Nedeľa, 20. august, 2017 | Meniny má Anabela
Pridajte si svoje mesto

Autobusy jazdia po Dolnom Kubíne už 30 rokov III.

V tomto roku si mestská hromadná doprava (MHD) pripomína 30. výročie vzniku. Prinášame jej históriu z pohľadu vodiča, ktorý po meste jazdí od samého začiatku.

Najstaršia čakáreň v Dolnom Kubíne, osadená okolo roku 1970. (Zdroj: Jozef Hrabal)

Autobusové čakárne v meste sú variabilné, ale ich zmena dizajnu prebiehala pomaly. Pôvodné typy čakární boli spravidla obložené z troch strán hladkým plechom a pevne ukotvené. Čelný profil mali rôzne sklonený.
Posledná čakáreň tohto typu je doteraz oproti závodu SEZ. Keď prevažná väčšina čakární zhrdzavela, začalo mesto stavať jednotné typu obráteného písmena L, ktoré sú zabetónovane napevno k zemi. Zadné a bočné opláštenie majú z vlnitého plechu a v smere príjazdu autobusu je plechový panel na cestovný poriadok. V origináli mali horné strešné čelo z 35 centimetrov širokého hliníkového plechu. Ten sa stal zakrátko lákadlom pre zberačov kovu. Zachoval sa jedine na čakárni Kňažia – Spišiak, inde ho nahradili klasickým plechom. 

Z vlnitého plechu mali čakárne pôvodne aj mierne sklonené strechy. Tie sú však už zhruba päť rokov zrekonštruované a upravené do bočného zaoblenia. Nájdeme ich teraz v hojnom počte na zastávkach MHD, napríklad pod Baniskom, na Fučíkovej, Kňažej a inde. 

V miestach väčšieho pohybu osôb ich vystriedali presklené mobilné čakárne. Najskôr užší typ, hlboký zhruba 120 centimetrov so zaoblenou strechou v predo-zadnom profile. 
Také máme na oboch stranách pri okresnom úrade. Sú síce pekné, ale keď silno prší, dostane sa voda až k zadnej strane a cestujúci sú chránení minimálne. Po nich sa objavili mobilné čakárne, ktoré mali bočné štvorcové okienka z plexiskla, zhruba do dvoch tretín. Zvyšok bokov po strechu vyplnil plech, rovnako zadnú stranu. Strechu mali z vlnitého plechu, sedlovú, pričom zadná časť bola dlhšia. 
Tie mesto približne od roku 2012 sporadicky premiestňovalo z centra do okrajových častí mesta, napríklad k penziónu na Brezovec IV.

Namiesto nich na najfrekventovanejšie miesta umiestnili modernejšie typy, najviac na Aleji Slobody. Zadnú stranu majú plechovú, bočné strany sú pôvodne plexisklové okienka 30 x 30 centimetrov, v hornej časti zakončené vo V profile z plechu. 
Sú aj hlbšie, takže sa v nich ukryje viac cestujúcich. V prípade nepriaznivého počasia poskytujú viac komfortu. Čelno-zadné zaoblenie strechy im dodáva estetický vzhľad. 
V čase písania histórie MHD je azda najnovšou čakárňou strieška pred nemocnicou. O jej funkčnom využití vedú občania polemiky, nechráni nikoho pred ničím. Je to estetická lavička so zadnou stenou a strieškou. 

Vzhľadom na vandalizmus mesto pri ich inštalovaní sleduje jednoduchosť a pevnosť namiesto komfortu. V súlade s farbami mesta sú čakárne natreté prevažne červenou a bielou farbou. Existujú aj čakárne, ktoré vyrobili podnikatelia pred budovy. Na Medzihradnom pri predajni je atypická miničakáreň z lexanu a pred bývalou ZVL bizarné stavbičky, ktorým cestujúci hovoria kontajnery.

Firemné označníky

Označník zastávky ČSAD poznal v minulosti každý. Od roku 1949 sa stal neoddeliteľnou súčasťou vtedy národných podnikov na prepravu cestujúcich. Kruhová, smaltovaná značka s modrým nápisom ČSAD bola buď na jednom stĺpiku tzv. mikulášska barla, alebo dvoch stĺpikoch, ktoré sa hore v zaoblení spájali. 

Na ich osadenie boli zavedené štátne normy, ktoré neskôr prebrali dopravné vyhlášky. Každý motorista vie, že 30 metrov pred označníkom a päť metrov za ním nemá zastaviť a stáť. V minulosti takéto označenie stačilo, do doby než bola zavedená dopravná značka zastávka autobusu. 
Takéto označníky vydržali až do roku 1993, potom vznikali po celom Slovensku SAD-ky a slovo označník nahradilo logo. Dolný Kubín bol začlenený pod SAD Liptovský Mikuláš, š. p., ktorý vznikol v roku 2001. 

Nasledujúci rok 2002 priniesol zmenu, zo štátneho podniku sa stala akciová spoločnosť, čím doznali úpravu v súlade s názvom firemné označníky zastávok. Potom sa znova menili v roku 2009, kedy sa zmenil obchodný názov na SAD Liorbus, a. s., čo prinieslo aj farebné vyobrazenie loga na svetlo zelenú farbu. 
Keďže koncom roka 2015 sa zmenil názov na Arriva Liorbus, a.s., predpokladám, že aj táto zmena sa neskôr premietne do firemných označníkov zastávok. Ich umiestnenie od roku 1986 roky pretrvávalo na dvoch stĺpikoch zabetónovaných v starej pneumatike. Hlavne tam, kde išlo o združené zastávky MHD i prímestskej dopravy. 
V MAD sa postupne presadili na pevno osadené dvojstĺpiky tvaru postaveného obdĺžnika v šírke 45 a 75 centimetrov. 
Okrem firemného loga celkom hore alebo dopravnej značky zastávka autobusu, nižšie informujú o názve zastávky. Pod tým sú čísla liniek či spojov, ktoré mali v prvom prevedení šípky, ktorým smerom spoj odchádza. 

Portály CP, smerové tabule

V úrovni očí bol a je cestovný poriadok. V poslednom období v rámci zlepšenia informovanosti je pridaná mapa trasovania spojov MAD. 
O šírke dvojstĺpika rozhodovala frekvencia spojov v danom mieste. V súčasnosti badať ústup od týchto stĺpikových označníkov. Hlavne pre drahé nátery a aby neprekážali pri strojovej údržbe chodníkov. Najjednoduchší stĺpik s tabuľkou cestovného poriadku je na sídlisku Banisko, platí pre CityBus. 
Trendom sú samolepky a umiestňovanie loga, čísla liniek na opláštenie čakární. Rovnako cestovných poriadkov, o ktorých sa krátko zmienim. Portály na ich zverejňovanie boli v minulosti rôzne plechové tabuľky pripevnené práve na dvojstĺpikoch. 

Pri čakárňach, ktoré majú bočný vývesný portál, sú doteraz rovnako upevňované. Odchody spojov sa písali ručne, čiernou farbou. Novodobo sa vytlačia na papier, zalaminujú a komplet vyvesia. Na prímestských linkách sú riadkovo usporiadané, na spojoch MAD je tabuľkové usporiadanie. Predtlačené sú hodiny a dopisujú sa minútové údaje znamenajúce odchod spoja. Spomínam si na začiatky takých cestovných poriadkov, starší cestujúci ich nevedeli rozlúštiť. Vypytovali sa vodičov, lebo samotnú predtlač za sebou idúcich hodín považovali za odchod spoja. V našom meste doznali aj farebné rozlíšenie. 

MAD má žltú podtlač, CityBus zelenú. Smerové tabule autobusov majú tiež svoju históriu. Pri mojom nástupe do podniku ČSAD boli ešte plechové držiaky na vozidlách RTO zvonka pri dverách, vrátanie prípojných vlekov (Trstená, Zázrivá, Osádka). Do nich sa vkladali plechové smerové tabule s cieľom spoja. Sprievodca ich na konečnej otočil na druhú stranu. Tento princíp sa zachoval aj neskôr, pri modernejších autobusoch. Iba s tým rozdielom, že držiaky smerovej tabule boli vo vnútri vozidla vpredu, vpravo dole a boku pri nástupných dverách. Po zmene normy boli vpredu, vpravo hore, písmena mali predpísanú veľkosť a výraznosť. Spočiatku boli plechové, neskôr ich nahradili žlté umelohmotné s bielym gravírovaním písmen. 
Na spojoch MHD sa vzadu používali žlté tabuľky 20 x 20 centimetrov s číslom linky. Zavedením palubných počítačov po roku 2008 upadli do zabudnutia, plne sa uplatňujú vnútorné elektronické smerové tabule. V Dolnom Kubíne od firmy Bustec, keďže svietia, je ich vidno aj za zníženej viditeľnosti. Na základe GPS súradníc sa automaticky mení názov zastávky a zobrazenie cieľa spoja.

Budúcnosť MHD

Perspektívou MHD Dolný Kubín si dovolím zakončiť príspevok. Nakoľko pracujem 23 rokov v samosprávnom mestskom výbore, poznám názory občanov a z druhej strany možnosti dopravcu. Arriva Liorbus, a.s., robí opatrenia pre maximálnu bezpečnosť a spoľahlivosť prepravy osôb nákupom nových autobusov zvyšovaním vzdelania vodičov aj v oblasti komunikatívnej etiky, primeranou cenovou politikou a ďalšími službami. 

Občasné porovnávanie ceny cestovného v porovnaní s prepravou autom je iluzórne. Najčastejšie a najviac občania poukazujú na predlžujúce sa jazdné doby, čo súvisí s uponáhľanou dobou a následne úbytkom cestujúcich. Zástupcovia mesta viackrát deklarovali, že majú záujem podporovať MAD. A to nielen finančne, ale vytváraním podmienok na rýchly a bezpečný presun občanov. 
V súčasnosti sú rozpracované viaceré štúdie na odbremenenie dopravy z centra mesta a najviac preťažených ulíc. Hlavným záujmom je priemyselný park, v ktorom sa zvyšuje množstvo zamestnaných občanov. Štúdia prepojenie ciest priemyselného parku cez lokalitu Kocmáľ priamo na mestský obchvat zatiaľ naráža na majetkovo právne vzťahy. Ak by sa presadila, mnoho aut by cez mesto vôbec nemuselo v dopravnej špičke premávať. 

Tým by sa azda čiastočne odbúralo čakanie autobusov v kolónach a vznikol by priestor pre rýchlospoje. Viem, že práve CityBusy sú najobľúbenejšie, lebo ak cestujúci nevyžaduje zastávky podľa cestovného poriadku, prepravný čas je kratší. V našich podmienkach by sa azda rýchlospoje uplatnili od 14. do 16. hodiny práve z priemyselného parku. A možno aj po 22. hodine. 
Rýchlospoje môžu fungovať, keď budú stanovené jasné pravidlá. Pre orientáciu cestujúcich by mali napríklad číslovanie nad sto. Napríklad 103, pričom koncové číslo obyčajne znamená počet zastávok na rýchlospoji – východzia priemyselný park, druhá Aleja Slobody, tretia Banisko. Dnes vízia, niekedy možno realita. Uplatniť ju na Slovensku nemusí byť jednoduché. Proti je zatiaľ minimálna rentabilita niektorých spojov. Tá núti dopravcu vykryť jedným spojom čo najviac zastávok a zachádzať z hlavnej trasy. A sme znova na začiatku, pri čase strávenom v autobuse. Čas, čas, čas, ten nadelil dolnokubínskej MAD 30 rokov.


  1. Prečo tečie Považím Váh a nie Orava? 1 027
  2. Ochranári zakázali orezať lipu. Sfúklo ju, poškodila cintorín 606
  3. Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017 473
  4. Zošili plachty a premietli na ne film. Tipnite si, koľko ľudí prišlo 397
  5. Deti spod Pilska čerpajú z nevyčerpateľnej klenotnice tradícií predkov 379
  6. Vítame na svete ďalších maličkých Oravcov Foto 370
  7. Predať pôdu nechcú, pomôže len komasácia 182
  8. Na hranici s Poľskom zhorel kamión. Vieme, čo viezol Foto 159
  9. Vo vibramkách necelých šesť hodín 115
  10. Oravskí atléti potvrdili, že patria ku európskej špičke 93

Najčítanejšie správy

Orava

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Ochranári zakázali orezať lipu. Sfúklo ju, poškodila cintorín

Ochranári nechcú povoliť opíliť staré stromy, teraz jeden z nich zničil dvanásť pomníkov.

Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017

Do národnej súťaže sa tento rok zapojilo dvadsať obcí, z Oravy iba jedna. A práve tá oravská vyhrala.

Zošili plachty a premietli na ne film. Tipnite si, koľko ľudí prišlo

Téma znovuotvorenia kina je druhou najčastejšou, s ktorou sa Dolnokubínčania obracajú na poslancov. Viete, čo je prvou? Parkovanie.

Deti spod Pilska čerpajú z nevyčerpateľnej klenotnice tradícií predkov

Ľudia oddávna hĺbili pri prameňoch malé jamky, aby do nich natiekla voda. Zväčša nie pre seba, ale aby sa z nich mohli napiť okoloidúci. Potom sa pýtali, studženko, studženko, jako mos vode? A takéto studne nemusia byť len v prírode, ale aj medzi ľuďmi.

Blízke regióny

ZMENÁREŇ: Zverila sa do rúk odborníkov opäť. Vyplatilo sa!

Sympatickú Evu sme v rámci Zmenárne premenili už po druhýkrát. Keďže je vernou čitateľkou našich novín, zapojila sa do premeny po niekoľkých rokoch opäť a vyplatilo sa.

Kompletné výsledky súťaže Dedina roka, ako dopadla Blatnica?

O prestížny titul sa uchádzalo 20 obcí, z Turca len jedna.

Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov

Štandardné rozmery dostane bazén po rekonštrukcii. Mestská plaváreň bude niekoľko týždňov zatvorená.

Ako sa kempuje v Trusalovej, pozrite si aj fotky

Niektorí dovolenkári prídu s karavanom či stanmi len na jednu noc, často sa však stáva, že si potom pobyt pod horami Malej Fatry predĺžia. Očarí ich ticho, pokoj a aj zurčiaci potok s vodopádom.

V Tepliciach sa ďakovalo za úrodu, pozrite si fotky z dožiniek

Sprievod mestom, odovzdávanie dožinkových vencov, hudba, tanec, spev a aj dobré jedlo. To všetko patrí k poďakovaniu za úrodu.

Všetky správy

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

Zomrel účastník motoristického podujatia v Lehote pod Vtáčnikom

Smrť tridsaťjedenročného pretekára nezapríčinila nehoda.

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy. Najvyššia z nich, Eurovea 2 by mala vyrásť do roku 2020.

Po derby v Trnave zostali zničené toalety + FOTO

Sobotné derby, ktoré skončilo prehrou domácich, malo predohru ešte mimo štadióna. Fanúšikovia Slovana sa predviedli na toaletách.

Kam vyraziť