Kto vlastne vlastní pravdu?

Veď na Slovensku more nemáme, oponovala mu protistrana. „No a? Ani spravodlivosť tu nemáme a ministerstvo spravodlivosti áno.“ 
Vtipné i smutné zároveň. 

Dnes máme pri mori slovenské letoviská, no v dôvere k systému, ktorý má zaručiť spravodlivosť, sme dosiahli historické dno. Až tri štvrtiny Slovákov nedôverujú súdom a súdnictvu. Dôvodov je neúrekom.

Pred pár rokmi prišla do redakcie 71-ročná pani. Spravodlivosť nenašla na súdoch celých 16 rokov, hoci išlo len o jednoduché zadanie – rozdeliť 12,5 hektára ôsmimi. Celú tretinu výmery súrodencov si totiž osvedčil niekto mocnejší a postavil tam domy. Medzitým zomieral jeden súrodenec za druhým. Keď sa Veroniky jeden z právnikov pýtal, aké má vzdelanie, sledujúc ako sa vyzná v haldách súdnych spisov, povedala skromne – základné.

Tento mesiac sme písali o súdnom procese trstenského primátora. Vlani ho okresný súd oslobodil spod obžaloby. Po roku, bez pridania akéhokoľvek iného dôkazu, rozhodol v prospech druhej strany. Čo sa medzitým stalo? Nič, len spisy boli u iného, vyššieho sudcu. 

Alebo, keď pre predražené cétečko v piešťanskej nemocnici padlo niekoľko politikov a polícia obvinila papalášov zapletených do tohto korupčného škandálu, prokurátor zjavne hľadal, ako sa ich zastať. Našiel – znalec nemal porovnávať cenu cétečka s ponukami na českom trhu.

Aj pre takýto nezmysel si môžu mocnejší nastaviť svoju pravdu. Prečo nezmysel? Lebo pred pár rokmi bol český trh najvhodnejší pre štátnu záchrannú službu, ktorá bez mihnutia oka uprednostnila na dodávku sanitiek českú firmu pred firmou z Oravy. 
Škoda vravieť. Pôjdem radšej k moru. Zákonom prílivu a odlivu mocní tohto sveta nepohnú.