Utorok, 15. október, 2019 | Meniny má Terézia
NAPÍSALI NÁM

Keď sme vtedy vykročili do života

Prezerám si naše tablo z tých čias, na ktorom je štyridsaťpäť mladých dievčat a chlapcov, ktorí sa vtedy lúčili so školou, so svojím triednym profesorom, so sebou navzájom.

„Hojže, Bože, jak to smutno, keď mladosť sa pominie,“ znejú priliehavé verše Andreja Sládkoviča na stretnutí po 60 rokoch od maturity.

Tak úžasne rýchlo uleteli tie roky, ako sme naposledy stáli na dvore našej Alma mater. Jej úradný názov bol vtedy Jedenásťročná stredná škola v Trstenej. Posledný deň v škole, posledný úder na šínu vo vchode na prízemí pri zborovni, zvuk ktorej nás vyprevádzal do života, ako aj mnohých študentov pred nami. Zhromaždili sme sa na školskom dvore, aby sme sa naposledy odfotili na pamiatku. V strede náš triedny profesor Jozef Jesenský, ktorý bol naším sprievodcom, učiteľom i vychovávateľom počas našej cesty k dospelosti.

Článok pokračuje pod video reklamou

Vtedy sme určite mali ten najkrajší pocit, aký len človek môže mať, keď je mladý. Končili tie nádherné roky, nesmelo sme vykročili na neznámu cestu ku skutočnej dospelosti. Svet nám pripadal krásny, vzplanuli sme tou najkrajšou túžbou mladosti v nádeji, že nič nás nemôže zaskočiť, prekvapiť. 
Boli sme ešte „nezrelé maliny“ a svet sa len začal pred nami otvárať. So svojím vábením, krásami, istotami, o ktorých vtedy nikto nepochyboval. Lebo len mladosť má na tieto neisté predstavy právo, lebo je len jediná v tom neopakovateľnom kolobehu ľudského života.

Prezerám si naše tablo z tých čias, na ktorom je štyridsaťpäť mladých dievčat a chlapcov, ktorí sa vtedy lúčili so školou, so svojím triednym profesorom, so sebou navzájom.
„Hojže, Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí po tom šírom sveta poli na chlebovej postati, každý pošiel svojou stranou, hnaný žitia nevoľou, v osamelých sa havranov, zmenil kŕdeľ sokolov...“

Nuž rozbehli sme sa po svete, za svojím šťastím, za splnením svojich túžob a snov. Mnohí odišli na štúdiá do veľkých miest, stali sa z nich lekári, inžinieri, vysokoškolskí odborníci. Niektorí sa zamestnali v rôznych profesiách, v zdravotníctve či na rôznych postoch, ktoré im ponúkal život. Zastávali dôležité funkcie v strojárskom či inom priemysle. Podaktorí sa na celý život upísali škole. Začínali na kopaniciach, na Kysuciach či na Orave pod Babou horou, pod Piľskom, alebo inde.

Čas nepostál ani na chvíľu. Mnohé dievčatá sa povydávali, založili si rodiny, stali sa z nich zodpovedné mamičky a z chlapcov zrelí muži a otcovia. 

Skutočný život, ten opravdivý, realistický život však priniesol aj prvé sklamania, bolesti. Postupom časov sa menil počet účastníkov pomaturitných stretnutí. Stretávali sme sa každých päť rokov a opäť ten čas, ten neúprosný čas poznačil všetkých. Každé stretnutie bolo krásne, pribúdajúce roky neubrali na tom vzácnom, čo nás spojilo pred rokmi do jedného kolektívu.

Dobro, krása, spolupatričnosť nás spájala aj napriek životným búrkam, radostiam i vráskam na tvári. Napriek smútku, že už nikdy neprivítame tých, s ktorými sme sa kedysi dávno tešili na nádvorí našej školy. Nepodáme si ruky, neopýtame sa, ako sa máš, čo máš nového.
Nostalgické spomienky majú tiež svoje miesto v živote. Patria k nemu ako deň a noc, slnko a vzduch, mladosť i prichádzajúca staroba. Všetko pekné a milé zostalo v pamäti tých, ktorí ešte zostali, ktorým boli Stvoriteľom ešte určené tie smutno-krásne stretnutia po rokoch.

Šesťdesiat rokov uplynulo, ako nás vyprevádzala naša milá škola, naši vyučujúci, do školy života. Striedali sa dni, mesiace, roky, život niekomu priniesol bolesť, smútok i utrpenie. Ale aj veľa šťastia, radosti z úspechov v živote, z detí, z rodiny, ktorá bola oporou v ťažkých chvíľach.
Mnohí naši profesori tiež už spia svoj večný sen. Chcem im poďakovať za všetko v mene tých, ktorí sa môžu dnes tešiť zo života. Chcem poďakovať všetkým dvadsiatim spolužiakom, s ktorými sme kedysi spoločne užívali krásu študentských rokov, tešili sa z mladosti. Odišli, už neprídu.

Život však ide ďalej, vyskytnú sa niekedy aj búrky, krupobitie, ba aj blesky križujú oblohou. Sú však aj dni plné slnka, nádeje, radosti a šťastia. Sú príjemné chvíle, keď sa v tento osemnásty júnový deň stretávame po šesťdesiatich rokoch. Aby sme sa potešili spomienkami na mladé časy “zelených rokov“, keď sme vtedy s nádejou vykročili do života. Aby sme sa navzájom povzbudili, poďakovali Bohu za všetko, ale i za nádej do budúcich dní.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  2. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  3. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  4. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  5. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  6. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  8. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  9. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  10. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  1. Zľavnené študentské lístky na dopravu s ISIC už aj cez mobil
  2. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  3. Kto vyhrá súboj medzi prírodnými a syntetickými diamantmi?
  4. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  5. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  6. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  7. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  8. Nestarnú, ale dozrievajú
  9. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  10. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  1. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 13 388
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 967
  3. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 12 351
  4. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 11 294
  5. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 10 132
  6. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 9 820
  7. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 8 970
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 8 803
  9. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 8 764
  10. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 7 462

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Učiteľ Slovenska: Žiaci sa menia, dnes je náročnejšie zaujať ich

Učiteľ musí vnímať žiakov, nájsť, čo im pasuje. Ja ich mám osemnásť, každého zaujíma niečo iné, takže musím zaujať všetkých.

Peter Pallo, Učiteľ Slovenska 2019 a jeho aktuálna druhácka trieda.

To sa len tak nevidí. Pomôcť prišlo sedemsto ľudí. Len tak

Do Roháčov prišlo sadiť stromky 720 dobrovoľníkov z celého Slovenska. Chcú vrátiť prírode to, čo im dáva.

Akcia sadenia stromčekov v Roháčoch mala úspech napriek zlému počasiu.

Odpad tam zabudli. Alebo mali inú robotu?

Dolný Kubín má jeden z najvyšších poplatkov za likvidáciu komunálneho odpadu.

Auto s kontajnerom stálo deväť hodín na chodníku oproti tomuto odpadu.

Zuberec sa odlepil z dna tabuľky

Ján Kupčulák doma opäť strelecky úradoval. Dostal sa už na vedúcu priečku strelcov.

Nestarnúci Marek Šiška (vpravo) nastúpil len v druhom polčase a pomohol Zubercu dvomi gólmi.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Logistický park známej značky by mali otvoriť začiatkom budúceho roka

V areáli CTParku v Trnave bude mať spoločnosť prenajatých 50 tisíc štvorcových metrov.

Obvinených odvážali do väzenia autobusom, bolo ich vyše štyridsať

Okresný súd v Trnave rozhodoval cez víkend o obvinených z kauzy najväčšej nelegálnej fabriky na cigarety, do väzby vzal 45 Ukrajincov, Moldavcov a Bulharov.

Splnili všetky podmienky, z obce Nesvady bude mesto

Nesvady sa stanú mestom od 1. januára budúceho roka.

FOTO: Ako v októbri kosili kukuricu v Dubnici nad Váhom?

Pozrite sa na zber kukurice dubnickým poľnohospodárskym družstvom.

Vybrali SME

Už ste čítali?