
Od Sihelného po Lesnú
Elena Beňušová upozorňuje aj na ďalšie diela, ktoré si zaslúžia pozornosť. „V Sihelnom na úpätí svahu Grúňa, medzi cestou a potokom na Krupovej rali, dal Pavel Butor v roku 1840 vyhotoviť kamenný stĺp so súsoším Svätej Trojice, na drieku s reliéfmi sv. Jozefa a sv. Kataríny a na päte sv. Jána Nepomuckého v horizontálnej polohe.“
Socha vyšla z dielne Belopotockých. Podobné zhotovili aj pre iné lokality. „Celistvé riešenie kompozície dosiahli v roku 1836 na súsoší Korunovania Panny Márie v Oravskej Jasenici a v roku 1839 pre Krásnu Hôrku. Tento typ Korunovania potom zhotovovali pre ďalších zákazníkov. V rokoch 1841 až 1894 vytvorili 16 takýchto stĺpov.“
Novotský stĺp Piety s reliéfom sv. Jozefa a Krista pod krížom z roku 1800 pravdepodobne vytvoril Jozef II, najnadanejší sochár z rodu Laššákovcov, ktorý sa učil v ružomberskej dielni svojho švagra, uznávaného umelca Juraja Belopotockého. „Farár Jozef Klinovsky (1772 – 1832), rodák z Rabčíc, dal v roku 1804 pred kostolom postaviť kamenný stĺp so súsoším sediacej Madony. Aj jeho tvorcom je pravdepodobne spomínaný Jozef II. Na Lehotskej rali v Oravskej Lesnej sa nachádza stĺp sediacej Immaculaty, na drieku s plytkým reliéfom sv. Anny s Pannou Máriou, z roku 1820.“
Chránia domácich aj pútnikov
Nie všetky stĺpy sú vedené ako národné kultúrne pamiatky.
„Dodnes však slúžia svojej pôvodnej funkcii, ale aj obdivu bohatej kamenárskej produkcie, ktorá v minulosti našla široké uplatnenie v oravskom regióne,“ hovorí Elena Beňušová. „Ich tvorcami boli viac či menej známi umelci, ale v mnohých prípadoch identita autora dodnes ostala zahalená rúškom tajomstva. Malé sakrálne stavby ostali na svojich miestach nielen ako súčasť architektúry a urbanistickej formácie, ale aj ako doklad myslenia človeka. Vanie z nich duch doby, v ktorej boli vytvorené, umocnený nielen výrazným umeleckým prejavom, vyjadrujúcim vďačnosť a pokoru donátora, ale aj samotným miestom ich určenia. Tieto staré kultové miesta s plastikami svätcov dodnes držia ochrannú ruku nielen nad obyvateľmi lokalít, v ktorých sa nachádzajú, ale chránia aj novodobých pútnikov.“
