Pondelok, 21. august, 2017 | Meniny má Jana
Pridajte si svoje mesto

Odčerpávaniu peňazí má zabrániť zmena koeficientov

Nárast počtu žiakov v základných umeleckých školách začína kopírovať situáciu v centrách voľného času spred niekoľkých rokov. Téme sa venovali starostovia na ostatnom rokovaní Združenia miest a obcí Hornej Oravy.

Zmena financovania by zuškám v Tvrdošínskom okrese pomohla.(Zdroj: ZUŠ Trstená)

PODBIEL. Snaha vrátiť riadenie regionálneho školstva pod štát znepokojuje samosprávy. Reakciou na petíciu za zjednotenie školstva je analýza stavu regio-nálneho školstva z dielne Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Hornooravských starostov o nej informoval starosta Zábiedova Ján Banovčan. 

Dávajú viac, ako dostávajú

Ak by sa originálne kompetencie miest a obcí v oblasti školstva stali preneseným výkonom štátnej správy, v praxi by to znamenalo, že by obce a mestá už nedostávali peniaze z podielu výnosu daní z príjmu fyzických osôb na materské školy, zušky a školské zariadenia. „Argument, že si samosprávy nechávajú peniaze určené na vzdelávanie a používajú ich na opravu ciest a chodníkov, nie je pravdivý,“ povedal Ján Banovčan na stredajšom rokovaní Združenia miest a obcí Hornej Oravy v Podbieli. „Od roku 2009 investujú do vzdelávania 57 až 62 percent z výnosu daní, pričom od štátu dostávajú len štyridsať. Zámer zobrať školských zamestnancov pod štát a obciam nechať budovy považujeme za nezmysel.“
ZMOS upozorňuje, že centralizácia regionálneho školstva by narušila celý systém verejnej správy a samosprávny princíp riadenia územia. Obce a mestá by neboli motivované podporovať vznik a chod školských zariadení. „V neposlednom rade by prišlo k úbytku finančných prostriedkov, ktoré v súčasnosti do školského systému vkladajú.“

Vyše osemsto pobočiek

Združenie poukazuje na 429-percentný nárast súkromných materských škôl. „V roku 2005 ich bolo na Slovensku 24, vlani už 127,“ píše sa v analýze. „Napriek poklesu demografickej krivky o 41 percent, v rovnakom období narástol počet súkromných základných umeleckých škôl (ZUŠ) o 391 percent, z 39 na 153. Obdobne dramaticky sa v týchto školách zvýšil počet žiakov, a to hlavne v skupinových formách – z 11 600 na takmer 52-tisíc. Ďalším zaujímavým ukazovateľom, ktorý sa často nezverejňuje, je enormný nárast pobočiek alebo detašovaných pracovísk ZUŠ. Kým v roku 1990 sme evidovali k celkovému počtu 155 ZUŠ len 46 pobočiek, tak v roku 2005 ich už bolo 143 a v roku 2014 dokonca 801.“

Z centier do zušiek

Ministerstvo školstva v tejto súvislosti pripravuje zmenu koeficientu pre prerozdeľovanie výnosu z daní v prospech individuálneho vzdelávania, ako je hranie na hudobný nástroj alebo spev, ktorý by sa mal zvýšiť zo súčasných 11,4 na 14,7 percenta.

„V skupinovej forme by klesol zo sedem na 4,9 percenta,“ povedal predseda ZMOHO. „Dianie v ZUŠ totiž začína kopírovať situáciu v centrách voľného času (CVČ) spred niekoľkých rokov, ktoré umelo navyšovali počty žiakov v snahe získať zo systému čo najviac peňazí. Od roku 2013, kedy došlo k zmene financovania voľnočasových aktivít, sa do ZUŠ presúva ich veľká časť, hoci by skôr patrili do CVČ. Zušky tak odčerpávajú z balíka určeného na originálne kompetencie, a to nielen tam, kde majú sídlo. Zachovanie tohto trendu by obciam stále viac uberalo prostriedky potrebné na financovanie materských škôl, školských klubov detí, centier voľného času či zariadení školského stravovania.“

Zmenou koeficientov chce štát docieliť návrat pred rok 2013. „Pre zaujímavosť, podľa prepočtov novými koeficientmi, základným umeleckým školám v Tvrdošínskom okrese by zmena priniesla viac peňazí na činnosť, ako je tomu v súčasnosti. To zároveň svedčí o skutočnosti, že tunajšie ZUŠ-ky sa nenechali zviesť na špekulatívne zneužívanie systému financovania a aj preto by jeho zmena podporená ZMOS-om bola pre ne zaslúženým prínosom."


  1. Prečo tečie Považím Váh a nie Orava? 1 111
  2. Zošili plachty a premietli na ne film. Tipnite si, koľko ľudí prišlo 930
  3. Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017 322
  4. Ochranári zakázali orezať lipu. Sfúklo ju, poškodila cintorín 280
  5. Deti spod Pilska čerpajú z nevyčerpateľnej klenotnice tradícií predkov 254
  6. Domov sa vrátiť nemohli a tak jazdili po Sibíri. Medzi legionármi boli aj Oravci 252
  7. Fazuľový festival pripomenul, ako by sa dal vyriešiť hlad vo svete 236
  8. Vítame na svete ďalších maličkých Oravcov Foto 161
  9. Predať pôdu nechcú, pomôže len komasácia 137
  10. Táto pečať môže pomôcť dedine aj pri úvere 131

Najčítanejšie správy

Orava

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Zošili plachty a premietli na ne film. Tipnite si, koľko ľudí prišlo

Téma znovuotvorenia kina je druhou najčastejšou, s ktorou sa Dolnokubínčania obracajú na poslancov. Viete, čo je prvou? Parkovanie.

Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017

Do národnej súťaže sa tento rok zapojilo dvadsať obcí, z Oravy iba jedna. A práve tá oravská vyhrala.

Ochranári zakázali orezať lipu. Sfúklo ju, poškodila cintorín

Ochranári nechcú povoliť opíliť staré stromy, teraz jeden z nich zničil dvanásť pomníkov.

Deti spod Pilska čerpajú z nevyčerpateľnej klenotnice tradícií predkov

Ľudia oddávna hĺbili pri prameňoch malé jamky, aby do nich natiekla voda. Zväčša nie pre seba, ale aby sa z nich mohli napiť okoloidúci. Potom sa pýtali, studženko, studženko, jako mos vode? A takéto studne nemusia byť len v prírode, ale aj medzi ľuďmi.

Blízke regióny

Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov

Štandardné rozmery dostane bazén po rekonštrukcii. Mestská plaváreň bude niekoľko týždňov zatvorená.

Na martinský hokej čaká kľúčový týždeň

Boj o to, aby v Martine zostala juniorská a dorastenecká extraliga, vrcholí. Definitívne rozhodnutie, ako snaženie pomôcť mládežníckemu hokeju dopadlo, sa dozvieme budúci týždeň.

ZMENÁREŇ: Zverila sa do rúk odborníkov opäť. Vyplatilo sa!

Sympatickú Evu sme v rámci Zmenárne premenili už po druhýkrát. Keďže je vernou čitateľkou našich novín, zapojila sa do premeny po niekoľkých rokoch opäť a vyplatilo sa.

V Tepliciach sa ďakovalo za úrodu, pozrite si fotky z dožiniek

Sprievod mestom, odovzdávanie dožinkových vencov, hudba, tanec, spev a aj dobré jedlo. To všetko patrí k poďakovaniu za úrodu.

Opravy ciest sa dočkali aj na Kysuciach

Cestári Žilinského samosprávneho kraja naplno využívajú letné dni a pracujú na rekonštrukciách župných ciest a mostov II. a III. triedy.

Všetky správy

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Bratislavou prechádzal jedinečný polkilometrový vlak. Takto vyzeral

V osobnej železničnej doprave je taký dlhý vlak výnimočný, vypravila ho firma RegioJet na rumunský festival Banát.

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia. Slovenskí branci tvrdia, že ide o dobrovoľné dary

Dá sa v Dunaji oficiálne kúpať?

Na Dunaji bolo kedysi nielen legendárne Lido, ale aj lodné kúpaliská.

Po kose na Krym? Zakopnete o tank

Vreckový sprievodca cestovateľov po východných teritóriách, časť III.

Kam vyraziť