Článok pokračuje pod video reklamou
Oravská Polhora – Pokojný sobotný večer 9. apríla, blíži sa devätnásta hodina. V krčme u Valu sedia pri pive desiatky chlapov. V drevenici oproti práve večeria 48-ročný Štefan Majerčík. Nikto netuší, že pokojný obraz sobotného večera o pár minút na márne kúsky rozbije tragédia. Do Majerčíkovej drevenice vchádza o rok starší Sihelčan Roman Konhauser. To bolo naposledy, čo ho niekto videl živého. Okrem Štefana, ktorý mu zasadil smrteľnú ranu nožom medzi rebrá.
O niekoľko minút Štefan vychádza z domu a mieri do Valu, oznamujúc krčmárke, že zabil Romana. Žena, schytiac mobil, vybehla zistiť, čo je na tom pravdy. Čo sa odohrávalo odvtedy, vieme od očitého svedka, ktorý ako jediný bol ochotný krčmárke pomôcť dať Romanovi prvú pomoc. Štefanov sused, dôchodca František Vrubeľ začul z ulice akýsi nezvyčajný krik. Keď vyšiel na priedomie, uvidel krčmárku pobehovať s mobilom v ruke a volať. Zháňala pomoc pre bezvládneho Romana, ktorého našla ležať v Majerčíkovej drevenici bez známok života.
Z chlapov vo výčape jej nebol ochotný pomôcť nik. „Šiel som. Roman ležal na dlážke, najprv sme netušili, čo mu môže byť. Krčmárka ho plieskala po lícach, volala menom – Roman, preber sa! – no chlap nereagoval. Keď som zazrel malú krvavú škvrnu na košeli, začal som mať zlé tušenie,“ rozpráva nám o tragickom večere v Oravskej Polhore František Vrubeľ. „Rozopol som mu košeľu a hľadal, z čoho môže tá krv byť. Keď som zbadal medzi rebrami tesne pod srdcom asi štvor-päťcentimetrovú ranu, vedenú rovnobežne medzi rebrá, hneď som krčmárke povedal, že márne Romana volá. Ten ju už počuť nemôže, je mŕtvy.“ Trvalo len pár minút, kým na miesto tragédie prišla Romanova družka a jej matka, u ktorých Roman len o niekoľko domov povyše žil. Jeho smrť potvrdil aj privolaný lekár. „Štefan nebol zlý, ja som s ním nikdy neprišiel do sporu, aj keď si už pekných pár rokov odsedel v base. Práve z basy boli vraj s Romanom kamaráti...,“ dodáva sused František. „Ako Štefan vyšiel z basy, stále nosil so sebou nôž, buď v puzdre za pásom, alebo za sárou čižmy. To ľudia vedeli, ale asi nikto neveril, že by ho niekedy bol schopný použiť. Normálne nebol agresívny, len keď si vypil a niekto išiel na neho zhurta, vedel sa rozzúriť.“
Na ulici pred Majerčíkovou drevenicou sa k nám pridáva ďalší sused, pripomínajúc: „Roman, nech mu je už Boh milostivý, vraj dal Štefanovi v hádke dve „po papuli“. Či už kvôli svojej družke alebo kvôli Štefanovej mamke, to nikto nevie. Štefanova matka bola v čase tragédie doma, no nevedela o ničom, ležala v susednej izbe v posteli, vraj poriadne opitá...“
„Áno, spala vedľa, ale to o hádke či bitke sú možno len reči. Čo som nevidel, nemôžem povedať,“ krúti hlavou František.
V neďalekom obchode sa dozvedáme, že Štefan, nech bol akýkoľvek, dbal na to, aby mali doma s mamkou vždy čo jesť. Keď mu prišla sociálka, vždy v obchode nakúpil 10 kg múky, ryžu, cukor, soľ, olej, „chrumky“ – ako hovoril granuliam pre psa... Kapustu si tiež vždy natlačil, zemiaky odrobil u ľudí. Aj na obecnom úrade sa dozvedáme, že si potrpel na to, aby mali doma načas poplatené dane a poplatky. V dedine pracoval na aktivačných prácach dlhodobo nezamestnaných.
„Zle urobil ten Štefan, veľmi zle,“ krúti hlavou sused. „Ale nie je pravda, čo hovorili v televízii a písali v novinách, že po tom, čo Romana zabil, pokojne odišiel do krčmy piť. Išiel tam len povedať, čo urobil. Že zabil...“
Hneď v sobotu večer na mieste činu prebral prípad vyšetrovateľ z Ružomberka, no v priebehu týždňa ho odovzdal kolegovi z KR PZ v Žiline. Štefan Majerčík sedí vo vyšetrovacej väzbe a za vraždu mu hrozí 10 až 15-ročný trest odňatia slobody. Podľa výsledkov vyšetrovania došlo medzi oboma mužmi k slovnej hádke, pri ktorej Štefan nožom zaútočil na Romana. Bodol ho do hrude, do oblasti srdca. Spôsobil mu zranenia, ktorým na mieste podľahol. Privolaný lekár konštatoval smrť. Štefana policajti zadržali v krčme. Vyšetrovateľ ho obvinil z vraždy a podal návrh na jeho vzatie do väzby. S Romanom Konhauserom sa rodina a známi rozlúčili v utorok na cintoríne v Sihelnom.
