ZUBEREC. Juraj Langer pripomína osamelého pútnika, ako ho vo svojom príspevku nazval Juraj Podoba, z Ústavu etnológie SAV. Treba doplniť, že Langer je putujúci mních, ale kráčajúci popri zástupoch spolupútnikov, akoby usmerňovaný mottom, že na chodníkoch, kde prejde veľa ľudí, tráva nerastie.
On kráčal vždy prírodnými porastmi kultúrnej vegetácie, kde sa snažil zorientovať a presne vyhodnotiť, aj pomenovať ním sledované artefakty, situácie a skutočnosti. Ako askéta, pohybujúci sa nad hladinou historických vôd, ktorý sa nad nimi vznáša, lebo vie, kde sú uložené pevné skaliská.
Asi aj preto zanechal na oravskom, liptovskom, kysuckom, či ostatných úsekoch starodávnej kultúrnej cesty obrovské množstvo autorizovaných balvanov, ktorých uložením prispel k jej zaisteniu a spevneniu povrchu. K vytvoreniu stabilného podkladu. Tak ako poznamenala Eva Luptáková, riaditeľka Oravskej galérie, ktorej bol Langer prvým riaditeľom, že „na dobrých základoch sa dá dobre pokračovať“.
V podobnom harmonickom, nekonfrontujúcom duchu sa niesli aj ostatné seminárne príspevky. Snáď jediným, ktorý sa pokúsil usmerniť vyslovené, bol sám oslávenec. Svojimi pripomienkami, vďaka skutočne obdivuhodne fungujúcej pamäti občas uvádzal „veci na správnu mieru“. So stoickým pokojom a pritakávaním.
Na odbornej úrovni pripravená akcia, pôsobiaca skromne, ale premyslená do detailov. Aby v čo najširšom uhle predstavila dosah pôsobnosti Juraja Langera nielen ako vysoko špecializovaného odborníka, ale ako výsostne humánneho a pokorného človeka. Vedca, autora mnohých odborných publikácií. Nielen špecializovaných na spracovanie regio-nálnych poznatkov, ale i unikátnych formou aj obsahom preukázateľne stredoeurópskeho významu.
Langera, ako vynikajúceho kresliara, ktorý všetky svoje poznatky, zážitky a pozorovania zaznamenáva živou linkou kresby, až sa zdá, že všetky postupne navzájom prepojené vytvárajú jeho vivagram. Grafický záznam tlkotu jeho výskumníckeho srdca, aj poryvy jeho vedeckého myslenia ako diagram. Vibrácie mozgu a duše.
Zaujímavou formou s nadhľadom a jemným humorom vystúpil riaditeľ zubereckého skanzenu Richard Janoštín s príspevkom – Juraj Langer a Orava. Vysoko odborný bol príspevok Heleny Bočkovej Nad syntézami Jířiho Langra. Z ďalších možno spomenúť Ivetu Zuskinovú, zaoberajúcu sa výskumnou a dokumentačnou prácou J. Langera na Liptove a jeho prínosom pre budovanie Múzea liptovskej dediny.
Radek Bryol sa zaoberal Langerovou osobnosťou v spojitosti s Valašským múzeom v prírode v Rožňove pod Radhošťom. V poslednom bloku vystúpil Martin Novotný, ktorý sa venoval výskumnej činnosti oslávenca a budovaniu múzeí v prírode na Morave, špeciálne realizácii Múzea dediny juhovýchodnej Moravy.
S komplexným príspevkom o formovaní múzeí na Slovensku ukončila sériu vystúpení Katarína Očková z Múzea slovenskej dediny v Martine.
Vďaka za všetkých kultúrne dychtivých ľudí.
Úprimná vďaka, pán Langer.
Juraj Langer
Osobnosť. Etnológ, historik, muzeálny pracovník zameraný na ľudovú architektúru Západných KarpátMá veľký podiel na vzniku a formovaní múzeí v prírode na Slovensku a na Morave. Rozsiahle dielo, neustále sa rozširujúce priam geometrickým počtom.
