Zápas Slovensko – Anglicko sledovalo na štadióne v St. Etienne približne desaťtisíc Slovákov. Možnosť pozrieť si hviezdy oboch národných tímov využil Martin Ondruš z Dolného Kubína. Stretol sa aj s obávanými anglickými rowdies.
Fan zóna
Dolnokubínčan sa do ulíc St. Etienne dostal po 17-hodinovej jazde autobusom. Po krátkej prechádzke mestom sa popoludní presunul do Fan zóny. Niekoľkonásobnú prevahu v nej mali fanúšikovia z ostrovov. Niekoľko dní pred zápasom so Slovenskom sa pobili s Rusmi. Vo Fan zóne však panovala priateľská atmosféra.
„Bolo tam veľa stánkov s občerstvením, čapovali pivo, iný alkohol bol zakázaný,“ hovorí Martin Ondruš. „Napriek tomu, že na viacerých fanúšikoch bolo poznať únavu nielen z cesty, ale aj zábavy podporenej alkoholom, atmosféra bola veľmi priateľská. Zabávali sme sa spoločne, rozprávali, potľapkávali aj provokovali. Všetko však s úsmevom na tvári. Nikde som nepostrehol ani len náznak nepriateľstva či agresivity. Angličania boli úžasne jednotní. Spoločne spievali rôzne chorály. Slovákom to moc nešlo. V jednom kúte spievali Macejka, v druhom vykrikovali My sme tu doma, v treťom Slovenskóóó. Ale všetci sme si to užívali.“
Dve hodiny pred začiatkom zápasu sa fanúšikovia pohli smerom ku štadiónu, ktorý bol od zóny približne tri kilometre. „Predstavte si ako jedným smerom kráča naraz približne dvadsaťtisíc spievajúcich a tancujúcich fanúšikov. Angličania išli na jednej strane, my na druhej. Vzájomne sme sa prekrikovali.“
Príjemní policajti
Francúzi prechádzajúci okolo na autách povzbudzovali kráčajúcich trúbením. Na všetko dozerali policajti. „Mali sme fľašu alkoholu. Keď sme ju na ulici začali piť, jedna policajtka na mňa kývla, aby som išiel ku nej. Zľakol som sa, že budú problémy. Ale ponúkla nám možnosť odfotiť sa s ňou.“
Dolnokubínčan o kúsok ďalej stretol policajtov. Požiadal ich o spoločnú fotku. „Postavil som sa do stredu a chcel ich oblapiť okolo pliec. Zabudol som, že v rukách držím plechovku piva. Ako som ruku položil na plece policajta, plechovku som nahol a celého ho oblial pivom. Prijal to úplne pokojne a usmieval sa.“
Slovákov prišlo približne desaťtisíc. (zdroj: Michal Svítok)
Počas cesty narazili na skupinky Albáncov. „Za päť eur maľovali na líca fanúšikov vlajky. Roboty mali neúrekom.“
Po chvíli sa dostali do krčmy. Martin Ondruš sa zrazu ocitol v neočakávanej situácii. „Chvíľu som sa tam zdržal. Keď som sa obzrel, zistil som, že je tam iba jeden človek, čo má na sebe slovenský dres. Ja. Okolo mňa bolo približne päťdesiat Angličanov. Všetci vykrikovali tie svoje heslá.“
Jediný zástupca Slovenska však nestratil duchaprítomnosť. „Začal som kričať Slovenskóó. Hneď ku mne pribehol jeden z Angličanov a strčil mi do ruky pivo. Všetci sa smiali, poťapkávali ma po pleciach.“
Martin sa po chvíli rozhodol pokračovať v ceste na zápas. Na únik zvolil netradičný, kaskadérsky spôsob. „Zbadal som živý plot. Rozbehol som sa a preskočil ho pomocou kotrmelca. Keď to zbadali Angličania, roztlieskali sa a ako na povel asi tridsať z nich vybehlo a začali rovnako preskakovať plot. Majiteľ krčmy vyšiel a všetko si natáčal na mobil.“
Mali sme zimomriavky
Štadión v St. Etienne má 42-tisícovú kapacitu. Fanúšikovia pri vstupe čakali len chvíľu. „Všetko bolo výborne zorganizované. Nikto ma neprehľadával.“ Atmosféra bola už hodinu pred stretnutím búrlivá. Proti sebe stálo 32-tisíc Angličanov a 10-tisíc Slovákov.
„Máme sa čo od nich učiť. Keď začali spoločne spievať, na koži nám naskočili zimomriavky. Boli neskutočne jednotní. A tak to bolo počas celého zápasu. Snažili sme sa aj preto, lebo animátor nášho zájazdu je kamarát so Škrteľom a Ďuricom. Obidvaja nám poslali hlasovú správu, v ktorej nás žiadali o povzbudzovanie.“
Zápas mal jednoznačný priebeh. „Angličania nás bili ako žito. Počas nadstavených piatich minút sa všetci Slováci postavili a tŕpli, či nedostaneme gól. Keď zaznel záverečný hvizd rozhodcu, ozval sa veľký potlesk našich fanúšikov. Po chvíli sa nám hráči prišli poďakovať a pozdraviť nás.“
Odchod zo štadióna prebehol tiež bez problémov. Ešte predtým videli princa Williama aj nášho prezidenta Kisku. Stretli sa a porozprávali s rodičmi Hamšíka.
Odišli bez suveníru
Martin Ondruš je dlhoročným priaznivcom futbalu. Výkon našich napriek neustálemu tlaku Anglicka hodnotil pozitívne. „Získali sme bod, čo je super. Kozáčik sa ukázal ako veľký brankár, Škrteľ nenarobil chyby. Podľa neho bol najlepším hráčom Pekarík. Vybiehal z obrany, vedel zastaviť útoky, hral obetavo napriek zlomenému nosu.“
Z Francúzska odišiel spokojný podobne ako väčšina našich fanúšikov. Mrzelo ho len jedna vec. „Nikde sa nám nepodarilo kúpiť magnetku, prívesok, šálku, loptu, šál, dres alebo akýkoľvek suvenír, čo by nám doma pripomínal majstrovstvá Európy. Ten, kto by to predával, by určite zarobil obrovské peniaze.“
A ako vidí naše šance na šampionáte? „Ďalej už nepostúpime, ale remizovať môžeme.“
