ORAVSKÁ LESNÁ, DOLNÝ KUBÍN. Oravskolesnianska samospráva dostane z eurofondov a od štátu viac ako 8,3 milióna eur na výstavbu kanalizácie a čistiarne odpadových vôd (ČOV). Na spoluúčasť vo výške necelých 439-tisíc eur si zoberie úver. Žiadosť obce o nenávratný finančný príspevok schválilo ministerstvo životného prostredia koncom marca.
Je 21. storočie
Desať kilometrov kanalizačnej siete, nová ČOV s dostatočnou kapacitou pre čistenie všetkých odpadových vôd z dediny, možnosť pripojiť sa pre bezmála 2540 obyvateľov zo súčasných 3400. Také sú parametre diela, ktorého výstavba je naplánovaná na 12 mesiacov.
Dobudovanie kanalizácie v dedine patrí medzi priority nového starostu Mareka Majdiša. „Je 21. storočie a v obci, akou je naša, by kanalizácia mala byť samozrejmosťou. Prekážajú nám zapáchajúce žumpy a znečistené vody. Ešte ako poslanec obecného zastupiteľstva som sa stretával s názormi, s ktorými sa aj stotožňujem, že by sme mali kanalizáciu budovať vo vlastnej réžii. Pre obec z toho plynie viac výhod. Dokážeme si lepšie ustriehnuť prevádzku. Nebudeme závislí od vôle súkromných podnikateľov. Čo je však hlavný benefit, ľudia budú mať tieto služby lacnejšie. Želá si to väčšina obyvateľov a zámer jednohlasne podporilo všetkých 11 poslancov.“
V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie na zhotoviteľa, začiatok výstavby závisí od jeho výsledku.
Projekt za milión
Projekt je hotový od roku 2007, samospráva zaň v tom čase zaplatila milión korún. „Hlavný zberač bude odvádzať splašky do novej ČOV na gravitačnom princípe, čo je ideálne riešenie,“ vysvetľuje Marek Majdiš. „Zberač povedie od Jasenovskej, kde sa obec pripája na novú cestu na Kysuce, až po Pribišskú na začiatku dediny od Zákamenného. Jedine v časti Kohútik, kde sa nachádza niekoľko domov pod úrovňou čistiarne, budeme musieť postaviť prečerpávaciu stanicu.“
V súčasnosti v Oravskej Lesnej funguje stoková sieť v centre vrátane malej ČOV z roku 1982 so zastaranou technológiou. „Jej umiestnenie nie je najšťastnejšie, prípadná rekonštrukcia a hlavne následná prevádzka by boli veľmi nákladné. Takmer polovicu dediny by sme totiž museli prečerpávať späť nahor, čo by stálo hromadu peňazí. Naproti tomu vieme existujúcu sieť elegantne napojiť na plánovaný kanál popod cestu popri Jednote.“
Ďalšou prednosťou projektu je podľa starostu fakt, že voda po vyčistení ostáva na území, z ktorého bola vyčerpaná.
Projekt je hotový od roku 2007. Obec zaň vtedy zaplatila milión korún. (zdroj: Lucia Šmigovská)Zbytočné a neúčelné
Územný plán Oravskej Lesnej počítal s odvodom splaškov do ČOV Oravskej vodárenskej spoločnosti (OVS) v Námestove. Obec ho preto vlani zmenila. „Nie je v súlade so záväznou časťou plánu VÚC,“ konštatoval pri prerokovávaní odbor dopravy a územného plánovania Žilinského samosprávneho kraja.
Platný Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja, ktorý je nadradeným pre plán obce, počíta so zrušením obecnej čistiarne a s čistením odpadových vôd v Námestove. To isté deklaruje Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií Žilinského kraja na roky 2012 – 2017 .
„Upozornili sme na túto skutočnosť, avšak naše stanovisko nebolo brané do úvahy,“ povedal generálny riaditeľ vodární Milan Ďaďo. "Nespochybňujeme rozšírenie kanalizačnej siete v Oravskej Lesnej. Nemôžeme sa ale stotožniť s tým, že v obecnom projekte nebola zhodnotená možnosť využívania celej kapacity existujúcej ČOV pre 3000 obyvateľov, ktorá je prevádzke od roku 1986 a v súčasnosti spĺňa všetky parametre na požadovanú účinnosť čistenia odpadových vôd, a najmä schválená alternatíva čistenia vôd na ČOV v Námestove, kde Európska únia a štát aj OVS vynaložili značné finančné prostriedky.“
Riaditeľ zároveň upozorňuje, že v rámci 2. etapy odkanalizovania Oravy je už vybudovaná kanalizácia v Zákamennom, vzdialenom od Lesnej približne štyri kilometre.
„Podľa ekonomického posúdenia je investične a prevádzkovo neporovnateľne výhodnejšie napojenie Oravskej Lesnej na už vybudovanú kanalizáciu v Zákamennom ako budovanie novej ČOV,“ argumentuje Ďaďo. „Považujeme to za zbytočné a neúčelné využívanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov a za plytvanie s nimi.“
Porovnanie
„Náklady na výstavbu novej čistiarne predstavujú približne milión eur, pričom náklady na prepojenie Oravskej Lesnej so Zákamenným približne 280-tisíc,“ porovnáva predseda predstavenstva OVS Ján Banovčan. „Odpadové vody z regiónu v povodí Bielej Oravy budú čistené na spoločnej ČOV v Námestove s dostatočnou kapacitou, ktorá je rezervovaná aj pre aglomeráciu Oravská Lesná. V zmysle našej koncepcie budú odpadové vody vyčistené s vyššou účinnosťou čistenia v troch stupňoch. Do horných úsekov vodných tokov nebudú vypúšťané vody z miestnych ČOV, ktoré majú nižšiu účinnosť čistenia odpadových vôd.“
Nie je to rozmar
„Rešpektujem názor OVS,“ reaguje Marek Majdiš. „Ako starosta mám však povinnosť hájiť záujmy obyvateľov. Navyše, ak by náš projekt nebol dobrý a ekonomicky výhodný, podporu odborníkov pracujúcich pre ministerstvo by sme určite nezískali. Nie je to žiaden rozmar. Je to najlepšie riešenie, ako v tomto smere zvýšiť kvalitu života Lesňanov. Čo sa týka rozporu s územným plánom kraja, hýbeme sa v nezáväznej časti. To znamená, že novú čistiareň môžeme pri zmene územného plánu kraja na základe našej žiadosti zmeniť z dočasnej na trvalú. Poslanci sa k problematike už v roku 2002 vyjadrili tak, že chcú, aby bola obec odkanalizovaná samostatne s vlastnou ČOV. Tento názor nezmenili a ja ho zastávam rovnako. Ministerstvo nás v tom podporilo práve z dôvodu jasných a silných argumentov. Rok 2020 sa neúprosne blíži a my, ako obec nad 2000 obyvateľov, máme povinnosť byť odkanalizovaní. Čas nás tlačí a potrebujeme začať čo najskôr.“
Hovoriť o cenách je predčasné
Kvôli súladu územného plánu obce a VÚC napokon samospráva navrhla kompromisné riešenie. Čistiareň má fungovať ako dočasná stavba – do vybudovania zberača OVS, ktorý splašky odvedie do Námestova.
„Časový horizont dnes nikto nevie odhadnúť,“ dodal starosta.
Odkanalizovanie osád, kde by bolo pripojenie na hlavný zberač príliš nákladné, bude samospráva riešiť individuálne. Ako prevádzkovateľ nemôže na kanalizácii zarábať. O tom, či si budú náklady na pripojenie hradiť domácnosti alebo sa premietnu do poplatku, rozhodne obecné zastupiteľstvo. Hoci obec predložila ministerstvu aj ekonomickú analýzu prevádzky, hovoriť o predpokladaných cenách za stočné považuje za predčasné, pretože to ukážu až náklady pri reálnej prevádzke.
Dolná Orava stojí, pre vysoké náklady
Projekt OVS na odkanalizovanie dolnooravských obcí Žaškov, Párnica, Oravská Poruba a Veličná cez Operačný program kvalita životného prostredia neprešiel. Vodárne žiadali o príspevok vo výške bezmála 16 miliónov eur. „Žiadosť splnila podmienky poskytnutia príspevku tak, ako boli stanovené vo výzve, avšak problémom je nízky počet obyvateľov v aglomerácii Žaškov, Párnica v porovnaní s nákladom stavby,“ vysvetľuje Milan Ďaďo.
Náklady predstavujú 17,7 milióna eur na 2100 obyvateľov, ktorí sa budú môcť pripojiť.
„Náklady najviac nepriaznivo ovplyvňujú požiadavky správcov komunikácií na značný rozsah spätných úprav, čo projekt neúnosne predražuje.“
Projekt zostáva v zásobníku žiadostí o nenávratný finančný príspevok v súčasnom programovom období na ministerstve životného prostredia.
„Neodkanalizovanie dolnooravskej aglomerácie, ktorá mala byť v zmysle prístupovej zmluvy s Európskou úniou odkanalizovaná do konca roka 2015, môže byť zo strany Únie sankcionované,“ pripomína Ján Banovčan. „Prípadné pokuty by tak ešte nehospodárnejšie zaťažili štátny rozpočet.“
