Utorok, 23. január, 2018 | Meniny má Miloš
Pridajte si svoje mesto
NAPÍSALI NÁM

Keď sme vtedy vykročili do života

Prezerám si naše tablo z tých čias, na ktorom je štyridsaťpäť mladých dievčat a chlapcov, ktorí sa vtedy lúčili so školou, so svojím triednym profesorom, so sebou navzájom.

„Hojže, Bože, jak to smutno, keď mladosť sa pominie,“ znejú priliehavé verše Andreja Sládkoviča na stretnutí po 60 rokoch od maturity.

Tak úžasne rýchlo uleteli tie roky, ako sme naposledy stáli na dvore našej Alma mater. Jej úradný názov bol vtedy Jedenásťročná stredná škola v Trstenej. Posledný deň v škole, posledný úder na šínu vo vchode na prízemí pri zborovni, zvuk ktorej nás vyprevádzal do života, ako aj mnohých študentov pred nami. Zhromaždili sme sa na školskom dvore, aby sme sa naposledy odfotili na pamiatku. V strede náš triedny profesor Jozef Jesenský, ktorý bol naším sprievodcom, učiteľom i vychovávateľom počas našej cesty k dospelosti.

Vtedy sme určite mali ten najkrajší pocit, aký len človek môže mať, keď je mladý. Končili tie nádherné roky, nesmelo sme vykročili na neznámu cestu ku skutočnej dospelosti. Svet nám pripadal krásny, vzplanuli sme tou najkrajšou túžbou mladosti v nádeji, že nič nás nemôže zaskočiť, prekvapiť. 
Boli sme ešte „nezrelé maliny“ a svet sa len začal pred nami otvárať. So svojím vábením, krásami, istotami, o ktorých vtedy nikto nepochyboval. Lebo len mladosť má na tieto neisté predstavy právo, lebo je len jediná v tom neopakovateľnom kolobehu ľudského života.

Prezerám si naše tablo z tých čias, na ktorom je štyridsaťpäť mladých dievčat a chlapcov, ktorí sa vtedy lúčili so školou, so svojím triednym profesorom, so sebou navzájom.
„Hojže, Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí po tom šírom sveta poli na chlebovej postati, každý pošiel svojou stranou, hnaný žitia nevoľou, v osamelých sa havranov, zmenil kŕdeľ sokolov...“

Nuž rozbehli sme sa po svete, za svojím šťastím, za splnením svojich túžob a snov. Mnohí odišli na štúdiá do veľkých miest, stali sa z nich lekári, inžinieri, vysokoškolskí odborníci. Niektorí sa zamestnali v rôznych profesiách, v zdravotníctve či na rôznych postoch, ktoré im ponúkal život. Zastávali dôležité funkcie v strojárskom či inom priemysle. Podaktorí sa na celý život upísali škole. Začínali na kopaniciach, na Kysuciach či na Orave pod Babou horou, pod Piľskom, alebo inde.

Čas nepostál ani na chvíľu. Mnohé dievčatá sa povydávali, založili si rodiny, stali sa z nich zodpovedné mamičky a z chlapcov zrelí muži a otcovia. 

Skutočný život, ten opravdivý, realistický život však priniesol aj prvé sklamania, bolesti. Postupom časov sa menil počet účastníkov pomaturitných stretnutí. Stretávali sme sa každých päť rokov a opäť ten čas, ten neúprosný čas poznačil všetkých. Každé stretnutie bolo krásne, pribúdajúce roky neubrali na tom vzácnom, čo nás spojilo pred rokmi do jedného kolektívu.

Dobro, krása, spolupatričnosť nás spájala aj napriek životným búrkam, radostiam i vráskam na tvári. Napriek smútku, že už nikdy neprivítame tých, s ktorými sme sa kedysi dávno tešili na nádvorí našej školy. Nepodáme si ruky, neopýtame sa, ako sa máš, čo máš nového.
Nostalgické spomienky majú tiež svoje miesto v živote. Patria k nemu ako deň a noc, slnko a vzduch, mladosť i prichádzajúca staroba. Všetko pekné a milé zostalo v pamäti tých, ktorí ešte zostali, ktorým boli Stvoriteľom ešte určené tie smutno-krásne stretnutia po rokoch.

Šesťdesiat rokov uplynulo, ako nás vyprevádzala naša milá škola, naši vyučujúci, do školy života. Striedali sa dni, mesiace, roky, život niekomu priniesol bolesť, smútok i utrpenie. Ale aj veľa šťastia, radosti z úspechov v živote, z detí, z rodiny, ktorá bola oporou v ťažkých chvíľach.
Mnohí naši profesori tiež už spia svoj večný sen. Chcem im poďakovať za všetko v mene tých, ktorí sa môžu dnes tešiť zo života. Chcem poďakovať všetkým dvadsiatim spolužiakom, s ktorými sme kedysi spoločne užívali krásu študentských rokov, tešili sa z mladosti. Odišli, už neprídu.

Život však ide ďalej, vyskytnú sa niekedy aj búrky, krupobitie, ba aj blesky križujú oblohou. Sú však aj dni plné slnka, nádeje, radosti a šťastia. Sú príjemné chvíle, keď sa v tento osemnásty júnový deň stretávame po šesťdesiatich rokoch. Aby sme sa potešili spomienkami na mladé časy “zelených rokov“, keď sme vtedy s nádejou vykročili do života. Aby sme sa navzájom povzbudili, poďakovali Bohu za všetko, ale i za nádej do budúcich dní.


  1. Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec 2 621
  2. V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka 790
  3. Pietne miesto zmení vzhľad. Čo pribudne? 544
  4. Peter Tatarka: Kulturista sa omylom napije a je po dobrom výsledku 429
  5. Pri schvaľovaní rozpočtu riešili už prvú zmenu. Vieme, akú 275
  6. Ocenený Pavol Bača: Z lavičky ma to priam ťahá na ihrisko 172
  7. Do čoho kopli, to skončilo gólom Foto 162
  8. Turnaj v Kňazej ukázal, aký nevyspytateľný môže byť futbal Foto 154
  9. Čo je nové na poškodenom moste v Nižnej? Nič 119
  10. Služby na cintoríne bude zabezpečovať opäť mesto 113

Najčítanejšie správy

Orava

Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec

Jasenovčania vyriešili havarijnú situáciu rýchlo. Nový most postavili za dva dni.

V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka

Archeológovia nekopú dinosaury, v praveku nebola Orava vyľudnená a pokrytá ľadom a nie je pravda, že by sa pravekí ľudia od nás celkom líšili. Pravda však je, že nelegálni kopáči a detektoristi stále pripravujú ľudstvo o krehké známky histórie. Dedičstvo ukryté pod zemou potrebuje našu ochranu.

Pietne miesto zmení vzhľad. Čo pribudne?

Dom smútku má novú strechu, čoskoro sa zmení aj jeho okolie, pribudne zeleň a zmizne oplotenie.

Peter Tatarka: Kulturista sa omylom napije a je po dobrom výsledku

Oravský športovec súťaží už vyše 20 rokov. Počas nich sa stal dvakrát majstrom Európy a dve medaily získal aj na svetovom šampionáte.

Pri schvaľovaní rozpočtu riešili už prvú zmenu. Vieme, akú

Najväčšie mesto Bielej Oravy bude tento rok hospodáriť s rozpočtom viac ako 7,7 milióna eur. Výdavky by mali presiahnuť 7,4 milióna eur.

Blízke regióny

Prezident Andrej Kiska: Panelovka je hanba

Prezident republiky navštívil Turčianske Teplice. Po rokovaní s primátorom Igorom Husom sa stretol aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

V lavíne zahynul poľský skialpinista

Západné Tatry majú prvú tohtoročnú obeť. V lavíne tam včera zahynul mladý skialpinista.

Treba si navzájom viac otvoriť dvere

V Martine dnes popoludní otvorili Konzulát Srbskej republiky na Slovensku. Je druhým v republike. Podobné zastupiteľské pracovisko funguje už aj v Košiciach.

FOTO: Prezident Andrej Kiska v Turčianskych Tepliciach

Hlava štátu dnes navštívala kúpeľné mesto v Turci. Okrem prijatia na mestkom úrade Andrej Kiska debatoval aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

Väčšinu budov zastávok zatvorili, cestujúci mrznú vonku

Otvorených železničných zastávok je na Kysuciach ako šafranu. Ľudia sa nemajú kde skryť, na príchod vlaku musia čakať vonku.

Všetky správy

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

Po streľbe v petržalskom paneláku zostali dvaja mŕtvi

Na chodbe tam našli telo ženy a muža, na mieste našli dieťa.

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Prečo ľudia podvádzajú? Prieskum dal jasnú odpoveď a nie je iba jedna

Aké sú motivácie tých, ktorí páchajú neveru a prečo sú aj šťastní ľudia neverní?