Chorvátsko to už nie sú len slnečné pláže a číre more. Hlavne pobrežné oblasti sa stávajú destináciou pre jazdu na horských bicykloch. V ich prospech hovoria poveternostné podmienky, rozmanitosť terénov, prírodné a historické krásy a hlavne veľa cyklistických trás. A práve v skalnatých kopcoch pri pobreží sa konali unikátne štvordňové cyklistické preteky na horských bicykloch 4 Islands MTB Race. V Európe nemajú obdobu.
Preteky sa odohrali na štyroch malebných ostrovoch Krk, Ráb, Cres a Lošijn. Prilákali tak amatérov ako i profesionálov z celého sveta. Na štart sa postavila medzi 210 dvojčlenných družstiev aj dvojica z Jurassic bike teamu Dolný Kubín – Štefan Belvončík a Eduard Grácik. Súťažili v kategórii mužov nad 45 rokov.
Prvé dve etapy bez pádov a problémov
Unikátne preteky začali na ostrove Krk v mestečku Baška. Na úvod čakalo účastníkov 69 kilometrov v náročnom teréne, miestami extrémne skalnatom so strmými výšľapmi v šotoline a kamenistými zjazdmi. Tieto podmienky kládli vysoké nároky na techniku jazdy a kvalitu bicyklov.
Hneď prvý deň poznačilo veľa pádov, odrenín a zlomené bicykle. „Po dôjdení do cieľa sa nám ruky triasli ešte pri večeri,“ hovorí Štefan Belvončík. „Akúkoľvek únavu však zahnalo slušné umiestnenie.“ Oravcom patrilo po prvej etape priebežné 11. miesto.
Druhý deň absolvovali cyklisti preteky na ostrove Ráb, kde ich organizátori presunuli trajektom. Štart a cieľ bol na móle prístavu. Podľa organizátorov išlo o trasu, na ktorej si mali pretekári vydýchnuť. Etapa dlhá 62 km viedla prevažne po šotolinových cestách v lese a nádherných úzkych chodníčkoch po pobreží. Chodníky okolo mora ponúkali nielen zážitok z trate, ale aj úžasné výhľady na more. „Veľmi sme si ich však neužili. Úzke chodníky si vyžadovali maximálne sústredenie a za chyby mnohí zaplatili odreninami a poškodenými bicyklami.“ Dolnokubínsku dvojicu pády a problémy našťastie obchádzali. Úspešne dorazila do cieľa na palubu trajektu, ktorý všetkých odviezol naspäť na ostrov Krk.
Svedkami takmer tragédie
Tretia etapa bola označovaná za kráľovskú. „Naložili nám veru kráľovsky,“ zaspomínal s úsmevom Štefan. Merala 67 km a mala prevýšenie 1600 m. Prebiehala na ostrove Cres so začiatkom v Meragu. Na štart pretekov veľa účastníkov nikdy nezabudne. Úvodný výstrel zaznel priamo na trajekte. Potom sa už pretekári pasovali s veľmi náročnými podmienkami. „Tesne pred nami spadol jeden cyklista medzi skaly. Rozbil prilbu, ktorá ho zachránila od vážneho úrazu. Do cieľa prišiel hodinu po nás s veľkým monoklom pod okom, odretým chrbtom a poškodeným bicyklom.“
Šťastie opustilo aj členov Jurassic bike teamu Dolný Kubín. Na 17. kilometri dostal Štefan defekt. Oprava ich stála cenné minúty a koleso stále nebolo vhodné na rýchlu jazdu. „Nemohli sme ho nafúknuť na potrebnú tvrdosť. Išli sme až do ďalšej občerstvovačky na 26 km opatrne. Stratili sme ďalšie minúty.“ V ostatných kilometroch kráľovskej etapy už Oravcov problémy obchádzali. Pokazenú náladu si v cieli v mestečku Oros vylepšili aspoň perfektnými chobotničkami a rybími pochúťkami. Večeri sa potom presunuli do dejiska záverečnej štvrtej etapy, Malého Lošijna. „Podľa večne optimisticky naladených organizátorov bola za odmenu.“
V tretej kráľovskej etape sa štartovalo z trajektu. (zdroj: Archív pretekára)Tak leteli do cieľa, že zablúdili
Kto však čakal na záver pohodu, ostal prekvapený. Trasa síce bola najkratšia, merala 45 km, ale po úvodnom stúpaní čakal cyklistov kamenistý chodníček medzi dvoma meter vzdialenými múrmi. „Niektoré úseky sa dali zísť na bicykli, ale ak niekto spadol alebo zasadol, ostatní za ním museli kráčať a niesť dvojkolesové tátoše. Predbehnúť nebolo kadiaľ,“ povedal Štefan.
Potom účastníkov preverilo strmé šotolinové stúpanie, ktoré si vyžadovalo opäť tlačiť bicykel. „Keď nás videl fotograf ako z nás kvapká pot, s úsmevom povedal, že tak to má byť. Keď je najťažšie, treba sa smiať.“ Oravská dvojica s úsmevom zvládla aj ďalší náročný zjazd a potom prišla tá sľúbená odmena. Posledné kilometre umocňovali výhľady na tyrkysové lagúny a scenérie morského príboja. „Dodalo nám to toľko síl, že do cieľa sme doslova leteli. Až tak, že sme si nevšimli červenú šípku na odbočke. Trochu sme poblúdili.“ Stratené minúty však už nemali vplyv na celkový výsledok. Štefan Belvončík a Eduard Gracík skončili na 13. mieste z 30 tímov Európy nad 45 rokov. „Veľmi nás umiestnenie potešilo. Ukázalo sa, že vo veku 56 a 57 rokov nepatríme ešte do starého železa.“
Tak ako väčšina účastníkov aj Dolnokubínčania po pretekoch len konštatovali, že štvordňové podujatie patrí medzi jedny z najlepších v Európe. „Každému, kto chce zažiť poriadny adrenalín a hlavne zjazdy niekedy až za hranou, náročnú horskú cyklistiku, ale aj krásu chorvátskych ostrovov, odporúčame účasť na tomto neopakovateľnom podujatí.“
