VYŠNÝ KUBÍN. Zatiaľ čo v Beňadove základnú školu rozširujú, v rodisku Hviezdoslava zvonec na chodbe zazvoní poslednýkrát koncom júna tohto roku. Dlhodobo klesajúci počet žiakov v základnej škole prinútil samosprávu konať. Nedokáže už platiť stratu zariadenia, ktoré navštevuje len 11 detí v štyroch ročníkoch. Od 1. septembra ju vyradia zo zoznamu škôl.
Deti sú v inej škole
„Je mi to veľmi ľúto, ale napriek našej snahe školu nedokážeme zachrániť,“ hovorí starostka Viera Juráková. „Detičky nám budú chýbať. Veľakrát pomohli pri zabezpečení kultúrneho programu na rôznych kultúrno-spoločenských akciách.“
Vystúpenia detí počas kultúrnych akcií budú starostke chýbať. (zdroj: Martin Pavelek)
Obec hospodári s ročným rozpočtom 250-tisíc eur. Podielové dane tvoria 186-tisíc. Z nich ide na školské zariadenia, základnú školu, jedáleň a školský klub 59-tisíc. Obec dopláca z vlastnej kasy ďalších takmer 13-tisíc.
„Na prežitie školy by stačilo dvadsať žiakov,“ hovorí starostka. „V obci pritom žije približne štyridsať detí, ktoré by do našej školy mohli chodiť. Využíva ju len šesť.“ Ostatné vozia rodičia do škôl v Dolnom Kubíne. Pomôcť by mohlo približne 25 žiakov z blízkej Jasenovej a Leštín, no aj tie sa väčšinou učia v okresnom meste.
„Tento trend začal ešte pred desiatimi rokmi. Neexistuje žiadna právna norma, ktorá by rodičom prikazovala deti umiestniť do presne určenej školy.“
Sľub nesplnili
„Naša škola je školou rodinného typu,“ hovorí riaditeľka Dana Vojtasová. „Máme v nej všetko. Počítačovú triedu, telocvičňu, dopravné ihrisko, izbu starej matere. Rodičia mali za štátne peniaze k dispozícii súkromnú školu. V Čechách takéto zariadenia udržujú a rodičia ich vyhľadávajú. Mestské školy sú plné, tu je pohoda, ticho.“ V Dolnom Kubíne si rodičia za súkromnú školu platia. A nie málo.
Vyučovanie prebieha v rodinnej atmosfére. V Čechách si takýto typ školy vážia. (zdroj: Martin Pavelek)
S podmienkami je spokojná aj predsedkyňa Rady školy Anna Vlžáková, matka prváčika a predškoláčky. V snahe školu zachrániť, spoločne s poslancom obecného zastupiteľstva Vladimírom Drengubiakom obišli rodiny budúcich prváčikov v dedine aj v Leštinách a Jasenovej. Pozývali ich na deň otvorených dverí a vysvetľovali ťažkú situáciu. „Všetci boli milí, vo dverách ďakovali a sľúbili, že sa prídu pozrieť,“ hovorí Anna Vlžáková. „Ale nakoniec prišli len tri rodiny.“
Deti sú smutné
Jedenásť žiakov si od nového školského roku bude musieť zvykať na nový kolektív a učiteľov. Prváčik Adamko Vlžák je medzi nimi. „Chodím tu veľmi rád, lebo sa naučím nové veci. Rád počítam, mám tu kamarátov. Bude mi za školou veľmi smutno.“
Spolužiakovi Drahuškovi Meškovi budú chýbať hračky, vojačikovia, lego. Štvrtáčka Romana Števková odchádza do Dolného Kubína. „Na škole sa mi páči všetko. Interaktívna tabuľa, dopravné ihrisko, telocvičňa, hračky v školskom klube. Učiteľky sú dobré a milé.“
Sklamaní sú aj rodičia. Andrea Janíková posiela do Vyšného Kubína svojho syna Nicolasa z Leštín. „Rozhodla vzdialenosť, ale hlavne spôsob vyučovania, prístup k deťom.“ Aj preto si nevybrala za ďalšie pôsobisko syna Dolný Kubín, ale Malatinú. „Bude tam chodiť až do deviateho ročníka.“
Rovnako sa rozhodli Vlžákovci. „Pochádzame z dedín z hornej Oravy a dedinské školy sme navštevovali. Boli sme sa s deťmi pozrieť v Malatinej. Veľmi sa nám všetkým páčila. V triede je približne jedenásť detí. Každý sa s každým pozná. Pripomína nám našu malú vyšnokubínsku školičku.“
Škola má vlastnú telocvičňu, dopravné ihrisko, počítačovú triedu. (zdroj: Martin Pavelek)
Rodina Haluškovcov z Vyšného Kubína posiela svojho druháka do Dolného Kubína. „Syna sme prihlásili do našej školy, ale bol v tom ročníku jediný, preto sme si to rozmysleli. Škoda. Lepšie by mu bolo tu. Žije tu veľa nových rodín s deťmi, ale vozia ich do Kubína. Čo si má človek o tom myslieť?“
Čo ďalej?
Vylúčením školy zo siete sa problémy obecného úradu nekončia. Keďže bola spojená s materskou škôlkou, zanikajú obidve.
„Požiadali sme o zaradenie škôlky do siete zariadení,“ hovorí starostka Viera Juráková. „Ale ministerstvo školstva tak chce urobiť až od školského roku 2017/18. Teraz čo? Babo raď.“ Obec požiadala o výnimku a zriadenie od 1. septembra tohto roku. „Uvidíme, či to budú akceptovať.“
Materskú školu v súčasnosti navštevuje 24 detí v jednej triede na prízemí. V prípade zvýšeného záujmu rodičov chce starostka využiť uvoľnené priestory po škole na poschodí. K tomu potrebuje ďalšie peniaze na vybavenie, postele, hračky, učiteľku. „Som presvedčená, že príde čas, keď ľudia pochopia, akú veľkú chybu urobili. Naša školička im ešte bude chýbať.“
Z histórie školy
Začiatky školstva vo Vyšnom Kubíne spadajú do obdobia 18. storočia, kedy bol prvým ľudovým učiteľom na latinskej škole Benjamín Meško Petrovie. Bol to obyčajný gazda, ktorý býval v starom drevenom dome, hovoril trocha po latinsky a písal husím brkom. Okrem čítania a písania učil latinský jazyk a počty.
Po ňom sa spomínajú koncom 19. storočia už riadni učitelia Kolárik, Adolf Medzihradský, ktorý učil Hviezdoslava, Andrej Rosinský, Viktor Ilavský a ďalší.
Prvá drevená škola bola postavená na mieste bývalej materskej školy v roku 1872. V triede bola čierna tabuľa, niekoľko obrázkov z prírodopisu, čítacie tabuľky, abeceda a číslice až do sto. K poslušnosti slúžila feruľa a lieskovica, k vzdelávaniu katechizmus, biblická história, Nový zákon a čítanka. Vyučovala v nej aj Pavla Mešková, zotrvala v nej 34 rokov.
Vyučovanie v novej murovanej Obecnej ľudovej škole začalo 14. septembra 1930. Počas druhej svetovej vojny bolo vyučovanie trikrát prerušené. Príčinou bolo nasťahovanie vojsk do školskej budovy, ktorá bola po ich odchode v dezolátnom stave. Na jeseň roku 1960 sa začala oprava starej drevenej školy.
V akcii Národ deťom bola v roku 1970 postavená nová terajšia školská budova. Mala päť tried, zborovňu, riaditeľňu, kabinety, umyváreň, sociálne zariadenia, telocvičňu, šatňu, sklad a kotolňu. Podľa Margity Figuli je priestranná, slnečná, vzdušná a krásna. Prvou riaditeľkou bola 16 rokov Oľga Draganová, po nej Jozef Strapec, Katarína Surovčíková, Katarína Šimeková a od roku 2012 Dana Vojtasová.
