KRAĽOVANY. Kritickým miestom spojnice západu a východu Slovenska je 13-kilometrový úsek Turany – Hubová. Existuje niekoľko variantov. Ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť (NDS) presadzujú údolný s tunelmi Rojkov (1,8 km) a trojkilometrovým Havranom. Proti sú ochranári, vedci aj obyvatelia Kraľovian. Žiadajú upustiť od Rojkova a viesť trasu cez takmer šesťkilometrový tunel Korbeľka do tunela Havran.
Kraľovany v obkľúčení
Na definitívnu trasu obyvatelia Kraľovian netrpezlivo čakajú. „Jednoznačne by sme uvítali stavbu tunelového variantu,“ hovorí starosta Miloš Had. „V súčasnosti je rozvoj našej obce zo severu limitovaný železnicou. Údolný variant by nám poškodil územia na južnom okraji obce. Zmaril by všetky životaschopné rozvojové zámery v oblasti osady Rieka. Navyše by sa stavba mosta nad touto časťou obce negatívne dotkla miestnych obyvateľov znížením prístupu svetla do obydlí a vyšším hlukom. Preto budeme veľmi radi, ak konečne definitívne a čím skôr uvedený úsek diaľnice nestranne posúdia.“
Jaroslav Babušiak predal pozemok s lesom pod diaľnicu pred viac ako ôsmimi rokmi. „Uvítal som, keď sa tam za prvej vlády Róberta Fica objavili stroje. Potom to zastavil Ján Figeľ. Druhá Ficova vláda sa stavby nechytila, teraz chce zmeniť trasu. Som zvedavý, kde sa Orava bude napájať na diaľnicu. Pôvodne to malo byť pri sútoku Oravy s Váhom. Ak bude Korbeľka, tak to posunú až ku Švošovu alebo Ružomberku? To je už ďaleko.“
Podľa pôvodného plánu chcela NDS spustiť tento úsek do prevádzky v roku 2019. V súčasnosti sa tento termín javí ako nesplniteľná vízia aj v prípade povrchového variantu. Ak sa rozhodne pre tunelový variant, na 13-kilometrovom úseku budú dva tunely s celkovou dĺžkou takmer deväť kilometrov. V tomto prípade sa spomína termín ukončenie okolo roku 2023.
Najzáhadnejší bod
Rozbehnutá výstavba údolného úseku sa zastavila pred niekoľkými rokmi. „Už sme raz tento úsek ako povrchový variant bez tunela Korbeľka vybojovali, avšak príroda zmarila náš zámer,“ povedal začiatkom marca vtedajší minister dopravy Ján Počiatek „Keďže hrozí masívny zosuv pôdy v jednej časti, bolo nutné prepracovať povrchový variant. Toto spustilo automaticky proces nového posúdenia, v rámci ktorého sú termíny pomerne zdĺhavé. Zapodievame sa tým vyše roka. No už sme na konci aj tohto príbehu, takže dúfam, že sa rozlúskne tento najzáhadnejší a najzložitejší bod na diaľnici D1 medzi Bratislavou a Košicami.“ Minister odporúčal upravený povrchový variant s dvoma kratšími tunelmi Rojkov a Havran.
Množstvo variantov. O trase stále nie je rozhodnuté. (zdroj: Archív OcÚ)Ochranári chcú Korbeľku
V poslednej dobe sa opäť začala skloňovať Korbeľka, pretože z posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) možno vyjde ako najvhodnejšia.
„Tunelový variant s Korbeľkou je z pohľadu ochrany prírody a krajiny i poskytovania ekosystémových služieb najmenej problémový,“ hovorí Ján Topercer z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici. „Obchádza chránené územia, zosuvy v Kraľovanoch, v Kraľovanoch – Rieke a pri Rojkove sa vyhýba jaskyniam v Kraľovianskom meandri, sutinovým lesom pod Kopou a jednému z najstarších rašelinísk v strednej Európe Rojkovskému rašelinisku.“
Jozef Ridzoň zo SOS/BirdLife Slovensko má rovnaký názor. „Veľmi oceňujeme prístup, aký zvolilo v posledných mesiacoch ministerstvo dopravy a ministerstvo životného prostredia. Pozorujeme snahu tento problém vyriešiť nestranne a na základe spoľahlivých faktov. Počas ostatného procesu posudzovania totiž stále pribúdali nové údaje o možných rizikách tohto úseku. Jedným je zvýšené riziko poškodenia unikátnych jaskynných systémov v Kraľovianskom meandri.“
(zdroj: Archív OcÚ)Peniaze a čas
V tlačovej správe, ktorú Jozef Ridzoň vydal s Jánom Topencerom, uvádzajú ďalšie dôležité fakty. Týkajú sa aj financovania. Podľa pôvodných odhadov mal údolný variant stáť približne pol miliardy eur, podľa EIA až 750 miliónov. K tejto sume treba pripočítať nevyhnutné kompenzačné opatrenia, ktoré cenu môžu navýšiť až ku 900 miliónom eur. A to je už odhadovaná cena variantu s Korbeľkou.
Jozef Ridzoň upozorňuje, že pri realizácii kompenzačných opatrení môže dôjsť ku niekoľkoročnému zdržaniu výstavby. „V prípade obchvatu Bratislavy sa detaily kompenzačných opatrení dolaďovali viac ako rok. Pripravovali sa spolu s ostatnými dokumentmi a nespôsobili zdržanie prípravy výstavby D4. V prípade diaľnice D1 je však diskusia o kompenzačných opatreniach k údolnému variantu na úplnom začiatku.“
Financovanie je ďalším z kritických bodov úseku Turany – Hubová. Z operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 sú všetky finančné prostriedky na cesty rozdelené. Do úvahy prichádza financovanie zo štátneho rozpočtu, pôžička alebo súkromné zdroje investované cez PPP projekt. Všetky tri možnosti znamenajú značnú záťaž pre štát. Navyše, môžu odčerpať zdroje, ktoré vláda potrebuje na sľúbené výstavby rýchlostných ciest. Patrí medzi ne aj R3 cez Oravu.
