NÁMESTOVO. „Otvorene hovoríme, že ich vieme využiť iba na byty do osobného vlastníctva a garáže,“ povedal na minulotýždňovom rokovaní mestského zastupiteľstva primátor Ján Kadera. „A ani byty by sa nepostavili za tri roky, možno za päť až desať, pretože trh v meste nie je zas až taký hladný.“
Prevod skeletov nemocnice a pozemkov do vlastníctva mesta opäť patril k najdiskutovanejším bodom rokovania.
Tri skupiny
Spomínané nehnuteľnosti vlastní Žilinský samosprávny kraj (ŽSK). Aktuálne platí uznesenie krajského zastupiteľstva, že ich predá mestu za symbolické euro, ak ich samospráva využije na verejnoprospešné účely.
Námestovčania v tejto súvislosti zorganizovali petíciu, v ktorej požadujú využiť skelety na sociálne a zdravotnícke účely, čo sa navzájom nevylučuje.
„Keďže ponúkané nehnuteľnosti nevieme využiť požadovaným spôsobom, predkladáme našu alternatívu,“ povedal Ján Kadera. Mesto rozdelilo nehnuteľnosti na tri skupiny. Pozemky pod cestami, chodníkmi, svahmi a zeleňou s celkovou rozlohou 5100 metrov štvorcových, priľahlé pozemky okolo skeletov s rozlohou takmer 9800 štvorcov a samotné skelety na pozemku s rozlohou necelých 2500 metrov. Tie z balíka za euro vylúčilo. S tým, aby ich na verejnoprospešné účely využil majiteľ, teda kraj.

Nech radšej spadnú
Prednosta mestského úradu Milan Rentka v diskusii upozornil aj na to, že zdravotníctvo a sociálne služby všade financuje kraj. „My sme si v Námestove museli postaviť vlastné zariadenie pre seniorov a ročne na jeho prevádzku doplácame 110-tisíc eur. Inde je v poriadku, že sociálne a zdravotnícke služby obyvateľom zabezpečuje samosprávny kraj, len v Námestove to má robiť mesto.“
Rovnaký názor má poslanec Štefan Blahút. „Robím tu tridsať rokov doktora a nenapadá mi, aké zdravotnícke služby by mohli byť v skeletoch, ak sa dobudujú priestory v poliklinike.“
Debatu odľahčil Vladimír Natšin, vedúci oddelenia výstavby na mestskom úrade. „Najlepším riešením by bolo, keby spadli.“

Nehovorte, že sa nedá
Na rokovaní sa zúčastnil aj Igor Janckulík, poslanec Národnej rady za Sieť. „Mesto si to mohlo zobrať celé. Keby predalo pozemky investorom pod bytovky a garáže, získalo by peniaze na rekonštrukciu skeletov. Pred štyrmi rokmi ŽSK predal pozemok pri poliklinike po 73 eur za meter štvorcový. Nikto po samospráve nikto nežiada, aby tam poskytovala služby. Mohla by len prenajímať priestory, tak ako ich prenajímajú obce vo vlastných zdravotných strediskách.“
Janckulík znovu pripomenul, že na nemocnicu sa skladali ľudia z celého okresu.
„Tú mať nebudú a preto by sme im tam mali vytvoriť aspoň služby. Môže tam byť domov sociálnych služieb pre seniorov, denný stacionár, rehabilitačné zariadenie ako napríklad v Kováčovej, kde sa čaká na pobyt pol roka. Aj niektorí tunajší doktori potrebujú zdravú konkurenciu. Mnohí ich kolegovia by sa radi vrátili do priestorov polikliniky, no nemajú kde, pretože po dobudovaní ju zaplníme celú. Nemôžeme čakať, že niekto príde a naservíruje nám všetko na tanier. Keď budeme vyčkávať a nezaujímať sa, dopadneme ako s námestovským prieťahom, kde bezpečnosť občana je na poslednom mieste. Chýbajú chodníky, o nadchode alebo podchode ani nehovorím a o cyklochodníku škoda hovoriť.“

Šéf komisie výstavby Marián Grígeľ argumentuje, že keby mesto predalo 9765 metrov štvorcových po 50 eur, dostane 488 250 eur.
„Do skeletov treba investovať 1,2 až 1,6 milióna eur, čo je vysoký prepad.“
Prednosta Milan Rentka pripomenul podmienku ŽSK – akýkoľvek výnos z predaja musí samospráva kraju vrátiť. „O tom by sa dalo určite rokovať so ŽSK,“ oponoval Igor Janckulík.
Nie je to naša parketa
„Je to citlivá vec,“ povedal primátor Ján Kadera. „Kraj má problém s využitím nehnuteľností, a to je hlavný dôvod, prečo je ochotný odovzdať nám ich za euro.“
Petícia podľa neho celý proces skomplikovala.
„Ak stačí len chcieť a možnosti sú, tak nech to manažuje kraj alebo štát, ktorí majú kompetencie v oblasti zdravotníctva. Mesto na to nemá možnosti ani schopnosti. Pri prevode ciest, chodníkov a svahov, ktoré užívame a staráme sa o ne, nepredpokladám žiadne problémy. Je nám jasné, že pozemky a skelety sú spojité nádoby. Buď všetko, alebo nič. Záleží nám na tom, aby skelety nespadli a nie je nám ľahostajné ich využitie, ale nie za každú cenu. Hľadali sme aké-také východisko, občanom podpísaným pod petíciou sa nepáčilo. My sa nimi navrhovanému využitiu nebránime. Tiež sme za to, aby sa v skeletoch poskytovali zdravotnícke alebo sociálne služby. Je to však parketa vyššieho územného celku a štátu. Brať to, a pritom nevedieť, čo s tým, by bol nezmysel.“