Nesmierna diverzita, po susednej Kolumbii najbohatšia ornitofauna na svete, najsilnejšie orly, najvyšší vodopád, prales v delte Orinoka, státisíce vtákov v savanách Los Llanos aj ukážkový Karibik vrátane kokosových paliem a masáží. Obľúbený poznávací zájazd Venezuela pre ornitológov si od 19. februára do 13. marca zaknihoval ďalšiu kapitolu. O zážitky z trojtýždňovej cesty po juhoamerických Benátočkách sa s nami podelil Dušan Karaska z Oravského Podzámku.
„V tomto období je tam relatívne sucho a chladno, čo znamená nielen menej komárov a rizík nákazy tropickými chorobami, ale v dôsledku sucha aj koncentráciu vodných druhov živočíchov na menších plochách, takže sa dali ľahšie vidieť,“ zdôvodňuje výber termínu riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, jeden z troch Oravcov v slovenskej výprave.
Benátočky
Venezuela sa nachádza na severe Južnej Ameriky, hlavným mestom je Caracas. V krajine s rozlohou 912-tisíc kilometrov štvorcových žije viac ako 31 miliónov obyvateľov. „Venezuela je španielskou zdrobneninou názvu Venezia (Benátky),“ hovorí oravský ochranár a zoológ. „Keď prišli prví Európania do zálivu Maracaibo a videli obydlia indiánov na koloch vo vode, pripomínalo im to významné prístavné mesto v Taliansku. Krajinu preto pomenovali Malé Benátky alebo Benátočky (španielsky Venezuela).“
Slováci za tri týždne precestovali v podstate celú Venezuelu – lietadlami, mikrobusmi, džípmi, motorovými člnmi, v kanoe aj na koňoch. „Je to pestrá krajina. Žije tam 2,5-krát viac druhov vtáctva ako v Európe, ktorá je rozlohou desaťkrát väčšia. Videli sme približne 350 z 1400 známych druhov. Je tam veľká diverzita druhov, ale hustota určitého druhu na kilometer štvorcový je oveľa menšia ako u nás.“
Sloboda pre kajmana
Všetky oblasti mali niečo do seba, od nadmorskej výšky 3700 metrov v Andách až po Karibik. „Pozorovali sme harpyu pralesnú, najsilnejšieho orla na svete. Názov je známy skôr z mytológie. Hoci váži do 10 kilogramov, pazúry má veľké ako náš medveď. Videli sme niekoľko hniezd na obrovských stromoch seiba. Jeden kmeň bol veľký ako miestnosť, v ktorej teraz sedíme.“
V delte Orinoka nahliadli do života pôvodných obyvateľov – indiánov kmeňa Warao. „Samozrejme, nežijú na koňoch, ako to poznáme z mayoviek. Ich obydlia tvoria kolové stavby na vode, volajú sa palafitos. Živia sa zberom plodov a lovom. Ženy ručne pletú košíky, misky aj hojdacie siete a vyrezávajú z dreva zvieratá. Už malé deti chodia na prechádzky na kanoe. Je tam prebujnený čierny obchod s papagájmi a kajmanmi. Kúpili sme za euro jedného 30-centimetrového kajmaníka a pustili sme ho na slobodu. Z množstva zaujímavých živočíchov zaujali riečne delfíny aj opica vrešťan. Keby zvrešťal na Kubínskej holi, bolo by ho počuť až v Dolnom Kubíne.“
Ohňom k pôde
Los Llanos na západe krajiny tvoria rovinaté suché pláne s jazierkami. „Nepršalo od novembra, ráno bolo najmenej 27 stupňov. Vo vyprahnutej krajine na obrovských ohradených pasienkoch sa pásli kravy zebu. Vtáky sa sústreďovali v zníženinách s vodou. Za deň sme ich videli aj stotisíc vtákov. Okrem nich kajmany, krokodíly orinocké, známe kapybary, ktoré pripravujú na Veľkú noc ako Taliani jahňatá, a odchytili sme 4,5-metrovú anakondu.“
Dušana Karasku prekvapilo, že najväčšia hustota obyvateľstva nebola na rovine, ale v Andách. „Je neuveriteľné, aké strminy dokáže človek osídliť. Predstavte si, že by si ľudia u nás stavali domčeky v strminách Roháčov alebo v Malej Fatre.“
Pôdu domáci získavajú vypaľovaním. „Videli sme kilometrové ohne, ktoré menia prales na pasienky. Ohradia ich ostatným drôtom, vybudujú jazierko a pasú tam kravy. Vôbec sa o ne nestarajú. Po dobytok prídu, len keď ho chcú zobrať na bitúnok. Obdobie dažďov strieda sucho, je stále teplo, takže zvieratá netreba prikrmovať. A keď nejaké uhynie, postarajú sa oň stovky kondorov.“
Trestuhodné plytvanie
Podobizne bývalého prezidenta Huga Cháveza, bojovníka proti imperializmu, rady v obchodoch a na pumpách, plytvanie energiami. „Typický komunistický štýl, ako u nás pred rokom 1989,“ opisuje Dušan život bežných ľudí. „Venezuela údajne patrí ku krajinám s najväčšími zásobami ropy. Hoci prežíva krízu, pretože jej ťažká ropa je náročná na spracovanie, čo výrazne znižuje zisky pri v súčasnosti nízkych svetových cenách benzínu, má Venezuela najlacnejší benzín na svete. Liter stál jeden bolivar. Euro ste vymenili za tisíc bolivarov, takže za euro ste kúpili tisíc litrov benzínu. My chodíme na nákupy do Poľska, v lacnej Venezuele zas nakupujú Brazílčania a Kolumbijčania.“
Paradoxne, častokrát sa stalo, že na pumpe nemali benzín. „V hoteli sa nám ospravedlnili, že neupiekli chlieb, pretože nemajú múku, videli sme dlhé rady na základné potraviny.“
Slovákov šokovalo plytvanie prírodnými zdrojmi. „Keďže elektrina bola zdarma, v dedinách ani nezhasínali. Keby naši bezpečnostní technici videli tamojšie neizolované vedenia a povyťahované káble zo skriniek, zalomili by rukami. Žasli sme, že sa nikomu nič nestalo.
Vypaľujú pralesy, ale drevo odtiaľ nevyužívajú takmer vôbec. Na varenie si radšej kúpia plynovú bombu a kúriť treba len vysoko v Andách. Potrebné stavebné drevo získavajú z plantáží cudzokrajných drevín, napríklad blahovičníkov alebo exotických borovíc, čím ničia pôvodnú flóru a faunu.“
Autá bez značiek, rezne z banánov
Hoci sú Venezuelčania obvykle milí, štátni zamestnanci často nevítajú cudzincov s úsmevom na tvári. Ani Slováci sa nevyhli kontrolám. „Policajti nosia samopaly a už na mimike vidno negatívny vzťah k imperialistom, hlavne k Američanom. Hoci sme sa ohradili, že sme z Európy, dvakrát nás vytiahli z auta a prinútili nás rozložiť batožinu. Kontrola trvala temer hodinu.“
V krajine, kde ročne evidujú 28-tisíc vrážd, okná domov zdobia mreže. „Jazdiť v noci sa neodporúča, pretože autá prepadávajú rôzne bandy. Len raz sme sa presúvali v noci autobusom, pretože rezervované letenky jednoducho predali niekomu inému a museli sme deň čakať na ďalší let. Neviem si predstaviť, že by sa to stalo v Európe.“
Priemerný plat bežného pracujúceho človeka je 16 eur. „Po cestách jazdia americké autá zo 70. rokov, často bez značiek, ale aj moderné luxusné vozidlá. Spoločnosť je rozvrstvená na pár boháčov a množstvo chudákov. Tí nemajú ani na náhradné diely, a tak majú každú pneumatiku inú.“
Tamojšiu stravu považuje ochranár za prijateľnú. „Zaujali ma rôzne druhy banánov. Miestni ich volajú podľa odrôd, jedny varia, iné obaľujú a pečú ako my rezne, trvanlivé topočo vydržia na slnku týždeň a nepokazia sa.“
Ekoturistika má zelenú
Národné parky spravujú a užívajú ochranári. Ekoturistika je na vzostupe. „Majú vlastných odborných sprievodcov, ktorí vodia nielen turistov, ale aj odborníkov z celého sveta. Chceli sme vidieť hniezdo vzácneho krokodíla orinockého, tak nás k nemu zaviedli. Dostali sme zoznam vtákov. Názov bol v latinčine, španielčine, angličtine a dokonca slovenčine, a to podľa nového názvoslovia. Stačí, aby do národného parku ročne prichádzali desiatky cudzincov z danej krajiny, už je to pre nich zaujímavé. Pochopili, že z ochrany prírody vyžijú, a to ich motivuje k jej zachovaniu. V Los Llanos napríklad pasú dobytok, ale popri tom zachovávajú biotopy vodného vtáctva.“
Využiť získané poznatky u nás je v podstate nemožné. „Systém a pravidlá sú rozdielne,“ zdôvodňuje Dušan Karaska. „Ochrana prírody na Slovensku má podstatne iné usporiadanie. Štátna ochrana prírody u nás nevlastní chránené územia, z tohto dôvodu je ťažké ich spravovanie. Slovák sa o problematiku ochrany prírody zaujíma podstatne menej ako je to u našich susedov. Je to ako so zdravím, keď ho človek má, nestará sa oň. Možno sa zobudíme, keď bude neskoro a dopadneme ako Holandsko alebo Nemecko, kde ostali doslova kúsky voľnej prírody.“
