V tej dobe panovali iné politické pomery a rozhodnutie o založení MHD vychádzalo zo straníckych úloh. Za zostavením prvej osnovy MHD stál Jozef Hlavna, vtedajší vedúci osobnej dopravy Československej autobusovej dopravy (ČSAD), ktorý býva doteraz v Dolnom Kubíne.
Zo spomienok Jozefa Hlavnu
„V máji sa vždy upravovali cestovné poriadky celej Oravy, bolo s nimi veľa roboty,“ spomína Hlavna. „Do toho prišla hektická požiadavka zriadenia MHD. Bol to vtedy veľký boom vo viacerých mestách. V priebehu mája som vypracoval nový cestovný poriadok MHD, vybavil potrebné povolenia, zostavil tarifný systém a zadefinoval rozmiestnenie automatov na cestovné lístky. ČSAD bola súčasťou národného podniku so sídlom v Banskej Bystrici. Tam sme objednali autobusy, ktoré nám potom aj pridelili.“
Technickú časť zabezpečoval Ján Bartek z Likavky. Stojany na zastávky, smerové tabule, vývesky cestovného poriadku a kde bolo treba aj čakárne. Zamestnanec Karol Duraj z Valašskej Dubovej striekal farbou cez šablónu celé dni čísla liniek so smerovou šípkou, názvy zastávok a piktogram autobusu.
„Zámerom MHD bolo zvýšiť prepravnú rýchlosť a minimálne zdržanie na zastávkach,“ vysvetľuje Jozef Hlavna. „Mali tomu napomôcť automaty na cestovné lístky, ktoré boli rozmiestnené po meste. Predávali sa aj v novinových stánkoch a inde. Cestovné lístky vo vozidle sa predávali s prirážkou, ako doplnkový predaj. Až keď predajcovia požadovali viac ako päť percent z ceny lístka a automaty začali ničiť vandali, bol tento systém zrušený. Ako sa doba menila a prichádzali nové technické vymoženosti, modernizovala sa aj MHD, neskôr zmenená mestská autobusová doprava (MAD), pretože pôvodná definícia vypadla z dopravného zákona.“
Vznik, trasovanie, spoje
Spomínam si, že prvý spoj mal ísť už o 4.15 h ráno s tým, že prepojí Bysterec – Banisko – Brezovec a skončí na stanici ČSAD alebo v mestskej časti Kňažia. Spolu s cestujúcimi mal doviezť ostatných vodičov do zamestnania, k čomu ale nedošlo a túto prepravu zabezpečoval iný spoj, ktorý potom pokračoval do Trstenej.
Nosné trasy boli tri. Kňažia – Vyšný Kubín s označením linky číslom 1, Nemocnica – Beňová Lehota s označením linky číslom 2 a Záskalie – Medzihradné s označením linky číslom 3.
Centrom spájania týchto trás boli zastávky pred hotelom Severan, v opačnom smere jazdy pred okresným súdom. V týchto bodoch sa trasy križovali a bol možný prestup na spoje do cieľových zastávok.
Dodnes si pamätám, ako vodiči chodili takmer denne k vedúcemu dopravy a prinášali vlastné poznatky alebo získané od cestujúcich. Tie sa potom využili pri prvých úpravách cestovného poriadku MHD.
Uvedené trasy prakticky existujú doteraz s drobnými obmenami, ktoré si vyžiadala reorganizácia dopravy v meste. Prvá zmena nastala asi roku 1988 vznikom pešej zóny cez námestie P. O. Hviezdoslava, ktoré bolo dovtedy prejazdné. Po jeho uzavretí sa odklonili trasy, zabočili pri Oravskej knižnici ulicou Samuela Nováka na ulicu Aleja Slobody. Linka 1 pokračovala do Vyšného Kubína, linka 2 sa otáčala na vyasfaltovanom priestore pred domom rodiny Sárených, kde bol neskôr vybudovaný kruhový objazd. Otáčanie bolo potrebné kvôli podchyteniu zastávky Aleja Slobody, z ktorej spoj pokračoval okolo vtedajšieho Poľnonákupu (PNZ) ku nemocnici.
V ďalšej reorganizácii dopravy a po dobudovaní obchvatu Dolného Kubína došlo k úplnému vynechaniu zastávok pred Severanom a okresným súdom. Celá autobusová doprava sa presunula na ulicu Aleja Slobody s vybudovaním zastávok v oboch smeroch v jej dolnej časti. Odvtedy skončilo otáčanie autobusov linky 2 pred domom rodiny Sárených, ale pokračovali po ulici Nemocničná smerom na sídlisko až k nemocnici.
Po dobudovaní časti sídliska Brezovec IV bola linka predĺžená až k Penziónu, ako miestni ľudia hovoria tamojšej zastávke.
Posledná významnejšia úprava bola na linke 1 po osamostatnení sa prímestskej časti Vyšný Kubín, čo viedlo k skráteniu linky po sídlisko Banisko.
Ani pôvodný návrh Jozefa Hlavnu nezapadol prachom. V sobotu, nedeľu a počas sviatkov sú prepojené sídliská priebežným spojom a to viackrát počas dňa.
Zmena politickej situácie po roku 1989 vniesla do prepravy osôb väčšiu flexibilnosť. Častejšie sa upravovali cestovné poriadky, pretože niektoré inštitúcie prešli z tradičného pevného pracovného času na pohyblivý, čím sa zmenil čas nástupu do zamestnania. Pôvodne zaužívané zmeny cestovného poriadku raz za rok sa stali minulosťou. Vďaka profesionalite dlhoročného vedúceho dopravy Ľubomíra Greša sú na základe požiadaviek upravované priebežne a zmeny aj prostredníctvom internetu včas oznámené cestujúcej verejnosti.
V ďalších častiach prinesieme pohľad na autobusy, vodičov a ich uniformy, cestovné lístky, automaty a ďalšie zaujímavosti.
Autor: Jozef Hrabal
