Pondelok, 21. august, 2017 | Meniny má Jana
Pridajte si svoje mesto

Školu predsa len zrušia. Po vyše dvesto rokoch

Vychovala Hviezdoslava aj Margitu Figuli, prežila vyčíňanie vojakov počas druhej svetovej vojny, osudným sa jej stal nezáujem rodičov o jej služby.

Ilustračný obrázok(Zdroj: Martin Pavelek)

VYŠNÝ KUBÍN. Zatiaľ čo v Beňadove základnú školu rozširujú, v rodisku Hviezdoslava zvonec na chodbe zazvoní poslednýkrát koncom júna tohto roku. Dlhodobo klesajúci počet žiakov v základnej škole prinútil samosprávu konať. Nedokáže už platiť stratu zariadenia, ktoré navštevuje len 11 detí v štyroch ročníkoch. Od 1. septembra ju vyradia zo zoznamu škôl.

Deti sú v inej škole

„Je mi to veľmi ľúto, ale napriek našej snahe školu nedokážeme zachrániť,“ hovorí starostka Viera Juráková. „Detičky nám budú chýbať. Veľakrát pomohli pri zabezpečení kultúrneho programu na rôznych kultúrno-spoločenských akciách.“


Obec hospodári s ročným rozpočtom 250-tisíc eur. Podielové dane tvoria 186-tisíc. Z nich ide na školské zariadenia, základnú školu, jedáleň a školský klub 59-tisíc. Obec dopláca z vlastnej kasy ďalších takmer 13-tisíc.
„Na prežitie školy by stačilo dvadsať žiakov,“ hovorí starostka. „V obci pritom žije približne štyridsať detí, ktoré by do našej školy mohli chodiť. Využíva ju len šesť.“ Ostatné vozia rodičia do škôl v  Dolnom Kubíne. Pomôcť by mohlo približne 25 žiakov z blízkej Jasenovej a Leštín, no aj tie sa väčšinou učia v okresnom meste.
„Tento trend začal ešte pred desiatimi rokmi. Neexistuje žiadna právna norma, ktorá by rodičom prikazovala deti umiestniť do presne určenej školy.“

Sľub nesplnili

„Naša škola je školou rodinného typu,“ hovorí riaditeľka Dana Vojtasová. „Máme v nej všetko. Počítačovú triedu, telocvičňu, dopravné ihrisko, izbu starej matere. Rodičia mali za štátne peniaze k dispozícii súkromnú školu. V Čechách takéto zariadenia udržujú a rodičia ich vyhľadávajú. Mestské školy sú plné, tu je pohoda, ticho.“ V Dolnom Kubíne si rodičia za súkromnú školu platia. A nie málo.


S podmienkami je spokojná aj predsedkyňa Rady školy Anna Vlžáková, matka prváčika a predškoláčky. V snahe školu zachrániť, spoločne s poslancom obecného zastupiteľstva Vladimírom Drengubiakom obišli rodiny budúcich prváčikov v dedine aj v Leštinách a Jasenovej. Pozývali ich na deň otvorených dverí a vysvetľovali ťažkú situáciu. „Všetci boli milí, vo dverách ďakovali a sľúbili, že sa prídu pozrieť,“ hovorí Anna Vlžáková. „Ale nakoniec prišli len tri rodiny.“

Deti sú smutné

Jedenásť žiakov si od nového školského roku bude musieť zvykať na nový kolektív a učiteľov. Prváčik Adamko Vlžák je medzi nimi. „Chodím tu veľmi rád, lebo sa naučím nové veci. Rád počítam, mám tu kamarátov. Bude mi za školou veľmi smutno.“
Spolužiakovi Drahuškovi Meškovi budú chýbať hračky, vojačikovia, lego. Štvrtáčka Romana Števková odchádza do Dolného Kubína. „Na škole sa mi páči všetko. Interaktívna tabuľa, dopravné ihrisko, telocvičňa, hračky v školskom klube. Učiteľky sú dobré a milé.“
Sklamaní sú aj rodičia. Andrea Janíková posiela do Vyšného Kubína svojho syna Nicolasa z Leštín. „Rozhodla vzdialenosť, ale hlavne spôsob vyučovania, prístup k deťom.“ Aj preto si nevybrala za ďalšie pôsobisko syna Dolný Kubín, ale Malatinú. „Bude tam chodiť až do deviateho ročníka.“
Rovnako sa rozhodli Vlžákovci. „Pochádzame z dedín z hornej Oravy a dedinské školy sme navštevovali. Boli sme sa s deťmi pozrieť v Malatinej. Veľmi sa nám všetkým páčila. V triede je približne jedenásť detí. Každý sa s každým pozná. Pripomína nám našu malú vyšnokubínsku školičku.“


Rodina Haluškovcov z Vyšného Kubína posiela svojho druháka do Dolného Kubína. „Syna sme prihlásili do našej školy, ale bol v tom ročníku jediný, preto sme si to rozmysleli. Škoda. Lepšie by mu bolo tu. Žije tu veľa nových rodín s deťmi, ale vozia ich do Kubína. Čo si má človek o tom myslieť?“

Čo ďalej?

Vylúčením školy zo siete sa problémy obecného úradu nekončia. Keďže bola spojená s materskou škôlkou, zanikajú obidve.
„Požiadali sme o zaradenie škôlky do siete zariadení,“ hovorí starostka Viera Juráková. „Ale ministerstvo školstva tak chce urobiť až od školského roku 2017/18. Teraz čo? Babo raď.“ Obec požiadala o výnimku a zriadenie od 1. septembra tohto roku. „Uvidíme, či to budú akceptovať.“
Materskú školu v súčasnosti navštevuje 24 detí v jednej triede na prízemí. V prípade zvýšeného záujmu rodičov chce starostka využiť uvoľnené priestory po škole na poschodí. K tomu potrebuje ďalšie peniaze na vybavenie, postele, hračky, učiteľku. „Som presvedčená, že príde čas, keď ľudia pochopia, akú veľkú chybu urobili. Naša školička im ešte bude chýbať.“

Z histórie školy

Začiatky školstva vo Vyšnom Kubíne spadajú do obdobia 18. storočia, kedy bol prvým ľudovým učiteľom na latinskej škole Benjamín Meško Petrovie. Bol to obyčajný gazda, ktorý býval v starom drevenom dome, hovoril trocha po latinsky a písal husím brkom. Okrem čítania a písania učil latinský jazyk a počty.
Po ňom sa spomínajú koncom 19. storočia už riadni učitelia Kolárik, Adolf Medzihradský, ktorý učil Hviezdoslava, Andrej Rosinský, Viktor Ilavský a ďalší.
Prvá drevená škola bola postavená na mieste bývalej materskej školy v roku 1872. V triede bola čierna tabuľa, niekoľko obrázkov z prírodopisu, čítacie tabuľky, abeceda a číslice až do sto. K poslušnosti slúžila feruľa a lieskovica, k vzdelávaniu katechizmus, biblická história, Nový zákon a čítanka. Vyučovala v nej aj Pavla Mešková, zotrvala v nej 34 rokov.
Vyučovanie v novej murovanej Obecnej ľudovej škole začalo 14. septembra 1930. Počas druhej svetovej vojny bolo vyučovanie trikrát prerušené. Príčinou bolo nasťahovanie vojsk do školskej budovy, ktorá bola po ich odchode v dezolátnom stave. Na jeseň roku 1960 sa začala oprava starej drevenej školy.
V akcii Národ deťom bola v roku 1970 postavená nová terajšia školská budova. Mala päť tried, zborovňu, riaditeľňu, kabinety, umyváreň, sociálne zariadenia, telocvičňu, šatňu, sklad a kotolňu. Podľa Margity Figuli je priestranná, slnečná, vzdušná a krásna. Prvou riaditeľkou bola 16 rokov Oľga Draganová, po nej Jozef Strapec, Katarína Surovčíková, Katarína Šimeková a od roku 2012 Dana Vojtasová.


  1. Prečo tečie Považím Váh a nie Orava? 1 108
  2. Zošili plachty a premietli na ne film. Tipnite si, koľko ľudí prišlo 932
  3. Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017 323
  4. Ochranári zakázali orezať lipu. Sfúklo ju, poškodila cintorín 279
  5. Deti spod Pilska čerpajú z nevyčerpateľnej klenotnice tradícií predkov 258
  6. Domov sa vrátiť nemohli a tak jazdili po Sibíri. Medzi legionármi boli aj Oravci 251
  7. Fazuľový festival pripomenul, ako by sa dal vyriešiť hlad vo svete 236
  8. Vítame na svete ďalších maličkých Oravcov Foto 164
  9. Predať pôdu nechcú, pomôže len komasácia 138
  10. Táto pečať môže pomôcť dedine aj pri úvere 128

Najčítanejšie správy

Orava

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Zošili plachty a premietli na ne film. Tipnite si, koľko ľudí prišlo

Téma znovuotvorenia kina je druhou najčastejšou, s ktorou sa Dolnokubínčania obracajú na poslancov. Viete, čo je prvou? Parkovanie.

Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017

Do národnej súťaže sa tento rok zapojilo dvadsať obcí, z Oravy iba jedna. A práve tá oravská vyhrala.

Ochranári zakázali orezať lipu. Sfúklo ju, poškodila cintorín

Ochranári nechcú povoliť opíliť staré stromy, teraz jeden z nich zničil dvanásť pomníkov.

Deti spod Pilska čerpajú z nevyčerpateľnej klenotnice tradícií predkov

Ľudia oddávna hĺbili pri prameňoch malé jamky, aby do nich natiekla voda. Zväčša nie pre seba, ale aby sa z nich mohli napiť okoloidúci. Potom sa pýtali, studženko, studženko, jako mos vode? A takéto studne nemusia byť len v prírode, ale aj medzi ľuďmi.

Blízke regióny

Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov

Štandardné rozmery dostane bazén po rekonštrukcii. Mestská plaváreň bude niekoľko týždňov zatvorená.

Na martinský hokej čaká kľúčový týždeň

Boj o to, aby v Martine zostala juniorská a dorastenecká extraliga, vrcholí. Definitívne rozhodnutie, ako snaženie pomôcť mládežníckemu hokeju dopadlo, sa dozvieme budúci týždeň.

ZMENÁREŇ: Zverila sa do rúk odborníkov opäť. Vyplatilo sa!

Sympatickú Evu sme v rámci Zmenárne premenili už po druhýkrát. Keďže je vernou čitateľkou našich novín, zapojila sa do premeny po niekoľkých rokoch opäť a vyplatilo sa.

V Tepliciach sa ďakovalo za úrodu, pozrite si fotky z dožiniek

Sprievod mestom, odovzdávanie dožinkových vencov, hudba, tanec, spev a aj dobré jedlo. To všetko patrí k poďakovaniu za úrodu.

Opravy ciest sa dočkali aj na Kysuciach

Cestári Žilinského samosprávneho kraja naplno využívajú letné dni a pracujú na rekonštrukciách župných ciest a mostov II. a III. triedy.

Všetky správy

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Bratislavou prechádzal jedinečný polkilometrový vlak. Takto vyzeral

V osobnej železničnej doprave je taký dlhý vlak výnimočný, vypravila ho firma RegioJet na rumunský festival Banát.

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia. Slovenskí branci tvrdia, že ide o dobrovoľné dary

Dá sa v Dunaji oficiálne kúpať?

Na Dunaji bolo kedysi nielen legendárne Lido, ale aj lodné kúpaliská.

Po kose na Krym? Zakopnete o tank

Vreckový sprievodca cestovateľov po východných teritóriách, časť III.

Kam vyraziť