Peter Palko zomrel vo veku 83 rokov a aj napriek zdravotným problémom si vždy zachoval na tvári svoj typický úsmev, ktorý mu na nej hral aj po smrti.
Na miesto riaditeľa a učiteľa v tunajšej základnej škole nastúpil spolu s manželkou Máriou ešte v roku 1959. Školu vtedy navštevovalo 94 žiakov. V manželoch Palkovcoch obec konečne získala do svojej školy učiteľov, ktorí svoju umiestnenku nebrali ako dočasné nutné zlo, ale ako životnú príležitosť. Prišli do obce, aby sa stali jednými z nás. A zostali.
Peter Palko riadil tunajšiu školu až do jej zániku v roku 1977. Pod jeho vedením škola nielen prežívala, ale sa postupne aj modernizovala. Zlepšilo sa tak jej vybavenie učebnými pomôckami, ako aj ostatné podmienky. V rokoch 1972 až 1974 prebehla pod jeho patronátom prístavba školy, bol pristavený vstup, sociálne zariadenia (dovtedy latríny) a kotolňa s ústredným vykurovaním.
V roku 1975 sa znížil počet ročníkov z päť na štyri. Preto aj počty detí klesli oproti rokom 1970 až 1974 (kedy bolo 61 až 70 žiakov) pod 50. To spôsobilo, že v roku 1977 sa škola v obci ruší a do jej budovy sa sťahuje materská škola.
Základná škola odišla do Trstenej a stala sa súčasťou tamojšej Základnej deväťročnej školy. Späť sa vrátila až po Nežnej revolúcii. S ňou aj pán učiteľ.
Za tie roky dal základné vzdelanie celým generáciám Zábiedovčanov. Jeho rukami prešli budúci robotníci, technici, poľnohospodári, inžinieri, učitelia, lekári aj profesori.
Učením detí však jeho aktivity v obci nekončili. Spolu s manželkou patrili ku generácii učiteľov, ktorí nebrali svoj stav ako zamestnanie, ale ako povolanie. A v tomto povolaní sa neriadili pracovnou dobou, ale venovali svojim spoluobčanom aj veľkú časť svojho osobného voľna.
Palkovci viedli obecnú knižnicu, nacvičovali divadlá, organizovali rôzne kurzy, v obecnej sále istý čas tiež premietali filmy. Aj dospelým ľuďom v obci odovzdával pán učiteľ svoje vedomosti a skúsenosti.
Jeho ruky sa dotýkali mnohých ovocných stromčekov, ktoré dodnes prinášajú úrodu.
Viacerých nasledovníkov priviedol Peter Palko tiež k včeláreniu. Venoval sa chovu nutrií, záhradkárstvu aj výrobe drobných výrobkov z dreva. Jeho fotografie zachytávali školské aktivity rovnako ako radostné i smutné udalosti v zábiedovských rodinách a nájdu sa v albumoch hádam každej domácnosti.
Celých 15 rokov na zaslúženom odpočinku bol aj kronikárom obce.
Medzi žiakmi i spoluobčanmi požíval pán učiteľ prirodzenú autoritu. Bol náročný na žiakov, ale aj na seba. Nesťažoval sa ani nehľadal výhovorky. Bol pracovitý a mal šikovné ruky, ktoré dokázali pohladiť, keď bolo treba aj pohroziť, ale aj úspešne urobiť akúkoľvek prácu.
Vždy sa zaujímal o dianie v našej obci a dokiaľ mu to zdravotný stav umožňoval, zúčastňoval sa všetkých verejných hovorov občanov, ktoré samospráva organizovala, aby mohol predkladať vlastné alebo vypočuť si iné názory.
Tak, ako sa jeho písmo vinie stránkami zábiedovskej kroniky, tak sa ním vykonaná práca vinie históriou našej obce.
Posledná rozlúčka s Petrom Palkom sa v Zábiedove konala 30. mája.
Pán Učiteľ, ďakujeme a vzdávame česť Vašej pamiatke.
