Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky
NAPÍSALI NÁM

Keď sme vtedy vykročili do života

Prezerám si naše tablo z tých čias, na ktorom je štyridsaťpäť mladých dievčat a chlapcov, ktorí sa vtedy lúčili so školou, so svojím triednym profesorom, so sebou navzájom.

„Hojže, Bože, jak to smutno, keď mladosť sa pominie,“ znejú priliehavé verše Andreja Sládkoviča na stretnutí po 60 rokoch od maturity.

Tak úžasne rýchlo uleteli tie roky, ako sme naposledy stáli na dvore našej Alma mater. Jej úradný názov bol vtedy Jedenásťročná stredná škola v Trstenej. Posledný deň v škole, posledný úder na šínu vo vchode na prízemí pri zborovni, zvuk ktorej nás vyprevádzal do života, ako aj mnohých študentov pred nami. Zhromaždili sme sa na školskom dvore, aby sme sa naposledy odfotili na pamiatku. V strede náš triedny profesor Jozef Jesenský, ktorý bol naším sprievodcom, učiteľom i vychovávateľom počas našej cesty k dospelosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Vtedy sme určite mali ten najkrajší pocit, aký len človek môže mať, keď je mladý. Končili tie nádherné roky, nesmelo sme vykročili na neznámu cestu ku skutočnej dospelosti. Svet nám pripadal krásny, vzplanuli sme tou najkrajšou túžbou mladosti v nádeji, že nič nás nemôže zaskočiť, prekvapiť. 
Boli sme ešte „nezrelé maliny“ a svet sa len začal pred nami otvárať. So svojím vábením, krásami, istotami, o ktorých vtedy nikto nepochyboval. Lebo len mladosť má na tieto neisté predstavy právo, lebo je len jediná v tom neopakovateľnom kolobehu ľudského života.

Prezerám si naše tablo z tých čias, na ktorom je štyridsaťpäť mladých dievčat a chlapcov, ktorí sa vtedy lúčili so školou, so svojím triednym profesorom, so sebou navzájom.
„Hojže, Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí po tom šírom sveta poli na chlebovej postati, každý pošiel svojou stranou, hnaný žitia nevoľou, v osamelých sa havranov, zmenil kŕdeľ sokolov...“

Skryť Vypnúť reklamu

Nuž rozbehli sme sa po svete, za svojím šťastím, za splnením svojich túžob a snov. Mnohí odišli na štúdiá do veľkých miest, stali sa z nich lekári, inžinieri, vysokoškolskí odborníci. Niektorí sa zamestnali v rôznych profesiách, v zdravotníctve či na rôznych postoch, ktoré im ponúkal život. Zastávali dôležité funkcie v strojárskom či inom priemysle. Podaktorí sa na celý život upísali škole. Začínali na kopaniciach, na Kysuciach či na Orave pod Babou horou, pod Piľskom, alebo inde.

Čas nepostál ani na chvíľu. Mnohé dievčatá sa povydávali, založili si rodiny, stali sa z nich zodpovedné mamičky a z chlapcov zrelí muži a otcovia. 

Skutočný život, ten opravdivý, realistický život však priniesol aj prvé sklamania, bolesti. Postupom časov sa menil počet účastníkov pomaturitných stretnutí. Stretávali sme sa každých päť rokov a opäť ten čas, ten neúprosný čas poznačil všetkých. Každé stretnutie bolo krásne, pribúdajúce roky neubrali na tom vzácnom, čo nás spojilo pred rokmi do jedného kolektívu.

Skryť Vypnúť reklamu

Dobro, krása, spolupatričnosť nás spájala aj napriek životným búrkam, radostiam i vráskam na tvári. Napriek smútku, že už nikdy neprivítame tých, s ktorými sme sa kedysi dávno tešili na nádvorí našej školy. Nepodáme si ruky, neopýtame sa, ako sa máš, čo máš nového.
Nostalgické spomienky majú tiež svoje miesto v živote. Patria k nemu ako deň a noc, slnko a vzduch, mladosť i prichádzajúca staroba. Všetko pekné a milé zostalo v pamäti tých, ktorí ešte zostali, ktorým boli Stvoriteľom ešte určené tie smutno-krásne stretnutia po rokoch.

Šesťdesiat rokov uplynulo, ako nás vyprevádzala naša milá škola, naši vyučujúci, do školy života. Striedali sa dni, mesiace, roky, život niekomu priniesol bolesť, smútok i utrpenie. Ale aj veľa šťastia, radosti z úspechov v živote, z detí, z rodiny, ktorá bola oporou v ťažkých chvíľach.
Mnohí naši profesori tiež už spia svoj večný sen. Chcem im poďakovať za všetko v mene tých, ktorí sa môžu dnes tešiť zo života. Chcem poďakovať všetkým dvadsiatim spolužiakom, s ktorými sme kedysi spoločne užívali krásu študentských rokov, tešili sa z mladosti. Odišli, už neprídu.

Život však ide ďalej, vyskytnú sa niekedy aj búrky, krupobitie, ba aj blesky križujú oblohou. Sú však aj dni plné slnka, nádeje, radosti a šťastia. Sú príjemné chvíle, keď sa v tento osemnásty júnový deň stretávame po šesťdesiatich rokoch. Aby sme sa potešili spomienkami na mladé časy “zelených rokov“, keď sme vtedy s nádejou vykročili do života. Aby sme sa navzájom povzbudili, poďakovali Bohu za všetko, ale i za nádej do budúcich dní.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  7. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  8. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  9. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 158
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 30 359
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 212
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 195
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 591
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 529
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 503
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 730
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 426
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 831
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Jedno srdce je v centre mesta.

Ich obsah pomôže aj ľuďom v núdzi.

5 h
Michal Suroviak začal s maratónmi vo veku 45 rokov.

Prvý maratón chcel odbehnúť v Košiciach a študentský sen si aj splnil.

20. jan
Novinka v Oravskej Lesnej pomáha v orientácii.

Orientáciu v dedine zlepšili informačné tabule.

18 h
Mimoriadny projekt siete regionálnych týždenníkov MY.

V oboch pracovných zošitoch je veľa logických a zábavných úloh pre deti.

23 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragédiu vyšetruje polícia.

20. jan

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

24 h

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

19. jan

Zoznam miest pribežne dopĺňame.

20. jan

Už ste čítali?