V MY Oravských novinách č. 5 zo dňa 9. februára sme uverejnili list čitateľa, v ktorom popisuje situáciu v čakárni súkromnej ambulancie Urológia Orava, s. r. o., Martin, ktorá poskytuje služby v Hornooravskej nemocnice. Text poslal na viaceré kompetentné inštitúcie. Tu je stanovisko niektorých z nich.
Postoj ministerstva
Prvá odpoveď mi prišla z ministerstva zdravotníctva 15. februára, kde mi Eva Vivodová, generálna riaditeľka, zaslala kópiu listu, v ktorom môj podnet odstupujú na vybavenie Žilinskému samosprávnemu kraju (ŽSK).
Stanovisko ŽSK
Dňa 3. marca mi prišla odpoveď od Anny Majbíkovej, vedúcej odboru zdravotníctva ŽSK, v ktorom mi oznámili, že v urologickej ambulancii v Trstenej urobili kontrolu, pričom im lekár Javorka povedal, že ordinujú dva dni v týždni, pondelok a štvrtok a denne ošetria 50 až 60 pacientov. Najdôležitejšiu časť listu uvádzam doslovne:
„Na základe vykonanej kontroly vidíme hlavnú príčinu nespokojnosti vo vysokom počte pacientov. Možnosť riešenia situácie z nášho pohľadu je v rozšírení ordinačných hodín v odbore urológia, čo súvisí s pridelením limitu od zdravotnej poisťovne, z uvedeného dôvodu odstupujeme Váš podnet na ďalšie riešenie Všeobecnej zdravotnej poisťovni spolu so žiadosťou, aby nás poisťovňa informovala o spôsobe vybavenia podnetu.“
Keď som si prečítal túto správu, mal som naozaj dobrý pocit, že moja kritika nebola zbytočná, a že sa možno naozaj niečo pozitívne udeje, Všeobecná zdravotná poisťovňa navýši počet ordinačných dní v Trstenej i v Námestove a urologickí pacienti na hornej Orave budú mať dôstojnejšie podmienky pri návšteve lekárov, ktorých služby často aj urgentne potrebujú.
Stanovisko poisťovne
Ale, ako sa hovorí, byrokracia dokáže aj nemožné a zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočky v Žiline, od Boženy Holbičkovej, vedúcej odboru nákupu zdravotnej starostlivosti, mi prišla odpoveď, nad ktorou som zostal v nemom úžase:
„Po preštudovaní Vášho podnetu, ako aj po preverení skutkového stavu si Vám dovoľujeme zaslať nasledovné stanovisko: V súlade s § 7 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z. v platnom znení je zdravotná poisťovňa povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov. Verejná minimálna sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (ďalej len ZS) v odbore urológia je na území Žilinského kraja naplnená na 155,6 percent.
Všeobecná zdravotná poisťovňa aktívne pristupuje k vyhľadávaniu potenciálnych poskytovateľov ZS vo všetkých okresoch nielen Žilinského kraja. Je však limitovaná nedostatkom odborných lekárov ako aj skutočnosťou, že zo strany potenciálnych poskytovateľov ZS nie je vždy záujem o otvorenie a prevádzkovanie ambulancie v niektorých okresoch.
V tomto konkrétnom prípade po komunikácii so zástupcami poskytovateľa ZS Urológia Orava, s. r. o., nie je aktuálne fyzicky možné rozšírenie ordinačných hodín u tohto poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
V prípade, že bude zo strany akéhokoľvek poskytovateľa v budúcnosti prejavený záujem o otvorenie urologickej ambulancie v Trstenej, VšZP sa bude jeho žiadosťou v súlade so všeobecne záväzným právnymi predpismi zaoberať.“
Čo k tomu dodať
Takže, z tohto naozaj excelentného zdôvodnenia, ako sa nič nedá, lebo sa nechce, môže byť urologický pacient z hornej Oravy napokon šťastný, veď má zabezpečenú urologickú starostlivosť v Žilinskom kraji na 155 percent. Čo z toho, že v Žiline a v Martine možno na 200 percent a na hornej Orave možno na 50 percent?
Úradníkov to nijako netrápi, odbor nákupu nakupuje zrejme len to, či toho, kto sa sám príde prosiť, ale že by ako skutočný nákupca aj niečo zháňal, samozrejme, ak by vôbec chcel, je zrejme nad jeho sily.
Viem o atestovaných urológoch, ktorí si v našom regióne radšej zobrali obvody všeobecných lekárov, alebo robia na interných oddeleniach. Prečo asi?
P.S. Bol som sa predminulý týždeň pozrieť, čo sa zmenilo v urologickej ambulancii v Trstenej. Nuž, znovu sa vrátil do praxe stojan na zdravotné karty, takže pacienti majú znovu „veľkú výhodu“, môžu prísť o štvrtej ráno, dať si tam kartu a pokiaľ sú zo Suchej Hory, alebo zo Zuberca, môžu trpezlivo čakať, kým prídu v poradí na vyšetrenie. Veď je 21. storočie, telefóny ešte neobjavili a internet je úplne neznámy pojem.
Stanovisko urológa
Pán Lenčucha, a tiež mnohí rozhorčení pacienti alebo ich príbuzní, dávali na diskusnom fóre návody na vyriešenie objednávania pacientov. S plnou vážnosťou a znalosťou reality prehlasujem, že objednávanie pacientov po vzore Nemecka, Rakúska, Anglicka,Talianska či iných krajín na západ od našich hraníc nemôže na Slovensku v danej chvíli vo väčšine ambulancií fungovať. Prečo?
Pretože v tých krajinách má špecialista vyhradených pre každého pacienta fixných 20 až 30 minút, teda počas pracovnej doby vybaví 10 až 15, maximálne 20 pacientov.Samozrejme, v takom prípade nie je problém objednať v 15- či 30-minútových intervaloch pacientov na vyšetrenie. Čakáreň je prázdna, nikto nekričí, nie je nervózny, sestrička sa usmieva, lekár vysvetlí pacientovi aj posledné detaily poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Ekonomika poskytovania zdravotnej starostlivosti je tomu prispôsobená, lekár nepotrebuje na prežitie ambulancie vybaviť 60 pacientov, úplne mu stačia dvadsiati. Počet vyšetrených pacientov za mesiac? Optimálne 150 až 200, možno aj menej, pretože väčšina týchto lekárov zároveň operuje v určené dni svojich pacientov, či už v štátnej alebo súkromnej nemocnici, prípadne formou jednodňovej chirurgie. Ako rýchlo sa pacient dostane k špecialistovi? Ak nejde cez pohotovosť ako urgentný stav, tak za niekoľko týždňov až mesiacov (z vlastnej skúsenosti, pacienti z Anglicka, Talianska).
Realita v našej ambulancii? Priemerný počet pacientov za deň? 50 až 60. Doba objednania? Priebežne, teda pacient má problém, obvodný lekár mu napíše výmenný lístok, urológ v najbližší pondelok či štvrtok vyšetrí. Zriedkavo sa stane, že pre veľký počet pacientov v daný deň čaká pacient do ďalšieho týždňa.Ako by mal teda vyzerať objednávací systém? Dvaja či traja pacienti za hodinu ako v Nemecku? Kam pôjdu tí ostatní, na ktorých sa neujde? Alebo 7 až 8 pacientov za hodinu, aby som ich stihol v ten deň všetkých vybaviť? Akú dlhú dobu vyšetrenia u jednotlivého pacienta si mám dopredu stanoviť?
Ak ich nevybavím, kam pôjdu? Do Martina vzdialeného 85 kilometrov?Čo sa stane s objednávkovým systémom, keď sa ráno na 8.00 h objedná pacient, ktorému po príchode do ambulancie musím oznámiť, že mu bolo diagnostikované nádorové ochorenie a bude potrebná liečba? Pacient sa dožaduje vysvetlenia, chce podrobnosti. Má na to plné právo, ale čas beží. Z desiatich minút, ktoré som mu povedzme vyhradil v objednávacom kalendári, je razom aj hodina. Nie raz sa nám to stalo. A že v tej uplynulej hodine boli objednaní ďalší pacienti? Opäť krik, hrozby, sťažnosti? Veď ja som bol predsa objednaný na 8.10 h, tak prečo tu čakám už hodinu?
Stačí jeden komplikovaný pacient a celý objednávkový systém sa v ten deň rozsype ako domček z karát a pribudne ešte viac zla. Nikto sa tiež nezamýšľa nad tým, že väčšina starších obyvateľov z okolitých dedín nemá žiadnu možnosť pripojenia na internet, často nemajú ani telefón. Tí sa potom vyšetrenia nedočkajú? Prídu z ranného autobusu do čakárne a zistia, že v ten deň ich už lekár nevybaví, lebo je to už nad jeho fyzické a psychické sily? Tí ošetrenie nepotrebujú?Nikto sa nezamyslel nad časovou náročnosťou objednávania. Už dnes vybavujeme 20 až 30, možno aj viac telefonátov denne (budete robiť? môžem sa poradiť? chcem sa len opýtať? výsledky?...), pacienti v ambulancii to potvrdia, je to zúfalé. K tomu ďalších 50 telefonátov na objednanie? Kto zaplatí ďalšiu pracovníčku?
Kým budeme musieť počas ordinačných hodín vybaviť viac ako 20 až 30 pacientov, nemôžeme si robiť žiadne plánovanie. Musím sa len snažiť venovať každému pacientovi presne toľko času, aby som ho vypočul, snažil sa správne určiť diagnózu, nastavil liečbu a pozdravil – pri príchode a pri odchode.A navyše, pri dnešných platbách od zdravotných poisťovní za poskytovanie zdravotnej starostlivosti nie je možné, aby platby za napríklad 20 pacientov denne pokryli oprávnené náklady na plat atestovaného lekára, zdravotnej sestry, náklady na nájom priestorov, energie, dopravu, vybavenie ambulancie a podobne.
Chyba je systémová, ľudia pracujúci v tomto systéme len plátajú diery. My, poskytovatelia, neriešime nerovnomernosť zazmluvnenia ambulancií, ani hodnotu našej práce, ktorá je príčinou nezáujmu u špecializácie (na Slovensku). Konštatovanie pána Lenčuchu o urológovi, ktorý robí všeobecného lekára, pretože nedostal príležitosť robiť urológa, spochybňujem. Viem o všetkých urológoch v kraji, nikoho takého nepoznám, okrem toho na prácu všeobecného lekára treba inú atestáciu (špecializačná príprava trvá 5 rokov), takže je to vysoko nepravdepodobné, aby ktorýkoľvek špecialista „presedlával“ na iný odbor. A možno ten údajný urológ len nechcel vybavovať 60 pacientov denne.
ROMAN TOMAŠKIN, lekár, zodpovedný za chod urologickej ambulancie

Autor: Ladislav Lenčucha