Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Kto kupuje podielnické listy, nekupuje pôdu!

Jozef drží v ruke doklad, podľa ktorého je vlastníkom viac ako štvrťmiliónového majetkového podielu roľníckeho družstva, kde aj pracuje. Zárobok nie je „nič moc“, ale aspoň je.


Budúcnosť sa mu na chvíľu zazdala ružovejšia, keď sa dopočul, že vedenie družstva začne skupovať majetkové podiely, oslovujúc členov aj nečlenov. „Keby som predal hoci len za polovicu, rodina by si pomohla, čosi by zostalo aj do rezervy...,“ povedal si Jozef. Aké však bolo veľké jeho sklamanie, keď zistil, že namiesto peknej šesťcifernej sumy od kupca dostane púhu desatinu ceny! V podobnej situácii sú dnes tisícky majiteľov podielnických listov roľníckych družstiev na Orave, ale aj na celom Slovensku. Ako sa zachovať: predať, alebo čakať, že majetok družstva sa predsa len zveľadí a výnosy z majetkových podielov prinesú viac? Nad tým si láme hlavu takmer každý. Sledujúc pľundrovanie podnikov v štáte nejeden podielnik rád siahne po možnosti predať, čo aj za 10 %, veď čo, ak nakoniec nezostane ani to? Dilema, s ktorou sa nedokážu popasovať najmä tí, ktorí majú v sebe doposiaľ zakorenený vzťah k pôde a k práci na nej, a ktorí ju museli pred desaťročiami, nútení, vkladať do družstiev. Dnes sú zväčša vo veku, kedy svoju pôdu nedokážu obrábať sami a deti vzťah ku gazdovskej práci už dávno stratili.
Bez listu – bez práv

Skryť Vypnúť reklamu

Majitelia podielnických listov, ktorí nie sú členmi družstva, to majú ešte o čosi ťažšie – musia si založiť účet v Centrálnom depozitári cenných papierov (nástupca Strediska cenných papierov, ktorý vedie účty majiteľov všetkých cenných papierov) a to ešte predtým, ako im družstvo podielnické listy vydá. Službu založenia účtu môže sprostredkovať aj komerčná banka, ktorá je podielnikom dostupnejšia. Bez otvorenia účtu nebude žiaden podielový list. No cena založenia takého účtu tiež nie je zanedbateľná, poplatky zaň sa pohybujú od 200 do 1200 Sk ročne. Tento poplatok nevyžaduje jedine VÚB banka. Ale k tomu si ešte treba pripočítať poplatky za vedenie bežného účtu, ktorým niektoré banky túto službu podmieňujú. A tie sa ročne opäť vyšplhajú na niekoľko sto korún. V prípade, že oprávnená osoba (nemusí to byť pôvodný podielnik ani člen, môžu to byť napríklad aj dedičia) neposkytne družstvu všetky potrebné údaje do polovice, najneskôr však do konca mája, vrátane čísla majetkového účtu v depozitári, stráca šancu podielnický list získať. Ak by ho aj napriek tomu družstvo vydalo, je neplatný. Podielnik tak stráca akúkoľvek možnosť zúčastňovať sa členských schôdzí družstva, podávať návrhy a podnety, ale súčasne prichádza aj o podiely na zisku. A už vôbec nemôže svoj majetkový podiel v družstve predať. No ten sa ako taký z majetku družstva nestráca. Ešte „federálny“ zákon o transformácii družstiev počítal s tým, že do roku 2000 majú družstvá vyplatiť majetkové podiely nečlenom družstiev. V Čechách sa tak stalo bez väčších problémov a vlastnícke vzťahy na družstvách sa „vyčírili.“ Na Slovensku v obave, že by v roku 2000 mohlo slovenské poľnohospodárstvo padnúť na kolená, poslanci NR SR schválili novú právnu úpravu – podľa tej boli družstvá iba povinné vydať podielnické listy, no neriešil, čo sa stane, ak to neurobia. To rieši až súčasná právna úprava, platná od 1. januára 2005. Ak družstvo náhodou vlastnou vinou podielnické listy nevydá do konca mája tohto roku, podielnici môžu požiadať o vyplatenie svojich podielov a dostať tak podnik do likvidácie. Na Orave sa to však, podľa našich informácií, netýka žiadneho družstva.

Skryť Vypnúť reklamu

Predať – či nepredať?
To je otázka, ktorú si v týchto dňoch často kladú vlastníci podielov, ktorí dostali ponuku na odkúpenie majetku v družstve. Váhajú však hlavne preto, že kupujúci im v žiadnom prípade nedá viac, ako 10 % ich papierovej hodnoty. „V niektorých družstvách možno majú majetkové podiely dokonca nižšiu, než 10 %-nú hodnotu,“ povedala nám ekonómka PD Trsteník v Trstenej Mária Sokolovská. „No konkrétne my by sme sa asi hanbili pozrieť ľuďom do očí, keby sme im ponúkli 10 %. Pravdepodobne ako jediné družstvo sme aj po transformácii tri roky vyplácali podiel na zisku, dividendy. Potom sme zisk vždy investovali do majetku družstva, takže naše imanie je dnes o niekoľko miliónov vyššie, ako pred transformáciou. Ale od družstva k družstvu je to prísne individuálne. Už pri stanovení hodnoty majetkových podielov niektoré družstvá dávali ako jeho súčasť nedeliteľný majetok – napríklad cesty, odvodňovacie systémy a pod. Tie sa však nijako speňažiť nedajú.“
Aj podľa riaditeľa Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Michala Šuliča je otázka, či je 10 % dosť, najčastejšia. „Taká je cena v rámci celého Slovenska. A obchodovanie s podielnickými listami družstvám pomôže sprehľadniť vlastnícke vzťahy, čo úzko súvisí aj s pružnosťou riadenia družstiev. Tie sú totiž v súčasnej podobe veľmi ťažkopádne.“

Skryť Vypnúť reklamu

Cudzím predajú
„Málokto z tých, ktorí kedysi vkladali majetok do družstiev, si už dnes pamätá robotu za 5 korún na hodinu a to, v akej biede družstvá začínali,“ hovorí Anton Janči, praktik zo zuberského družstva, neskôr riaditeľ Regionálneho odboru MP SR v Dolnom Kubíne, dnes kontrolór regionálneho pracoviska Poľnohospodárskej platobnej agentúry v Dolnom Kubíne. „Deväťdesiat percent súčasného majetku družstiev sú štátne dotácie. Zaujímavé je to, že najviac by chceli z predaja podielnických listov vyťažiť ľudia, ktorí sa zbavili rodinnej pôdy a išli robiť do teplej fabriky, a pôdu nechali, nech sa plahočia a zveľaďujú ju iní. Tým teraz závidia, že dostali aj podiely za odpracované roky... V istom zmysle sa dá porovnať vydávanie podielnických listov ku kupónovej privatizácii. Keď z tej nikto nič nedostal, nesťažoval sa. Rovnako je to s predajom podielnických listov. Pamätám si, ako sme asi pred desiatimi rokmi s predsedom vo Veličnej chodili z domu do domu a zisťovali, či by ľudia predali svoje podiely. Výsledok bol taký, ako aj dnes: tebe, domácemu nie (aby si na tom ešte náhodou nezarobil!). Ale keby prišiel cudzí, tak predajú! Ako vtedy, tak je to aj dnes.“
Podobne sa k majetku družstva dostali tunajší ľudia na niektorých družstvách – s majetkovým vkladom na skupovanie podielnických listov prišiel namiesto nich (ale v ich mene) niekto cudzí. Družstevníci nemusia napríklad dlho hádať, kto je za trojmiliónovou investíciou do hruštínskeho družstva a kto za túto cenu získal 51 %-ný balík majetkových podielov. Iným spôsobom prebehla „privatizácia“ družstva v Čimhovej, kde si podľa majetkových požiadaviek predsedu ľudia odvodzujú (naivne), že ich podielnické listy by mohli mať približne 50 %-nú hodnotu.

„Najviac sa predaja podielov obávajú vlastníci pôdy, ktorí ju družstvu prenajali,“ pripomína Anton Janči. „ S tým sa stretávame stále. Ale to vôbec nie je pravda! Vlastnícke práva k pôde zostávajú naďalej nedotknuté a nedotknuteľné!“
Veľmi elegantným spôsobom prebehlo vyčírenie vlastníckych vzťahov napríklad na družstvách v Krásnej Hôrke či v Zákamennom. Ľudia boli informovaní a všetko prebiehalo krištáľovo priehľadne. A tam, kde sa to tak nedeje, nečudo, že ľudia hľadajú iba klam – to je prvé, čo dnes každého napadne. Ak má záujem o skúpenie podielov vedenie družstva, je to vždy ešte ten lepší prípad. Tam je aspoň nejaká záruka, že družstvo bude fungovať aj naďalej.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  7. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  8. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  9. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 158
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 30 359
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 212
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 195
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 591
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 529
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 503
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 730
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 426
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 831
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Jedno srdce je v centre mesta.

Ich obsah pomôže aj ľuďom v núdzi.

5 h
Michal Suroviak začal s maratónmi vo veku 45 rokov.

Prvý maratón chcel odbehnúť v Košiciach a študentský sen si aj splnil.

20. jan
Novinka v Oravskej Lesnej pomáha v orientácii.

Orientáciu v dedine zlepšili informačné tabule.

18 h
Mimoriadny projekt siete regionálnych týždenníkov MY.

V oboch pracovných zošitoch je veľa logických a zábavných úloh pre deti.

23 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragédiu vyšetruje polícia.

20. jan

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

24 h

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

19. jan

Zoznam miest pribežne dopĺňame.

20. jan

Už ste čítali?