Dnes prinášame druhý zo série článkov, v ktorých postupne predstavujeme Oravskú galériu a jej stále expozície, ktoré prevádzkuje v Župnom dome v Dolnom Kubíne, v Galérii Márie Medveckej v Tvrdošíne a na Slanickom ostrove umenia na Oravskej priehrade.
Galéria Márie Medveckej v Tvrdošíne – vysunutá trvalá expozícia Oravskej galérie
Bola otvorená pri príležitosti významného životného jubilea umelkyne v októbri 1979. Organizačne je trvalou vysunutou expozíciou Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Umiestnená je v budove klasicistickej kúrie v mestskej časti Tvrdošína – v Medvedzí v lokalite Pod Velingom.
Expozícia predstavuje výber z celoživotnej tvorby národnej umelkyne Márie Medveckej, počínajúc obrazmi z obdobia záveru štúdií v druhej polovici 40. rokov a tvorbou 80. rokov končiac. Vystavené diela sú zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Expozícia 180 obrazov a 88 kresieb nie je usporiadaná chronologicky, pri zostavovaní expozície bolo uprednostnené hľadisko výtvarné a estetické, zdôrazňujúce pôsobenie obrazov v uzavretých celkoch jednotlivých miestností.
Cesta Márie Medveckej (11.10.1914 Tvrdošín – Medvedzie – 23.4.1987 Bratislava) k maľovaniu nebola priamočiara. Po absolvovaní Pedagogickej akadémie v roku 1934 osem rokov pôsobila ako učiteľka na hornej Orave (Zubrohlava, Tvrdošín, Jablonka, Námestovo) a až v roku 1942 vedená svojimi výtvarnými sklonmi a na radu profesora Alojza Struhára prichádza študovať na Oddelenie kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Študovala u profesorov – maliarov Maximiliána Schurmanna a Gustáva Mallého.
V rokoch 1945 – 1946 s kolegom zo školy a manželom maliarom Ctiborom Belanom študovali na Akadémií výtvarných umení vo Viedni a v Prahe. Štúdiá dokončila Mária Medvecká v roku 1948 v Bratislave a aj napriek možnosti usadiť sa v hlavnom meste, vrátila sa onedlho do rodného kraja – na Oravu.
Ľudsky i umelecky ju nepodnecovala len oravská krajina sama osebe, ale celá atmosféra, ktorú vytvárajú ľudia a ich osudy, zem, drevená architektúra, tradície, ľudové umenie a životná filozofia Oravcov.
Nezostávala len pri rušných vonkajších premenách, ale maľovala i vnútorné premeny človeka. V portrétoch zasadzovala ľudí do konkrétneho prostredia s hlbokým pochopením ich vnútorného sveta, kde sa rovnako uplatňuje radostné detstvo a múdra staroba, či nežnosť materstva a únava po práci.
Krajina Márie Medveckej nie je len obyčajným prepisom videného. Svoj vnútorný model krajiny stavala maliarka na spätosti zeme a človeka, lebo neúrodnú zem na Orave si len ťažko možno predstaviť bez človeka a jeho práce.
Mária Medvecká bola od svojich začiatkov v slovenskom výtvarnom umení 20. storočia predstaviteľkou realistickej orientácie, ktorú si zvolila ako východisko svojho výtvarného zobrazenia. Napriek tomu jej realizmus nie je iba popisom skutočnosti. Jej maliarska výpoveď je básnickým vyjadrením oravskej skutočnosti. Pravdivosť a presvedčivosť krajinomalieb, portrétov a figurálnych kompozícií Márie Medveckej vyplýva aj zo samotnej metódy jej maliarskej práce.
Veľmi často ju bolo možné stretnúť pri putovaní za obrazom do krajiny, či pri hľadaní zodpovedajúceho modelu.
Jej ateliérom bola prakticky celá Orava. Osobitý vzťah mala k Zákamennému a Zázrivej.
Temer bezvýhradná zakotvenosť Márie Medveckej v oravskom prostredí jej právom zaistila titul neoficiálny, ale pravdivý – maliarka Oravy. Oficiálne uznanie bolo potvrdené v roku 1974 udelením najvyššieho titulu – titulu národnej umelkyne.
Galéria Márie Medveckej je počas sezóny otvorená pre verejnosť bezplatne.
