Výsledky britského referenda mnohých zaskočili. Obávajú sa negatívnych dôsledkov, ktoré sa môžu týkať celej Európy. Čo na novú situáciu v Európskej únii hovoria oravskí politici?
Ako ste prijali správu o výsledku referenda vo Veľkej Británii?
Igor Janckulík (SIEŤ). Rozhodnutie britských voličov treba rešpektovať a je nezvratné. Priznávam, že v prvom momente som ostal šokovaný. Veril som, že referendum skončí zotrvaním Británie v EÚ.
Erika Jurinová (OľANO). Výsledok prekvapil členské štáty EÚ aj celý svet. Mali by sme ho rešpektovať. Referendum je nástrojom priamej demokracie. Občania Veľkej Británie vyslali signál, že si neželajú byť súčasťou Európskej únie. Ich rozhodnutie akceptujem, ale núti ma zároveň pochybovať a byť skeptickou v otázke budúcnosti. Po vystúpení bude veľmi náročné nájsť potrebný balans, ktorý dovedie Veľkú Britániu spolu s členskými štátmi EÚ k vzájomnej koexistencii a funkčnej spolupráci.
Miroslav Mikolášik. Až najbližšie obdobie ukáže, aké hlboké dopady bude mať vystúpenie Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie. David Cameron zo snahy udržať sa v pozícii premiéra vyvolal hlboké následky a siahol na stabilitu Európy. V Británii prevážil vlastný krátkodobý egoizmus nad jednotou celku a britskí občania ním skôr narazia na problémy, ako by získali veľké výhody. Zároveň som však presvedčený, že EÚ túto situáciu ustojí a bude naďalej priestorom spolupráce, demokracie a mieru.
Dušan Galis (SMER – SD). Potešený nie som, ale beriem to ako realitu súčasnej demokracie.
Tibor Bernaťák (SNS). Veľká Británia tlačila na zdravú zmenu fungovania EÚ a z tohto pohľadu to nie je dobrá správa.
Dušan Tittel (SNS). Očakával som tesný výsledok referenda, ale skôr som predpokladal že väčšina Britov sa postaví za zotrvanie v únii.
Bude mať podľa vás brexit dopad až na úroveň regiónov v jednotlivých členských štátoch? Napríklad, čo to znamená pre Oravu?
Igor Janckulík. Určite bude mať dopad aj na regióny, keďže jedným z hlavných pilierov EÚ je voľný pohyb osôb. V Británii študuje, pracuje alebo dlhodobo žije mnoho ľudí z Oravy. Keďže Británia stratí výhody členstva v EÚ, status imigrantov z členských krajín v Británii sa zákonite zmení. Ostáva nám čakať do akej miery.
Erika Jurinová. V súčasnej dobe nie je možné ešte jednoznačne a kvalifikovane odpovedať, aký dopad bude mať Brexit na jednotlivé regióny. Ide o špecifickú a jedinečnú situáciu, ktorú Európska únia doposiaľ nemusela riešiť. Jej úlohou však bude jednoznačne eliminovať a minimalizovať všetky prípadné negatívne dopady. Priamy dopad na región to môže mať cez obchodné aktivity firiem obchodujúcich s UK, poprípade investície firiem, ktoré na Slovensku investovali.
Miroslav Mikolášik. Samozrejme, môžeme to očakávať, ale až v druhej, tretej vlne následkov. Štát sa skladá z regiónov a dopad na štát sa prenesie aj na regióny. Horšie na tom budú tie oblasti, kde sa nachádza priama investícia Veľkej Británie, čo môže mať negatívny dopad na zamestnanosť v danom regióne.
Dušan Galis. Ešte nie je dosť konkrétnych informácií. Musíme si počkať na rokovania a ich výsledky na úrovni kompetentných predstaviteľov členských štátov EÚ. Potom by sme mali vedieť, či sa brexit dotkne aj jednotlivých regiónov, prípadne Oravy.
Tibor Bernaťák. Brexit bude mať dopad na jednotlivé členské štáty, aj keď dnes ešte nevieme aký presne. Napríklad, hneď po vyhlásení výsledkov referenda klesol kurz eura.
Dušan Tittel. Určite áno a to vo viacerých oblastiach. Zatiaľ len poklesom hodnoty libry pre našich krajanov žijúcich v Anglicku. Ale následky tohto rozhodnutia spôsobia menej pracovných miest v hospodárstve, v službách, nižšiu produkciu, vyššie celkové náklady. Zmení sa pohľad na cudzincov všeobecne a preto to všetci Oravci v UK budú mať v budúcnosti ťažšie. Neviem presne, koľko britských firiem aktívne pôsobí na Orave, ale brexit sa ich všetkých postupne negatívne dotkne.
Čo by mali politici na Slovensku a v európskych štruktúrach urobiť pre to, aby sa nešírili v členských štátoch protieurópske nálady?
Igor Janckulík. V prvom rade je potrebné zabraňovať šíreniu dezinformácií, populizmu a burcovaniu emócií, ktoré víťazia nad racionálnym rozhodovaním. V únii je nutné urobiť zmeny, ale myšlienka užšej integrácie zrejme nie je cestou. EÚ je zoskupením rozličných štátov, ktoré sú na rôznej úrovni vo viacerých ohľadoch. Na túto rozmanitosť by sa mal brať ohľad, aj keď v mnohých oblastiach je budovanie spoločných politík prospešné. Nemyslím si však, že je správne, ako sa mnohokrát znevažuje, niekedy aj samotnými politikmi, že Brusel sa zaoberá len zakrivením uhoriek a banánov, reguláciou výkonu vysávačov a podobnými nezmyslami. Naopak, riešia sa aj zásadné otázky, o čom sa hovorí len veľmi málo.
Erika Jurinová. Začať debatu o prínosoch EÚ pre európske štáty. Vysvetľovať fungovanie únie, aby občan vedel, že zodpovednosť za rozhodnutia nenesie EÚ, ale naši ministri a premiér. Prijať opatrenia, ktorých pozitívny dopad by občania cítili. Posilniť a právne ošetriť ochranu občanov v EÚ pred extrémizmom. Zvýšiť ochranu Schengenských hraníc. Poukazovať na fakt, že koexistencia štátov v EÚ vytvára širší priestor pre ochranu a bezpečnosť jednotlivých štátov.
Miroslav Mikolášik. Politici nesmú byť odtrhnutí od reality. Musia mať blízky kontakt s ľuďmi a vysvetľovať im aj veci, ktoré sú niekedy ťažšie zrozumiteľné. Príkladom je staršia generácia Britov, ktorá väčšinovo hlasovala za odchod z Únie, avšak dnes títo ľudia nevedia, o čom hlasovali.
Dušan Galis. Týmto prejavom sa zabrániť nedá, no ak chceme, aby sme posilnili proeurópske nálady, treba zmeniť vecnú aj formálnu stránku práce jednotlivých orgánov EÚ.
Tibor Bernaťák. V prvom rade sa treba triezvo pozrieť na fungovanie únie, ktoré má svoje výhody, ale aj veľa nevýhod. SNS v Popradskom memorande jasne definovala postoj k EÚ. Únia nie je zlý projekt, nutne však potrebuje reformu. Keď zvíťazí zdravý rozum, zlé nálady sa nebudú šíriť.
Dušan Tittel. EU je dobrá myšlienka, ale je nevyhnutné, aby došlo k celkovej reforme, lebo inak do budúcnosti neprežije toto zoskupenie v súčasnej podobe, čo by bola veľká škoda.
Ako by podľa vás dopadlo prípadné referendum k vystúpeniu Slovenska z EÚ?
Igor Janckulík. Verím, že naši ľudia si uvedomujú pozitíva nášho členstva, ktoré prevažujú nad záležitosťami, s ktorými spokojní nie sme. Či už chceme alebo nie, EÚ je naším garantom bezpečnosti a ekonomického profitu, pretože v dnešnom svete si krajina ako Slovensko nemôže dovoliť byť pohodená len tak vo vzduchoprázdne. Brexit ukázal, že najprv konať a potom plakať nad dôsledkami našich činov je veľmi zlý prístup.
Erika Jurinová. Nedovolím si prejudikovať, ako by mohlo dopadnúť takéto hlasovanie. Priala by som si, aby sme neriešili vôbec vystupovanie Slovenska z EÚ. Slovensko je mladá krajina s otvorenou ekonomikou. Vo veľkej miere sme závislí na zahraničnom kapitáli. Situácia sa nezmení naším vystúpením.
Miroslav Mikolášik. Domnievam sa, že takto otázka nestojí. Pre Slovensko je mnohokrát výhodnejšie byť členom EÚ, než sa ocitnúť ako bezradný a osamelý štát niekde uprostred európskej mapy. To má nielen ekonomický, ale aj bezpečnostný rozmer.
Dušan Galis. Táto otázka na Slovensku v súčasnosti nie je relevantná a ak predsa len niekto u nás nad týmto uvažuje, nie je to dobrý signál.
Tibor Bernaťák. Podľa prieskumov uverejnených v médiách by ľudia na Slovensku podporili naše zotrvanie v EÚ.
Dušan Tittel. Verím, že na Slovensku by zvíťazil zdravý rozum a občania by sa rozhodli za zotrvanie v spoločenstve, lebo pre krajinu ako je Slovensko by to bola samovražda, keby sme povedali nie.
