TVRDOŠÍN. Denise Ferenčíkovej sa ako prvej oravskej florbalistke podarilo doviesť české družstvo s kapitánskou páskou na ruke k majstrovskému titulu. „Krajší pocit som počas kariéry ešte nezažila,“ hovorí 24-ročná rodáčka z Tvrdošína. „Je úžasné sledovať dievčatá a ich tváre. Vidieť v nich obrovskú radosť a slzy šťastia.“
Rekordná návšteva na finále
V českej florbalovej extralige sa hrá finále iba na jeden zápas. Nejde však o obyčajné stretnutie. Superfinále sa koná každoročne v pražskej O2 Aréne, ktorá ma kapacitu 17 360 miest. Ženské finále medzi Chodovom a Vítkovicami si prišlo pozrieť rekordných deväťtisíc divákov. Na Slovensku niečo absurdné vo futbale, v Česku možné aj v tomto športe. „Hrať pred takou návštevou je jedným slovom veľký zážitok. Naši fanúšikovia boli úžasní. Celý zápas nás hnali dopredu. Myslím si, že každá jedna hráčka na palubovke si to musela užiť a bude na tieto momenty dlho spomínať.“
Za mierneho favorita finálového duelu boli pasované florbalistky Chodova, ktoré sa minulý rok tešili z majstrovského titulu. Vítkovice zas triumfovali dva ročníky dozadu, no v tejto sezóne mali výrazne omladený kolektív. „Tento fakt nás o to viac zomkol a všetky sme predviedli obetavý výkon.“
Denisa Ferenčíková si zahrala už druhé Superfinále. (zdroj: Vlaďka Zoubková)Za šesť rokov dva tituly
Finále bolo od úvodného hodenia loptičky vyrovnané. Ani jedno družstvo neviedlo o viac ako dva góly. Zápas nakoniec skončil remízou 3:3. V predĺžení zlatý gól nepadol a tak nasledovala nájazdová lotéria. „Cítila som, že to proste vyhráme. Verila som našej brankárke a hráčkam.“ Odchovankyňa tvrdošínskeho florbalu mala ísť na nájazd ako štvrtá v poradí. Nakoniec nemusela ísť. Družstvo z Ostravy nakoniec vyhralo nájazdy 2:0 a následné oslavy boli plné radosti i sĺz. „Titul chutí úžasne. Celý rok tvrdej práce, tréningov a odriekania stál za to. Bola to dlhá sezóna, ale víťazná trofej všetko vynahradila.“
Pre Denisu Ferenčíkovú je to druhý majstrovský primát vo vítkovickom klube. Z prvého sa tešila v roku 2014. „Oba majú pre mňa rovnakú cenu, no na každý sa pozerám inak. Pri prvom bola cesta za titulom veľmi zložitá, no vo finále sme boli favoritom. V tejto sezóne sme ním naopak neboli. Odišlo nám veľa hráčok do zahraničia a mali sme veľa mladých a nových dievčat. O to viac titul potešil.“
Oravská florbalistka hrá najvyššiu florbalovú súťaž v Česku už šesť rokov. Prvýkrát v tejto sezóne sa jej dostalo pocty mať kapitánsku pásku. „Keďže som to v tíme vždy dirigovala, nerobilo mi problém byť kapitánkou. Dievčatá súhlasili.“
