DOLNÝ KUBÍN. ZŠ Petra Škrabáka v rámci dlhodobého projektu Zelená škola začína využívať alternatívne zdroje energie. Tento rok sa zamerala na slnko.
Solárna energia
Žiaci spoločne s pedagógmi zostrojili solárnu sušičku. „Slnko dokáže v jednoduchej presklenej drevenej skrinke s prieduchmi a tmavým vnútrajškom vysušiť ovocie, zeleninu a ďalšie veci,“ povedala koordinátorka Zelenej školy Mária Studeničová.
Tesne pred dokončením je vedľa stojaca solárna pec. Funguje podobne ako lupa. Štyri vyleštené štvorce z antikorového plechu sústreďujú slnečné lúče do jedného bodu v strede čiernej drevenej skrinky. „Energia je taká veľká, že dokáže uvariť párky alebo vajce.“

Školu navštevuje približne štyristo žiakov. Deviatak Tomáš Slosarčík je jedným z tých, ktorí sa do podobných projektov zapájajú. „Fyziku nemusím, ale teraz som zvedavý, či sa tam niečo uvarí. Už sa teším, ako to ochutnám.“
Slnečné hodiny
Ďalšia aktivita súvisí s Medzinárodným dňom slnka 3. mája. V škole využili tento termín na začatie výroby analematických slnečných hodín. Podmienky na ich správne fungovanie sú oveľa zložitejšie ako v prípade sušičky či pece. Preto o pomoc požiadali skúsenejších. Na úlohu sa podujali maturanti z Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. „Na internete je program na ich zostrojenie,“ povedal štvrták Ľubomír Šiška. „Ale treba mu dať veľa vstupných údajov. Musí tam byť presná zemepisná šírka a dĺžka, rozmery, určenie času, pre ktorý majú byť zostrojené.“
Slnečné hodiny na dvore dolnokubínskej školy budú ukazovať súčasný letný stredoeurópsky čas, ktorý pripočítava dve hodiny ku medzinárodnému londýnskemu času.
„Po zameraní a osadení kolíkov budeme hodiny testovať pozorovaním aspoň týždeň, aby sme odstránili prípadné nepresnosti.“ Potom ich nahradia betónovými dlaždicami, na ktorých sú čísla s časom.
Analematické hodiny sú na zemi. Číselník hodín znázorňujú dlaždice s číslami od 4 do 20, teda čas, kedy slnko svieti. Rozmiestnené sú do polkruhu, ktorý má v strede dosku s vyznačenými mesiacmi. Hodiny musia byť nasmerované na geografický sever, nie magnetický.
Učiteľka fyziky Martina Krákorníková vysvetlila princíp fungovania a určenia času. „Postavíme sa na daný mesiac. Teraz to je máj a náš tieň ukáže, koľko je hodín. Sušička, pec aj hodiny sú nenásilná forma, pomocou ktorej sa nám darí deti prilákať ku fyzike.“
Aj pri zostrojení netradičných hodín pomáhajú žiaci. „Je to veľmi zaujímavé,“ povedal deviatak Matiáš Vaňo. „Určite je lepšie to takto vidieť naživo, ako sa učiť v triede teóriu z kníh.“