ZÁKAMENNÉ. Bezplatní darcovia krvi sa na odberoch v dedine s najväčším počtom obyvateľov na Orave stretávajú už desať rokov. Štyrikrát za rok využívajú mobilnú jednotku Národnej transfúznej služby z Martina.
Tridsaťtri ku tridsaťdva
Predposledný májový deň sa v kultúrnom dome zišlo takmer 70 darcov. Vaky s nenahraditeľnou tekutinou naplnilo 65.
„Prvýkrát prišlo viac mužov ako žien,“ povedala Veronika Polťáková, predsedníčka miestneho spolku Slovenského Červeného kríža. „Mužov bolo 33, žien 32. Ženy vždy prevládali, lebo chlapi sú vo svete na prácach.“
Prvodarcov prišlo až osem. Medzi nimi aj 49-ročná Mária Telúchová. „Mala som zdravotné problémy a nevedela som, či môžem krv darovať. Povedala som si, že skúsim a vyšlo to. Je úžasný pocit pomôcť ľuďom týmto spôsobom. Určite to zopakujem.“
Prišiel aj čerstvý maturant, strojár Dušan Kovaľ. „Z blízkej pošty som zatelefonoval kamarátovi, ktorý mi povedal, aby som na chvíľu pribehol za ním do kultúrneho domu. Keď som tam prišiel, chytil ma za ruku a vtiahol dnu so slovami: prišiel ďalší prvodarca. Čo som mal robiť? Tak som krv dal. Ale neľutujem. Určite som to neurobil posledný krát.“
Prichádza na invalidnom vozíku
Pravidelným darcom je aj 20-ročný Miloš Večerek. Od ostatných ho okamžite rozoznáte. Do transfúznej miestnosti prichádza na invalidnom vozíku. Pri nešťastnej nehode s vlakom prišiel o obe nohy.
„Život mi zachránili transfúzie krvi. Teraz cítim morálnu povinnosť vrátiť to. Nech aj moja krv pomáha.“
Okrem domácich obyvateľov využíva mobilnú jednotku veľa ľudí z okolitých dedín. Prichádzajú z Oravskej Lesnej, Novote, Krušetnice, Lomnej, Lokce, Brezy. „Teraz prišiel aj prvodarca z Oravskej Polhory,“ povedala Veronika Polťáková.
Zdravotníci odviezli zo Zákamenného 12 vakov s krvnou skupinou A, 14 s béčkom, deväť AB. Tradične najviac, až 30, malo skupinu 0.
