S hradom Orava sa v písomných prameňoch prvýkrát stretávame v listine z roku 1267, ktorou kráľ Belo IV. (1235 – 1270) rozhodol v spore medzi trenčianskym županom magistrom Jakubom s bratmi Pavlom a Michalom, synmi magistra Michala, na jednej strane, a hontianskym županom Petrom s bratmi Otom a Mikom, synmi comesa Mika, spolu s bližšie nemenovanými synmi comesa Detrika (predkami rodu Balaša), na strane druhej, o majetky Tepličku, Varín a Žilinu.
Z uvedenej listiny sa dozvedáme, že župan Peter a jeho príbuzní, v ktorých prospech nakoniec kráľ Belo IV. spor rozhodol, získali majetky Varín, Žilina a Teplička výmenou za majetok „... Arva ...“ s hradom (!), Vrbicu v Liptove, Trebostovo, Benice, Mútnu a Turček v Turci.
O počiatkoch Oravského hradu však toho dodnes vieme okrem toho, že vznikol na mieste staršieho hradiska z 9. – 10. stor., len veľmi málo. Názory jednotlivých autorov na dobu jeho vzniku sa rôznia. Vo všeobecnosti však možno jeho vznik datovať do obdobia prvej polovice 13. stor. Doposiaľ nie je jasné ani to, či predkom rodu Balašovcov hrad daroval kráľ, alebo ho vystavali oni sami.
V čase vydania spomínanej listiny, teda v roku 1267, však už Oravský hrad tvoril súčasť kráľovských majetkov. O tom, kedy sa hrad dostal do rúk kráľa, nás žiaľ neinformuje ani vyššie uvedená listina, ani žiaden iný prameň. Z textu listiny kráľa Bela IV. z roku 1267 vyplýva len to, že sa tak stalo niekedy v bližšie neznámom čase pred uvedeným rokom, a to výmenou za vyššie spomínané majetky Varín, Žilinu a Tepličku.
Po tom, ako hrad Orava prešiel do rúk kráľa, sa z neho stalo sídlo zástupcu zvolenského župana – oravského dvorského špána (župana), čím začal plniť úlohu centra miestnej správy. Oravský hrad bol v tomto období najsevernejšie položeným uhorským hradom, a ako taký bol jedeným z kľúčových bodov severného uhorského obranného systému.
V nasledujúcom príspevku si priblížime prvú písomnú zmienku o Revišnom.
