Ešte jeden sen – ale ten je tajný

Za jeho skvelé výkony si ho uctili nielen jeho rodáci, ale zablahoželať mu prišiel i predseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef Tarčák, poslanec NR SR Vladimír Pavelka a prednosta Obvodného úradu v Námestove Dušan Janoťák.
Slávnostný deň v Zákamennom sa začal pred obecným úradom, kde čerstvého víťaza Svetového pohára v bežeckom lyžovaní privítal starosta obce Milan Vrábel. Atmosféru tejto udalosti podfarbovala rezká goralská muzika domácej ľudovej hudby súboru Kamenčan. V priestoroch obecného úradu sa potom konalo mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva, na ktorom starosta M. Vrábel odovzdal úspešnému športovcovi Cenu obce za zásluhy o reprezentáciu Zákamenného. Ako prezradil starosta, tento akt museli dvakrát odložiť: najskôr pre zaneprázdnenosť M. Bajčičáka, potom kvôli úmrtiu pápeža. Na tretíkrát to napokon vyšlo, hoci laureát mohol prísť do svojej rodnej obce len na necelý deň. Za ten krátky čas však stihol veľmi veľa: stretnutie doma v kruhu rodiny, oficiálne prijatie na obecnom úrade, vrelé privítanie deťmi a pedagógmi základnej školy, verejnú prehliadku jeho izby plnej trofejí i interview s novinármi (čítajte v športovej prílohe).

Pri odovzdávaní Ceny obce predseda VÚC Žilina Jozef Tarčák povedal, že Martin Bajčičák „naplnil i jeho detský sen“. Aj on totiž ako žiak v Oravskej Polhore skúšal bežecké lyžovanie a to, čo sa nepodarilo jemu, sa teraz podarilo Martinovi. Sen sa splnil i učiteľovi miestnej základnej školy a prvému Martinovmu trénerovi Albínovi Bernaťákovi. „Už mám len jeden sen - ale ten je tajný, nebudem ho nahlas vyslovovať,“ veľavravne poznamenal pred budúcoročnou zimnou olympiádou v Turíne A. Bernaťák.
Od lekára Ladislava Kucharíka sme sa dozvedeli, že M. Bajčičák začínal so zjazdovým lyžovaním, ktoré sa mu páčilo viac ako bežky. Na bežky presedlal, až keď sa mu v tejto disciplíne začalo viac dariť. Zdôvodnenie, že to s bežkami Martin tak ďaleko dotiahol, L. Kucharík vidí nielen v jeho veľkom talente, ale i húževnatosti a vytrvalosti, typických vlastnostiach oravských ľudí. Čo však chýba, aby na Orave vyrastali ďalší takíto športovci? Na túto otázku nám odpovedal predseda žilinského VÚC J. Tarčák: „Podľa mňa je základ v tom, čo už vyslovil Albín Bernaťák – mať ľudí, ktorí ich objavia. Verím tomu, že je tu dosť talentov, len ich treba hľadať, nachádzať a vytvoriť im podmienky.“ Pri slávnostnom udelení Ceny obce nechýbali ani rodičia športovca, Emília a Martin Bajčičákovci i sestra Božena Kuhajdová. „Sme šťastní, že mu to už po toľkých rokoch konečne vyšlo,“ neskrývala radosť Martinova matka. Otec dúfa, že syn bude úspešný aj na olympiáde, ale uvedomuje si, že to nebude vôbec ľahké: „Tam ich je viac takých, ktorí by chceli uspieť, a dobrých.“

Na stretnutí v škole, ktorú M. Bajčičák pred rokmi navštevoval, jeho bývalá triedna učiteľka Blažena Revajová o ňom deťom čo-to prezradila. Podľa jej slov sa učil výborne a tak isto sa aj správal. Vyzdvihla jeho charakterové vlastnosti – skromnosť, zodpovednosť, ktoré na ňom vidieť aj teraz.
V telocvični školy žiaci Martinovi Bajčičákovi predviedli ukážku hodiny telesnej výchovy. Predstavili sa volejbalistky a začínajúca talentovaná gymnastka Veronika Durčáková. Keď túto šťúplu piatačku Martin zodvihol do náručia, ostatné dievčatá jej závideli. Vedia, že je ešte stále slobodný a ktovie, či sa po svojej budúcej nepoobzerá práve v rodnom Zákamennom.