DOLNÝ KUBÍN. Koncom mája sa na východe republiky nakazilo až 27 ľudí nebezpečnou kliešťovou encefalitídou. Všetci uvádzali, že konzumovali ovčí syr z blízkeho poľnohospodárskeho družstva. Epidémia na východe sa dotkla aj Oravcov. Bačovia sa sťažujú na prudký pokles záujmu o tradičné salašnícke výrobky. „Ako keby ľudia vymreli,“ hovorí bačovka Katarína Čaplovičová z Veličnej. „Zaznamenali sme viac ako štyridsaťpercentný pokles predaja.“
Aj bez pasterizácie
Jozef Bíreš, hlavný veterinárny lekár Slovenskej republiky, stopol predaj surového nepasterizovaného ovčieho a kozieho mlieka a výrobkov z neho ľuďom, ak sa laboratórnym vyšetrením potvrdí prítomnosť RNA vírusu kliešťovej encefalitídy v odobratej vzorke.
Veľa ľudí nariadenie pochopilo zle. Myslia si, že salaše nemôžu predávať mlieko, žinčicu, bryndzu alebo korbáčiky, pokiaľ nepoužívajú pri výrobe pasterizáciu. Nie je to tak. Salaše môžu predávať aj nepasterizované mlieko a výrobky. Musia však absolvovať kontrolu u veterinárov, ktorá potvrdí, alebo vyvráti obavy z možného prenosu nebezpečného ochorenia týmto spôsobom.
Niektoré salaše majú teraz prebytok ovčieho syra. (zdroj: Martin Pavelek)
„Na Orave je jedenásť salašov, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje,“ hovorí Pavol Cserei, vedúci odboru kontroly potravín Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) v Dolnom Kubíne. „Zatiaľ sme skontrolovali desať. Výsledky dvoch vzoriek už máme. Sú negatívne.“
Mnohých určite zarazí malý počet kontrolovaných salašov. Naozaj ich je oveľa viac, ale ostatné predávajú mlieko veľkým mliekárňam, ktoré ho tepelne spracúvajú, takže prípadný vírus encefalitídy sa pritom zničí.
Vzorky z celého Slovenska analyzuje Veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín. V jeho laboratóriách od 2. do 9. júna skončilo 171 vzoriek surového ovčieho a kozieho mlieka.
„U všetkých vzoriek boli negatívne výsledky vyšetrenia na prítomnosť RNA vírusu kliešťovej encefalitídy,“ povedala Paulína Kojnok, vedúca úradu kancelárie ústredného riaditeľa Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu.
„Vo vyšetrovaní ďalších doručených vzoriek pokračujeme.“
Sú na celej Orave
Výskyt ochorení spôsobených kliešťovou encefalitídou sledujú na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne. Vedúca oddelenia epidemiológie Katarína Ranostajová nevidí dôvod na paniku. „Na Orave sa v poslednom období nevyskytlo toto ochorenie zapríčinené prenosom z kliešťa, ktorého ľudia získali na území Oravy. Hlásené choroby zapríčinili kliešte, ktoré pacienti získali v iných oblastiach Slovenska.“
Sú medzi nimi hlavne turisti, stavební pracovníci, včelári. Orava je na tom dobre, pretože nie každý kliešť je prenášačom tohto ochorenia. Medzi také patria aj oravské. Zatiaľ.
„Kedysi sa kliešť vyskytoval do výšky šesťsto metrov nad morom,“ hovorí Peter Čulen, riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Dolnom Kubíne. „Dnes je jeho výskyt hlásený už aj v nadmorskej výške 1400 metrov. Môžete ho teda nájsť na celej Orave.“
Ku salašu patrí aj žinčica. (zdroj: Martin Pavelek)
Na stránke Úradu verejného zdravotníctva sa uvádza, že oblasti s výskytom nakazených kliešťov sú na Slovensku lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh. Patrí tam aj juhozápadná časť Slovenska, pohorie Tríbeč, Vtáčnik, Nitrianska a Pohronská pahorkatina, oblasť Malých Karpát, okresy Trenčín, Nové Zámky, Nitra a Levice.
Infikované kliešte sa však v súčasnosti vyskytujú už aj v oblastiach, kde v minulosti neboli. Tieto parazity sa zmenou klimatických podmienok dostávajú v ostatných rokoch do vyššie položených oblastí Slovenska.
Potvrdil to aj Pavol Cserei. „Mám známeho, ktorý na Orave vytiahol koňovi veľkého kliešťa lužného, ktorého ste kedysi mohli nájsť len na dolniakoch.“
Bačovia sa trápia
Napriek tomu, že pôvod nákazy z ovčieho syra na východe sa stále nepotvrdil a veterinári zatiaľ nenašli zdroj nákazy, aféra sa chovateľov oviec dotkla.
„Minulý rok počas ochorenia šíreného zo salaša pri Ružomberku sme mali podobné obdobie,“ hovorí Katarína Čaplovičová. Vo svojom stáde dojí 110 oviec, ktoré denne vyprodukujú 150 litrov mlieka. Počas našej návštevy tam pracovníčka RVPS odoberala poslednú, jedenástu vzorku z oravských salašov. „Dopoludnia ku nám nepríde ani noha. Ľudia sa boja. Každú nedeľu tu chodí jeden Bratislavčan. Kupoval všetko, teraz chcel len žinčicu. Pýtal sa, ako je to s našou výrobou. Ostal prekvapený, že nepasterizujeme. Tvrdil, že mu to nevadí, ale pre istotu sa ešte pri odchode opýtal, či žinčica je pasterizovaná. A nekúpil si nič iné.“
Viac ako 400 oviec dojí bača Jozef Jurčík z Istebného. Aj on postrehol zníženie záujmu o syr. „Skôr to prikladám obdobiu pred výplatami. Ale moji odberatelia, ktorí vykupujú syr vo veľkom a posúvajú ho ďalej do obchodov, tvrdia, že súčasnú situáciu pociťujú veľmi negatívne. Vravia, že smerom ku ohnisku nákazy je to ešte horšie.“
Úplne jasno v tom má úspešný bežec 61-ročný Ján Lovás z Dolného Kubína. Stretli sme ho pri nákupe na salaši vo Veličnej. „Mám kamaráta baču. Keď vybuchol Černobyľ, zakazovali piť žinčicu. Povedal, že by bol blázon, keby namiesto nej pil vodu. Zákaz porušil a žije doteraz. Aj ja ju pijem od mala. V behu po kopcoch vyhrávam preto, lebo pijem žinčicu.“
