HLADOVKA. „Ľudia sú nepoučiteľní,“ hovorí starosta Hladovky Marián Brnušák. „Každý deň hlásime v obecnom rozhlase, že vypaľovanie trávy je nebezpečné, no nepomáha to. Niekto ju stále zapaľuje v okolí farmy. Za posledný týždeň sme tam mali tri požiare.“
Stoh sa celý rozhorel
Prvý požiar bol najvážnejší. Tráva začala horieť pri potoku pod farmou. Oheň výdatne živila suchá tráva a podporoval silný vietor. Na miesto prišli profesio-nálni aj domáci dobrovoľní hasiči.

„Vietor bol taký silný, že keď sa plamene dostali ku stohu so slamou, za necelú minútu už horel celý,“ povedal veliteľ DHZ Hladovka Dušan Buš. Potom sa začal približovať ku maštali s dobytkom. Na pomoc postupne prichádzali dobrovoľníci z Vitanovej, Suchej Hory, Liesku, Čimhovej. Do boja s ohňom sa ich zapojilo približne štyridsať.
„Sústredili sme sa na zastavenie postupu plameňov ku maštali,“ hovorí Dušan Buš. Podarilo sa im to, ale práce komplikovalo silné zadymenie. Hasiči ešte predtým z maštale rýchlo evakuovali 36 kusov dobytka a vyviedli ich mimo nebezpečnej zadymenej zóny.
Využitý dar
V stohu bolo približne tisíc ton starej slamy pôvodne určenej na výrobu peletiek na kúrenie. Hasičom sa nepodarilo uhasiť ho úplne.
„V noci som sa tam išiel pozrieť, či je všetko v poriadku a zbadal som, že zasa horí,“ hovorí starosta Marián Brnušák. „Rýchlo som zvolal chlapov, aby išli hasiť.“

Najviac starostí mal majiteľ stohu Slavomír Ťapaj. „Týždeň som sedel v bagri, rozhrabával ho a dohášal.“
O šesť dní pod farmou opäť horelo. Príčinou bolo zase vypaľovanie trávy. Na ďalší deň museli hasiči zasahovať z rovnakého dôvodu nad farmou.
„To je choré,“ hovorí starosta. „Deti to nemôžu byť, lebo vždy sa rozhorí okolo obeda, keď sú v škole. Už som to nahlásil polícii, aby zistila vinníka.“ Hasičom z Hladovky výrazne pomáha nové auto, ktoré dostali minulý rok. „Dávajú mu poriadne zabrať, ale sme radi, že ho máme.“
Vyťažená je nielen technika, ale aj ľudia. „Dopoludnia sú chlapi v práci a je náročné ich pozvážať a dať dohromady,“ hovorí starosta.
„Už sme z toho unavení,“ hovorí Dušan Buš. „Každú chvíľu je niečo. Stále sme v strehu. Po dohasení treba ošetriť techniku, zabezpečiť kontrolu zhoreniska. Máme prácu, rodiny a niekto stále robí problémy. Je to záhada."